Stévia cukrová (Stevia rebaudiana, (Bertoni) Bertoni 1905)

Identita

Stevia rebaudiana (Stevia rebaudiana (Bertoni) Bertoni, 1905), známa aj ako stévia cukrová, stévia sladká, sladká tráva či medové lístky, je trváca bylina rodu Stevia z čeľade Asteraceae. V listoch sú sústredené glykozidy steviolu až 200- až 300-krát sladšie než sacharóza, ktoré nedodávajú kalórie. Plants of the World Online uznáva toto meno ako prijaté a dokumentuje rozsiahle rozšírenie rastliny mimo pôvodného areálu. ¹

Francúzske pomenovanie chanvre d’eau nevyjadruje nijakú príbuznosť s konopou (Cannabis sativa). Opisuje pôvodné stanovište rastliny na okrajoch vlhkých a močaristých lúk Paraguaja. Ide teda o odkaz na prostredie, z ktorého pochádza, nie na botanické zaradenie ku konopám. ³

Guaraníjske obyvateľstvo sladilo bylinné nálevy čerstvými listami dávno predtým, ako paraguajský prírodovedec Moisés Santiago Bertoni opísal druh koncom 19. storočia. Chemik Ovidio Rebaudi krátko nato izoloval prvé sladké zlúčeniny z rastliny. Druhové meno rebaudiana bolo zvolené na jeho počesť a pripomína jeho podiel na poznaní sladivých látok. ^{4 7}

Poznávacie znaky

Vzpriamený bylinný trs má niekedy pri báze čiastočne drevnatejúce stonky. Pri pestovaní dosahuje výšku 30 až 80 cm a šírku 30 až 60 cm. Protistojné listy sú podlhovasté až kopijovité, na okrajoch zubaté a zriedka dlhšie než 3 cm. Ich sýtozelené sfarbenie je nápadné už na prvý pohľad. ^{4 2}

Chuť potvrdzuje druh rýchlejšie než samotný vzhľad. Pomliaždený alebo požutý čerstvý list okamžite uvoľní intenzívne sladkú chuť pripomínajúcu sladké drievko, ešte dávno pred kvitnutím. Pri známej záhradnej rastline tento znak nevyžaduje lupu ani určovací kľúč. Pochádza z koncentrovaných glykozidov steviolu, ktoré sú až 200- až 300-krát sladšie než sacharóza. ^{4 3}

Drobné biele rúrkovité kvety, niekedy s fialkastým nádychom, sa objavujú v skupinách koncom leta alebo na jeseň podľa dĺžky dňa. Kvitnutie výrazne znižuje obsah sladkých látok v listoch. Pestovatelia preto odštipujú puky hneď, ako sa objavia, aby si listy zachovali vyššiu sladivosť. ⁴

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Stevia rebaudiana (Bertoni) Bertoni je výsledkom preradenia do iného rodu. Bertoni rastlinu najprv opísal v roku 1899 pod bazionymom Eupatorium rebaudianum Bertoni a až v roku 1905 ju presunul do rodu Stevia. Obe mená sa preto vzťahujú na tú istú rastlinu v odlišnom rodovom zaradení. ¹

Odlišné homonymum Stevia rebaudiana Hemsl., uverejnené v roku 1906, sa ako prijaté meno neuznáva. Zámene dvoch publikácií zabraňuje iba úplný údaj, teda vedecké meno spolu s autorskou skratkou. Samotný binomický názov bez autorstva tento rozdiel nezachytí. ¹

Rod Stevia zahŕňa približne 240 druhov z čeľade Asteraceae, takmer výlučne amerických. Žiadny však nedosahuje koncentráciu sladkých glykozidov druhu S. rebaudiana. Práve to vysvetľuje jeho takmer výhradné postavenie v komerčnom využití, hoci rod sám je druhovo oveľa bohatší. ⁹

Stanovište a rozšírenie

Malý pôvodný areál zahŕňa vysoko položené lúky a okraje močiarov na severe Paraguaja, najmä v departemente Amambay, a pokračuje do južnej Brazílie, do Minas Gerais a Mato Grosso do Sul. Rastlina tam osídľuje chudobné kyslé piesčité pôdy v polosuchom subtropickom podnebí. ^{1 3}

