Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii, (Mirb.) Franco 1950)

Identita

Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco, 1950), známa aj ako douglaska tisolistá či Douglas fir, je mohutný ihličnan z čeľade Pinaceae a rodu Pseudotsuga. Nie je pravou jedľou rodu Abies. Vedecké rodové meno znamená „nepravá tsuga“ a pripomína, že strom sa dlho zaraďoval do rozličných rodov, kým sa jeho meno ustálilo. ^{1 2}

Druhové meno menziesii pripomína škótskeho chirurga a prírodovedca Archibalda Menziesa, ktorý strom zdokumentoval na ostrove Vancouver v roku 1791. Meno Douglas odkazuje na botanika Davida Douglasa: do európskej kultúry ho zaviedol v roku 1827 a spopularizoval jeho opis, nebol však autorom vedeckého mena. ⁵

Poznávacie znaky

Dospelé duglasky v pestovaných porastoch bežne dorastajú do 20 až 60 m, kým niektoré voľne rastúce stromy presahujú 90 m. Doerner Fir v Oregone meral ešte v roku 2022 takmer 99 m, a patrí tak po sekvojách medzi najvyššie známe stromy. ^{6 4}

Mäkké ploché ihlice merajú 2 až 3,5 cm, nepichajú a na konci sú zaoblené. Na výhonku vyrastajú špirálovito, nie v dvoch radoch ako pri jedli bielej. Na spodnej strane majú dva biele prieduchové pásiky na svetlejšom zelenom podklade. Po opadnutí zostáva drobná okrúhla jazva bez vystupujúceho vankúšika. ^{3 5}

Spoľahlivejším znakom než samotné ihličie je púčik: špicatý, vretenovitý, červenohnedý, lesklý a bez živice. Líši sa od zaoblených púčikov jedlí či smrekov. Visiace šišky dlhé 5 až 10 cm majú medzi šupinami nápadné trojcípe podporné listene, pripomínajúce myšie chvostíky. Tento jedinečný znak ich odlišuje od ostatných ihličnanov oblasti. ^{3 6}

Užitočná taxonómia

Taxonomickú históriu duglasky sprevádzali početné presuny. Charles François Brisseau de Mirbel ju v roku 1825 opísal ako Abies menziesii, no jeho publikácia zostala vyše storočia prehliadaná. Strom medzitým prechádzal rodmi Pinus, Picea, Tsuga a Pseudotsuga. Portugalský botanik João do Amaral Franco zabudnutý text znovu objavil a v roku 1950 ustálil dnes prijatú kombináciu Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco. ^{1 2}

V rámci druhu sa rozlišujú dve uznávané variety: zelená pobrežná P. menziesii var. menziesii pozdĺž Tichého oceánu a kompaktnejšia, modrastejšia P. menziesii var. glauca zo Skalnatých vrchov, výrazne odolnejšia proti chladu. K dôležitým synonymám patria bazionym Abies menziesii Mirb., ďalej Pseudotsuga douglasii Carrière a Pseudotsuga taxifolia (Lamb.) Britton.

Pri určovaní zostáva stabilnou oporou prijaté vedecké meno Pseudotsuga menziesii, ktoré spája poldruha storočia opakovaných taxonomických preradení. ^{1 8}

Stanovište a rozšírenie

Od juhovýchodnej Aljašky po stredné Mexiko siaha pôvodný areál pozdĺž tichomorského pobrežia a v Skalnatých vrchoch. Podľa zemepisnej šírky rastie od hladiny mora do vyše 3 300 m. Tvorí rozsiahle čisté i zmiešané ihličnaté lesy a po požiari alebo inom narušení pôsobí ako pioniersky druh; hrubá kôra chráni dospelé stromy pred ohňom. ^{6 5}

Európske lesníctvo využíva duglasku vo veľkom od začiatku 20. storočia pre rýchly rast a stavebné drevo. Významná časť európskych výsadieb sa sústreďuje vo Francúzsku, najmä v Centrálnom masíve a Vogézach. ⁹

