Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens, (D.Don) Endl. 1847)

Identita

Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens (D.Don) Endl., 1847), známa v angličtine aj ako Redwood, Coast Redwood či California Redwood, je jediný žijúci druh rodu Sequoia z čeľade Cupressaceae. Anglické meno redwood odkazuje na červenohnedú farbu jadrového dreva, viditeľnú už na čerstvom reze kmeňa. ^{1 4}

Jednodomosť sekvoje vždyzelenej znamená, že samčie aj samičie šišky rastú na tom istom strome, na rozdiel od mnohých dvojdomých ihličnanov. Patrí aj medzi najdlhovekejšie známe stromy: niektoré jedince majú 1 200 až 2 200 rokov, pri stromoch chránených v rezerváciách môže byť vek aj vyšší. ³

Poznávacie znaky

Výškový rekord medzi známymi živými stromami drží Sequoia sempervirens: Hyperion, objavený v roku 2006 v národnom parku Redwood, meria 115,5 m. Prekonáva každý sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), hoci ten má väčší celkový objem dreva. Pri najstarších jedincoch môže priemer kmeňa vo výške pŕs presiahnuť 8 až 9 m. ^{4 3}

Vláknitá, hubovitá kôra s hrúbkou 30 cm alebo viac je na reze sýto červenohnedá a vekom sivie. Vzhľad listov výrazne závisí od polohy: na zatienených konárikoch a mladých jedincoch sú ploché, ihlicovité a dlhé 15 až 25 mm; na plne osvetlených výhonkoch v hornej časti koruny ich nahrádzajú drobné, tesne pritisnuté šupiny dlhé 5 až 10 mm. ^{4 5}

Šišky zostávajú vzhľadom na rozmery stromu maličké: merajú 15 až 32 mm a majú 15 až 25 šupín, teda sú oveľa menšie než šišky sekvojovca mamutieho. Kontrast mohutného kmeňa a drobných šišiek odlišuje Sequoia sempervirens od väčšiny ostatných obrovských ihličnanov, pri ktorých veľkosť šišiek približne zodpovedá veľkosti stromu. ⁴

Užitočná taxonómia

Škótsky botanik David Don opísal druh v roku 1824 ako Taxodium sempervirens a zaradil ho do rovnakého rodu ako tisovec dvojradový. Rakúšan Stephan Endlicher v roku 1847 vyčlenil rod Sequoia a dal druhu dnešné binomické meno. Presný pôvod mena Sequoia zostáva neistý: Endlicher svoju voľbu nikdy nevysvetlil a obľúbenú domnienku o pocte čerokíjskemu vzdelancovi Sequoyahovi dobové zdroje nepotvrdzujú. ¹

Do podčeľade Sequoioideae patria spolu so sekvojou ešte dva monotypické rody: sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) a metasekvoja čínska (Metasequoia glyptostroboides). Molekulárne štúdie dokonca naznačujú dávny hybridný pôvod medzi predkami týchto dvoch rodov ako možné vysvetlenie nestáleho postavenia rodu Sequoia vo fylogenetických stromoch. ¹

Opísané formy a variety boli neskôr zaradené medzi synonymá prijatého mena:

• Sequoia sempervirens var. glauca R.Sm., historická varieta;
• Sequoia sempervirens var. adpressa Carrière, historická varieta;
• Sequoia sempervirens var. pendula Rovelli, historická varieta;
• Sequoia sempervirens var. albospica G.Nicholson, historická varieta.

Stanovište a rozšírenie

Úzky pobrežný pás pôvodného areálu meria približne 750 km na dĺžku a 8 až 75 km na šírku. Siaha od juhozápadného Oregonu po okres Monterey v strednej Kalifornii, v nadmorských výškach 30 až 750 m. ^{1 4}

Na pobrežnej hmle rast tesne závisí: kvapky zachytené listami dodávajú významnú časť vody potrebnej stromom, najmä v chránených údoliach a roklinách s najvyššími jedincami. Priamo pri morskom pobreží však uchytenie druhu obmedzuje slaná triešť. ⁴