Komerčné pestovanie sa vo veľkej miere presunulo mimo tohto pôvodného územia. Čína je dnes najväčším svetovým producentom listov stévie. Toto postavenie nasledovalo po skorom prijatí sladidla v Japonsku v 70. rokoch 20. storočia; hlavné pestovateľské oblasti sa tak vzdialili od juhoamerického pôvodu rastliny. ⁷

V miernom podnebí je rozhodujúcim obmedzením mráz. Stevia rebaudiana je mrazuvzdorná iba v zónach USDA 10 až 11 a pri prvých dlhšie trvajúcich mrazoch černie. Severnejšie preto nemôže zostať celoročne vo voľnej pôde; pestuje sa najmä v nádobe alebo počas jednej sezóny. ^{4 2}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Skracovanie dní spúšťa kvitnutie, ako je typické pre krátkodenné rastliny. Podľa zemepisnej šírky k tomu spravidla dochádza koncom leta alebo na jeseň. Každý kvet následne vytvára drobnú suchú nažku, plod typický pre čeľaď Asteraceae. ⁴

Semená majú prirodzene nízku klíčivosť a krátku životaschopnosť, preto výsev zostáva málo spoľahlivý. Najpoužívanejšou metódou rozmnožovania sú vrcholové stonkové odrezky z nekvitnúceho výhonku. Pri zakoreňovaní potrebujú 2 až 3 týždne; táto cesta je spoľahlivejšia než spoliehanie sa na čerstvo vyklíčené semená. ^{3 4}

Keďže kvitnutie znižuje množstvo sladkých glykozidov v listoch, pestovatelia ich zbierajú pred objavením kvetných pukov. Zaštipovaním stoniek predlžujú obdobie zberu sladších listov a odďaľujú fázu, v ktorej sa ich sladivosť znižuje. ⁴

Využitie a riziká

Hlavné využitie je potravinové. Sušené listy a výťažky bohaté na steviozid a rebaudiozid A slúžia ako sladidlo bez kalórií. Štúdia dostupná v PubMed Central uvádza skúšky akútnej toxicity bez nežiaducich účinkov a ukazuje, že steviol vznikajúci pri črevnom metabolizme sa v organizme nehromadí. ⁷

Právne postavenie závisí od krajiny aj od extrahovaných látok. Európska únia povoľuje glykozidy steviolu ako prídavnú látku v potravinách od novembra 2011. V Spojených štátoch majú od roku 2008 status GRAS iba vysoko čistené výťažky rebaudiozidu A. Celé listy a surové výťažky naďalej podliehajú dovoznému upozorneniu FDA. ⁸

ASPCA zaraďuje Stevia rebaudiana medzi netoxické rastliny pre mačky, psy a kone. Doteraz neboli zdokumentované príznaky po požití, ktoré by tento záznam spájal s rastlinou. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pestované rastliny sa nečlenia na pomenované okrasné kultivary ako pri iných záhradníckych druhoch, ale na populácie a šľachtiteľské línie. Tradičná paraguajská populácia 'Criolla' obsahuje viac steviozidu než rebaudiozidu A. Má preto výraznejšiu dochuť než novšie komerčné línie, šľachtené práve na zníženie tejto horkosti. ⁹

Najčastejšia zámena sa týka pomenovania, nie botanických znakov. Francúzsky názov chanvre d’eau zvádza k nesprávnemu spojeniu s konopou, hoci rastliny nie sú príbuzné a nepatria ani do rovnakej čeľade. Tento názov teda nemožno chápať ako údaj o taxonomickej príbuznosti. ³

Rod Stevia pritom obsahuje množstvo okrasných alebo divých druhov bez významu ako sladidlo. Rastlinu vyhľadávanú pre sladké listy spoľahlivo určuje iba úplné meno Stevia rebaudiana. Mladá rastlina predávaná v záhradníctve iba ako „stévia“ takmer vždy patrí k tomuto druhu, pretože ostatní zástupcovia rodu nemajú porovnateľný komerčný význam. ⁹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Stevia rebaudiana (Bertoni) Bertoni
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Stevia rebaudiana
• Plants For A Future, Stevia rebaudiana
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Stevia rebaudiana
• ASPCA, záznam o toxicite stévie
• USDA PLANTS Database, profil Stevia rebaudiana
• PubMed Central, bezpečnosť glykozidov steviolu a antidiabetická štúdia
• U.S. FDA, dovozné upozornenie 45-06 na neschválené výrobky zo stévie
• Tela Botanica, Stevia rebaudiana, taxonomický súhrn