Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos, Scop. 1771)

Identita

Taliansky botanik Giovanni Antonio Scopoli opísal lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos Scop.) v roku 1771 z Kraňska, dnešnej časti Slovinska. Lipa veľkolistá je prijatým druhom rodu Tilia z čeľade Malvaceae. ^{1 6}

Pri rýchlom určovaní pomôže jednoduché porovnanie: táto lipa má väčšie listy a výraznejšie rebrovaný plod než jej príbuzná lipa malolistá, Tilia cordata. Epiteton platyphyllos pochádza z gréckych slov platys (široký) a phyllon (list), ktoré priamo odkazujú na tento rozdiel vo veľkosti listov. Nemecké meno Sommerlinde, letná lipa, ju odlišuje od Winterlinde, ktorá kvitne neskôr. ^{2 5}

Poznávacie znaky

Veľký opadavý strom Tilia platyphyllos má úzko klenutú korunu a ako solitér bežne dosahuje 20 až 25 m; pri najväčších jedincoch sa uvádza až 40 m, zatiaľ čo Tilia cordata má zvyčajne 20 až 30 m. Mladé konáriky sú červenkasté a jemne páperisté, neskôr olysávajú. Hladká sivá kôra mladého stromu sa mení na tmavohnedú borku rozpukanú do siete krížiacich sa hrebeňov. ^{6 2}

Šikmo srdcovité listy merajú 6 až 9 cm, výnimočne až 15 cm. Belavé páperie po celej spodnej strane čepele je najspoľahlivejším znakom na rozpoznanie druhu bez zámeny. Tilia cordata má naproti tomu iba hrdzavé až červenohnedé chumáčiky v pazuchách žíl. ^{8 6}

Kvety lipy veľkolistej tvoria previsnuté vrcholíky s 2 až 5 silno voňavými svetložltými kvetmi a podlhovastou svetlozelenou listeňou. Kvitnú o jeden až dva týždne skôr než Tilia cordata a bohatší nektár láka aj niektoré motýle, napríklad ostrôžkára brestového. Nasledujúci okrúhly plod má hrubú drevnatú stenu a päť veľmi výrazných rebier. Tenkostenný plod Tilia cordata výrazné rebrá nemá, čo umožňuje rozlíšenie aj dlho po odkvitnutí. ^{6 2}

Taxonómia a názvy

Za prijaté botanické meno sa naďalej považuje Tilia platyphyllos Scop. POWO/WCVP pod ním uznáva päť poddruhov, ktoré sa odlišujú najmä ochlpením čepele: typický platyphyllos, severnejší subsp. cordifolia, balkánsky a turecký subsp. corinthiaca, z oboch strán holý subsp. pseudorubra a slovenský endemit subsp. sitnensis. ¹

Staršie knihy a záhradnícke katalógy používajú pre ten istý druh mená Tilia grandifolia a Tilia officinarum. Prijaté meno Tilia platyphyllos tým nie je spochybnené. Dnes sa druh zaraďuje do čeľade Malvaceae, po dlhom záhradníckom používaní staršej čeľade Tiliaceae. ^{4 6}

Rod sa ľahko kríži: Tilia platyphyllos a Tilia cordata vytvárajú Tilia × europaea, vysádzanú v mestských stromoradiach oveľa častejšie než čisté rodičovské druhy. Kríženca prezrádza bohatá medovica vošiek a veľa výmladkov pri päte kmeňa. Mnohé uličné lipy teda v užšom zmysle nepatria ani k jednému rodičovskému druhu. ^{6 2}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál lipy veľkolistej situuje POWO/WCVP do mierneho pásma Európy až po sever Iránu. Na juhozápade Veľkej Británie je pôvodná na pôdach vzniknutých z vápenca; v Škótsku a Írsku prirodzene chýba a je iba zdomácnená. ¹

Francúzske prirodzené náleziská Tilia platyphyllos ležia najmä vo východnej polovici krajiny, v Pyrenejach a na Korzike. V lesoch a vápencových horských tiesňavách vystupuje do 1 800 m. V stredomorskom juhu prirodzene chýba a vyskytuje sa len vysádzaná. Vápenaté podložie určuje toto rozšírenie: na kyslých horninách ustupuje iným listnáčom a spontánne sa neusádza. V prirodzených porastoch je pomerne vzácna, zato veľmi často vysádzaná v živých plotoch a stromoradiach. ^{8 5}