Hodnotenie IUCN zaraďuje Sequoia sempervirens medzi ohrozené druhy (EN). Odráža výrazné zmenšenie areálu od začiatku komerčnej ťažby okolo roku 1850, keď veľkú časť starých porastov nahradili druhotné lesy. Do austrálskeho štátu Viktória bola introdukovaná už v 30. rokoch 20. storočia a odvtedy sa tam dobre aklimatizovala. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Prvé šišky sa tvoria približne vo veku 10 až 15 rokov. Jedna obsahuje iba 90 až 150 semien, ktorých životaschopnosť je nízka, často výrazne pod 15 %. Najvyššiu hodnotu dosahuje až pri materskom strome starom okolo 250 rokov. Veľmi ľahké krídlaté semená sa šíria v priemere iba 60 až 120 m od materského stromu. ⁴

Pre nízku spoľahlivosť semien prevažuje nepohlavné rozmnožovanie pňovými výmladkami alebo pomocou lignotuberov, podzemných drevnatých zdurenín, ktoré po zoťatí či požiari dokážu obnoviť stonku. Táto schopnosť výrazne odlišuje Sequoia sempervirens od sekvojovca mamutieho, ktorý po zoťatí nedokáže vytvárať pňové výmladky. ³

Oheň druhu skôr pomáha pri obnove, než by ho ohrozoval. Hrubá kôra s nízkym obsahom živice dobre odoláva plameňom a na spálenej pôde zbavenej časti konkurenčnej vegetácie vyklíči viac semien. ⁴

Využitie a riziká

Ľahké drevo odolné proti hnilobe s nízkym obsahom živice urobilo zo sekvoje jednu z najviac ťažených lesných drevín Kalifornie. Takmer všetky dnes ťažené porasty pochádzajú z druhotného zmladenia. ⁵

Odolnosť dreva proti ohňu našla zdokumentované využitie aj mimo lesa. Počas veľkého požiaru nasledujúceho po zemetrasení v San Franciscu v roku 1906 pripísal hlavný inžinier mestských hasičov spomalenie postupu plameňov vo viacerých štvrtiach vonkajšiemu obkladu zo sekvojového dreva. ⁴

Referenčné zdroje neuvádzajú Sequoia sempervirens ako nebezpečnú pre mačky či psy. Toxicita pre kone zostáva málo zdokumentovaná, čo odôvodňuje opatrnosť bez zbytočných obáv. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V záhradníctve sa uplatnilo niekoľko zakrpatených kultivarov vzniknutých spontánnymi mutáciami. 'Adpressa' vybral francúzsky škôlkar André Leroy a Carrière ho pomenoval v roku 1867; mladé listy má krémové, neskôr zelené. 'Prostrata' je plazivá forma objavená okolo roku 1927 v botanickej záhrade v Cambridge. Vzpriamený 'Cantab' vznikol mutáciou kultivaru 'Prostrata' a Roy Lancaster ho pomenoval v roku 1977. Niektoré jedince sa vedú aj ako bonsaje, napríklad v Pacific Bonsai Museum. ^{8 9}

Najčastejšie býva Sequoia sempervirens zamieňaná s dvoma ďalšími obrovskými ihličnanmi tej istej podčeľade:

• Sequoiadendron giganteum, sekvojovec mamutí, má pichľavé šupinovité listy, omnoho väčšie šišky a po zoťatí nevytvára pňové výmladky;
• Metasequoia glyptostroboides, metasekvoja čínska, má opadavé protistojné listy, kým sekvoja má listy vždyzelené a špirálovito usporiadané.

Kombinácia vždyzelených ihlicovitých listov, vláknitej červenohnedej kôry a schopnosti silno vymladzovať z pňa jednoznačne určuje Sequoia sempervirens pri odlíšení od týchto dvoch druhov. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Sequoia sempervirens (D.Don) Endl.
• IUCN Red List, hodnotenie Sequoia sempervirens (Farjon & Schmid, 2013)
• Royal Horticultural Society, Sequoia sempervirens (sekvoja vždyzelená)
• North Carolina Extension Gardener Plant Toolbox, Sequoia sempervirens
• Plants For A Future, Sequoia sempervirens
• Missouri Botanical Garden, výsledky vyhľadávania rastlín rodu Sequoia
• USDA Forest Service, Fire Effects Information System, Sequoia sempervirens
• Royal Horticultural Society, Sequoia sempervirens 'Adpressa'
• Royal Horticultural Society, Sequoia sempervirens 'Prostrata'