Obnova duglasky mimo výsadieb vyvoláva diskusie. Na niektorých otvorených stanovištiach strednej Európy sa zmladzuje prirodzene, no v zapojených produktívnych listnatých lesoch neprevláda; buk a pôvodné dreviny si udržiavajú výhodu. IUCN hodnotí Pseudotsuga menziesii v celom pôvodnom areáli ako najmenej ohrozený druh. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovanie duglasky zodpovedá jednodomej nahosemennej rastline: každý strom nesie oddelené samčie a samičie šištice a na jar ich opeľuje vietor. Samičie šišky dozrejú za jednu sezónu, na jeseň, a potom opadnú celé. Jedľové vzpriamené šišky sa naopak rozpadajú priamo na strome. ⁶

V zatienenom podraste rastú najmladšie semenáče spočiatku pomaly. Po dosiahnutí plného slnka sa rast výrazne zrýchli a v priaznivom oceánskom podnebí môže dosiahnuť 1 m ročne. Pravidelná tvorba šišiek sa začína po tridsiatich až štyridsiatich rokoch. ^{6 5}

Najčastejším spôsobom rozmnožovania je výsev. Okrídlené semená po chladovej stratifikácii klíčia za tri až šesť týždňov. Okrasné kultivary, napríklad Glauca Pendula, sa vrúbľujú na podpník základného druhu, aby si zachovali osobitý tvar. ³

Využitie a riziká

Lesnícky význam duglasky spočíva najmä vo svetlom, pevnom, trvácnom a ľahko opracovateľnom dreve. Používa sa na krovy a vonkajšie konštrukcie, na hranoly aj preglejky. Vo Francúzsku ide o druhú najpoužívanejšiu drevinu pri zalesňovaní, vyberanú pre rýchly rast a vlastnosti dreva. ^{9 6}

Pôvodní obyvatelia severoamerického tichomorského pobrežia tradične používali antiseptickú živicu z kmeňa na rany a popáleniny a nálev z mladých výhonkov proti kašľu. V Severnej Amerike dnes duglaska patrí medzi najpredávanejšie vianočné stromčeky vďaka mäkkému ihličiu a dobrej výdrži v interiéri. ⁶

Pri požití Pseudotsuga menziesii nie je zdokumentovaná toxicita pre ľudí ani bežné domáce zvieratá. Opakovaný kontakt so živicou však môže dráždiť kožu a veľké množstvo zjedených ihlíc predstavuje najmä mechanické riziko pre tráviacu sústavu. Účinky na kone zostávajú málo zdokumentované. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke kultivary sa líšia predovšetkým tvarom a farbou. Fletcheri je trpasličia krovitá forma bez dominantného vrcholu do skaliek. Previsnutá modrastá Glauca Pendula pochádza z variety zo Skalnatých vrchov. Pannonia a Compacta ponúkajú trpasličí, veľmi pomalý rast do malých záhrad. ³

Najčastejšie sa zamieňa s jedľou bielou (Abies alba), ktorej ihlice sedia bez vankúšika a vzpriamené šišky sa rozpadajú na strome. Smrek obyčajný (Picea abies) a niektoré tsugy majú podobnú siluetu, odlišujú sa však pichľavými ihlicami na drevnatých vankúšikoch alebo nerovnakou dĺžkou ihlíc na jednom výhonku. Spoľahlivejšia než celkový vzhľad je šiška s vyčnievajúcimi listeňmi, ktoré tieto tri príbuzné rody nemajú.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco
• International Plant Names Index, Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco
• Royal Horticultural Society, Pseudotsuga menziesii - Douglas fir
• Missouri Botanical Garden, Pseudotsuga menziesii
• NC State Extension, Pseudotsuga menziesii (Douglas Fir)
• Plants For A Future, Pseudotsuga menziesii
• IUCN Red List of Threatened Species, Pseudotsuga menziesii, hodnotenie
• INPN / MNHN, Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco, 1950 (cd_nom 116216)
• Tela Botanica, Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco