Holm oak (Quercus ilex, L. 1753)

Identita

Quercus ilex (L., 1753) je vždyzelený strom z čeľade Fagaceae a rodu Quercus. Carl von Linné ním opísal stredomorský dub, ktorý nestráca všetky listy na zimu. Vo francúzštine sa nazýva chêne vert, yeuse alebo garric, medzi medzinárodné mená patria Holm oak a Encina. ^{1 2}

Latinské slovo ilex označovalo tento strom už v klasickej latinčine, dávno predtým, než sa stalo menom botanického rodu Ilex, cezmíny. Dôvodom sú spodné tuhé ostnité listy duba podobné cezmínovým. Dub tak poskytol svoje latinské meno botanicky nepríbuznej rastline. ^{4 5}

Poznávacie znaky

V chránenom lesnom prostredí vytvára Quercus ilex širokú hustú korunu vysokú 12 až 25 m. Pri stáročných jedincoch sa výnimočne uvádza až 28 m. V garige ovplyvnenej požiarmi či pastvou často zostáva nízky a krovinatý, pretože nemá podmienky na vytvorenie dospelého stromového vzrastu. ^{2 4}

Horné dospelé listy sú oválne, kožovité, navrchu tmavozelené a lesklé, na rube jemne sivasto plstnaté. Pri odlíšení od Quercus coccifera sú rozhodujúce spodné a mladé listy. Quercus ilex má ostne na spodných listoch a mladých výhonkoch, no na horných dospelých listoch ich stráca. Quercus coccifera zostáva ostnitý na celom kre v mladosti aj dospelosti. ^{2 3}

Takmer čierna tmavá kôra vekom jemne praská na malé platničky. Výrazne sa odlišuje od sivej hladkej kôry pozorovanej pri mnohých iných stredomorských duboch. ²

Užitočná taxonómia

Pre Quercus ilex L. zachováva Plants of the World Online status prijatého mena z roku 1753 v čeľadi Fagaceae. Uvádzaný areál siaha od južnej časti strednej Európy po Stredomorie. ¹

Dve historické mená spojené s Quercus ilex si pri kúpe rastliny alebo čítaní staršej literatúry zaslúžia overenie:

• Quercus ilex subsp. ballota (Desf.) Samp., dlho používané pre iberské formy so sladkými žaluďmi;
• Quercus ilex subsp. rotundifolia (Lam.) O.Schwarz ex Tab.Morais, pre formy s okrúhlejšími listami.

Obe tieto mená POWO dnes priraďuje k samostatnému druhu Quercus rotundifolia Lam., nie k poddruhu Quercus ilex. Španielsky či portugalský text s pomenovaním „encina“ a menom Quercus ilex subsp. ballota tak môže podľa použitého taxonomického prameňa opisovať buď Quercus ilex v užšom zmysle, alebo dnes oddelený druh. ^{1 8}

Stanovište a rozšírenie

Stredomorský areál Quercus ilex siaha od Portugalska a Španielska cez južné Francúzsko a Taliansko po Balkán, Turecko a Blízky východ. Na južnom pobreží rastú populácie v Maroku, Alžírsku, Tunisku a Líbyi. ^{1 5}

Na suchých, často kamenistých vápenatých i kremičitých pôdach rastie tento dub od pobrežia po stredné hory. Tvorí vždyzelené dubiny alebo dominuje vyvinutým garigám a makchiám po dlhšom období bez narušovania. Ako okrasný strom sa dostal ďaleko za pôvodný areál, do Kalifornie už v polovici 19. storočia; miestami tam zdomácňuje pri cestách a starých parkoch. Podľa klasifikácie RHS (H4) znáša približne -15 °C, čo pri priepustnej pôde umožňuje jeho okrasné pestovanie vo veľkej časti Spojeného kráľovstva a miernej Európy. ⁴

Celosvetové hodnotenie Medzinárodnej únie na ochranu prírody označuje Quercus ilex za málo dotknutý druh. Široký areál a dobrá ekologická prispôsobivosť vyvažujú miestne hrozby súvisiace s opakovanými požiarmi a zmenami poľnohospodárskeho využívania krajiny. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie Quercus ilex trvá od apríla do mája a je nenápadné. Samčie kvety tvoria previsnuté žltozelené jahňady; drobné samičie kvety zostávajú skryté v pazuchách mladých listov. ^{2 3}

Žaluď Quercus ilex na rozdiel od dvojročného plodu Quercus coccifera dozrieva za jedinú sezónu. Z aprílového kvetu vznikne zrelý žaluď už v septembri alebo októbri rovnakého roka. Čiaška s drobnými priliehajúcimi šupinami pokrýva tretinu až polovicu plodu. ^{3 4}

Na spoľahlivé rozmnožovanie pri pestovaní slúži výsev. Žalude pri vysychaní rýchlo strácajú životaschopnosť, preto sa vysievajú čerstvé krátko po opade, priamo na miesto alebo do hlbokého črepníka. Nenaruší sa tak kolový koreň, ktorý vzniká v prvých mesiacoch. ⁴

Využitie a riziká

Husté tvrdé drevo Quercus ilex sa už v staroveku používalo na trámy, náradie, osi vozov a vínne sudy. Latinský básnik Horácius spomína takéto využitie stromu z vlastného hospodárstva. ⁴

Pestovatelia hľuzoviek vyhľadávajú Quercus ilex pre mykorízne spojenie koreňov priaznivé pre hľuzovku čiernu. Žalude, pri niektorých iberských populáciách sladšie, tradične živia hospodárske zvieratá v agrolesníckych systémoch dehesa a montado. Toxicita pre ľudí, mačky ani psy nie je zdokumentovaná. ASPCA však označuje rod Quercus za toxický pre kone pri veľkom príjme listov či žaluďov bohatých na triesloviny. ^{7 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Široko rozšírené záhradné kultivary Quercus ilex nemá. Škôlkarské formy, napríklad Fordii, predstavujú skôr jednotlivé selekcie než ustálený sortiment. ²

Pri porovnávaní prichádzajú najčastejšie do úvahy:

• Quercus coccifera s ostnitými listami na celom kre a štetinatou čiaškou, kým Quercus ilex má hladké horné listy a priliehajúce šupiny čiašky;
• Quercus rotundifolia, dlho považovaný za iberský poddruh Quercus ilex, dnes podľa POWO samostatný druh s okrúhlejšími listami a často sladšími žaluďmi;
• mladé európske opadavé duby, ktoré v zime strácajú listy, zatiaľ čo Quercus ilex si ich ponecháva po celý rok. Tento znak je jasnejší než odtiene farby.

Strata ostňov na horných listoch je pri rozlišovaní Quercus ilex a Quercus coccifera stálejšia než farba alebo lesk olistenia. Tie sa menia podľa osvetlenia a veku vetvičky. ²

Pri výške 12 až 25 m už stromový vzrast Quercus ilex nemožno zameniť s nízkym hustým krom Quercus coccifera. ²

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Quercus ilex L.
• Royal Horticultural Society, Quercus ilex (údaje o druhu)
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Quercus ilex
• Plants For A Future, Quercus ilex
• INPN / MNHN, Quercus ilex L., 1753 (údaje o druhu)
• IUCN Red List, Quercus ilex (hodnotenie ohrozenia)
• ASPCA, Oak (Quercus) (údaje o toxicite)
• International Dendrology Society, Trees and Shrubs Online: Quercus ilex L.