Za hranicami pôvodného areálu sa Tilia platyphyllos hromadne vysádza v parkoch a stromoradiach mierneho pásma vrátane Severnej Ameriky, kde spontánne nerastie. Dvojaký výskyt, divý na vápenci a pestovaný v mestách, prispieva k zámenám s Tilia cordata a s krížencom Tilia × europaea, ktorý lepšie znáša zhutnené mestské pôdy. ^{6 2}

História a kultúra

Neolitické spoločenstvo získavalo pevný povraz narezaním kôry pri päte mladej lipy, jej strhnutím ťahom a asi mesačným máčaním. Takéto rosenie uvoľnilo pevné vlákna, ktoré sa potom skrúcali na povrazy. Táto technika výrazne predchádza okrasnému využitiu stromu v Európe. ⁸

V Galii lipa tradične označovala stred dediny. Germánske národy si ju často vážili viac než dub: súdne zhromaždenie zasadalo pod súdnou lipou, ktorá neraz slúžila aj ako miesto stretnutí a tanca. Na toto súdne využitie dnes odkazuje vyše 850 názvov sídel v západnom Nemecku. ⁸

Využitie a riziká

Vo Francúzsku je čaj zo sušených kvetov doložený staršie než ostatné využitia Tilia platyphyllos, pred medom a jarnou miazgou. Slabý nálev má uznávaný upokojujúci účinok, kým príliš silný alebo dlho lúhovaný môže podľa konzultovaných fytoterapeutických zdrojov naopak vyvolať nespavosť. Včelári vyhľadávajú aj lipový med z jej skorého kvitnutia veľmi bohatého na nektár. ^{8 4}

Mladé lipové listy sa jedia surové v šaláte pre mierne slizovitú konzistenciu. Miazga zbieraná na jar sa môže piť čerstvá alebo zahusťovať na sirup. Pre ľudí, mačky ani psy sa neuvádza známa toxicita, čím sa táto lipa odlišuje od mnohých okrasných drevín s jedovatými časťami. ^{4 8}

Svetlé mäkké lipové drevo sa ľahko opracúva a je obľúbeným rezbárskym materiálom. Pri trvalom vystavení počasiu však rýchlo hnije a časom sa láme. Táto slabá odolnosť vonku vysvetľuje tradičné používanie na interiérové predmety namiesto stavebných konštrukcií. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Medzi kultivarmi Tilia platyphyllos vyniká 'Rubra' s mladými žiarivočervenými konárikmi v zime, ocenená RHS Award of Garden Merit. Škôlkari ju často pestujú s hlavovým rezom, aby vyniklo sfarbené drevo. 'Aurea' má zlato sfarbené olistenie, 'Laciniata' hlboko vykrajovanú čepeľ a 'Örebro' úzky stĺpovitý habitus vhodný do stiesnených stromoradí. ^{3 6}

Častou zámenou zostáva Tilia cordata, lipa malolistá. Má menšie listy, hrdzavé chumáčiky chlpov iba v pazuchách žíl, neskoršie kvitnutie a tenkostenný plod bez výrazných rebier. Mnohé uličné stromy sú krížence Tilia × europaea, rozpoznateľné podľa často bohatej medovice vošiek a početných výmladkov pri päte kmeňa. Čisté druhy Tilia platyphyllos ani Tilia cordata nekombinujú tieto dva znaky tak výrazne. ^{6 2}

Legenda o Garoé si zaslúži spresnenie. Posvätný strom Kanárskych ostrovov, ktorý mal v suchých rokoch poskytovať vodu, sa v ľudových príbehoch dlho predstavoval ako lipa. Botanici ho v skutočnosti určujú ako Ocotea foetens, kanársky endemický vavrínovitý strom bez príbuzenského vzťahu s Tilia platyphyllos. ⁸

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Tilia platyphyllos Scop.
• Royal Horticultural Society, Tilia platyphyllos - lipa veľkolistá
• Royal Horticultural Society, Tilia platyphyllos 'Rubra' - lipa s červenými konárikmi
• Plants For A Future, Tilia platyphyllos záznam v databáze
• Tela Botanica / eFlore, prehľad Tilia platyphyllos
• Trees and Shrubs Online, Tilia platyphyllos
• USDA GRIN Taxonomy, Tilia platyphyllos
• Wikipédia (FR), lipa veľkolistá, časť História a legenda