Brest drobnolistý (Ulmus parvifolia, Jacq. 1798)

Identita

Brest drobnolistý (Ulmus parvifolia Jacq., 1798) je opadavý až poloopadavý strom z čeľade Ulmaceae, pôvodný vo východnej Ázii. Nikolaus Joseph von Jacquin druh opísal už v roku 1798 a Plants of the World Online ponecháva toto meno ako prijaté pre daný druh. ^{1 8}

Anglické meno Lacebark elm odkazuje na znak nápadný už na prvý pohľad: kôra sa odlupuje v platničkách so sivými, krémovými a hrdzavými škvrnami, kým väčšina brestov má kôru iba rozpukanú. Meno lacebark elm, navrhnuté približne v roku 1908 pracovníkom amerického ministerstva poľnohospodárstva, malo odstrániť dávnu zámenu s Ulmus pumila, ktorý vtedajšie škôlky často predávali pod menom Chinese elm, teda „čínsky brest“. ⁷

Poznávacie znaky

V dospelosti Ulmus parvifolia bežne dosahuje výšku 10 až 18 m a šírku koruny 15 až 20 m. Kmeň najstarších stromov niekedy presahuje priemer 1 m. Sivá až sivohnedá kôra málo praská, ale odlupuje sa v platničkách, ktoré odhaľujú krémové, oranžové a hrdzavé tóny. Tým sa druh jasne odlišuje od väčšiny brestov s obyčajne rozpukanou kôrou. ^{8 7}

Čepele dlhé 2,5 až 5 cm sú vajcovito kopijovité, kožovité a lesklé, so súmernou bázou a jednoducho pílkovitým okrajom. Je to spoľahlivý znak oproti brestom s nesúmernou bázou listu. V oblastiach s miernymi zimami listy často pretrvávajú do decembra či januára a na jeseň sa pred opadnutím niekedy sfarbia purpurovočerveno. ^{7 2}

Kým väčšina brestov kvitne pred jarným pučaním, nenápadné kvety bez korunných lupienkov sa pri Ulmus parvifolia objavujú začiatkom jesene. Plody, elipsovité krídlaté nažky dlhé 10 až 13 mm, dozrejú už za niekoľko týždňov po kvitnutí. ⁷

Užitočná taxonómia

V rode Ulmus sa dlho zamieňalo viacero ázijských brestov predávaných pod rovnakým obchodným menom. Hlavné zaznamenané botanické synonymá druhu sú:

• Ulmus parvifolia var. coreana (Nakai) Uyeki, synonymné meno
• Ulmus parvifolia f. lanceolata (Nakai) Uyeki, synonymné meno
• Ulmus suberosa var. parvifolia Roth, synonymné meno
• Ulmus campestris var. parvifolia Loudon, synonymné meno
• Ulmus chinensis Pers., synonymné meno

Najspoľahlivejším vodidlom zostáva úplné binomické meno s autorom, Ulmus parvifolia Jacq. Predchádza najčastejšej zámene s Ulmus pumila, úplne odlišným druhom, ktorý mnohí škôlkari dlho takisto označovali ako „čínsky brest“. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Domovom Ulmus parvifolia je východná Ázia od strednej a južnej Číny po Vietnam, Južnú Kóreu a Japonsko, s populáciami až na Taiwane. Rastie tam v bohatých pôdach pri vodných tokoch, v nížinách a nízkych polohách, podľa oblasti spravidla pod 800 m. ⁵

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Ulmus parvifolia ako málo dotknutý druh (LC), bez identifikovaného ohrozenia v pôvodnom areáli. ⁶ Do Európy bol zavedený už koncom 18. storočia, neskôr do Spojených štátov a od roku 1857 aj do Austrálie. Dnes sa vyskytuje na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. ⁷

Vo viacerých amerických štátoch vrátane New Jersey, Virgínie a Wisconsinu sa Ulmus parvifolia považuje za miestne invázny, najmä na narušených pôdach a okrajoch mestských porastov. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jesenné kvitnutie s bezkorunnými vetroopelivými kvetmi len krátko predchádza tvorbe krídlatých nažiek. Na rozdiel od brestov kvitnúcich na jar má plod Ulmus parvifolia pred zimou na dozretie iba niekoľko týždňov. ⁷

Semená v škôlkach rýchlo klíčia bez dlhej stratifikácie, čo uľahčuje výsev ako bežný spôsob rozmnožovania. Vo voľnej pôde dosiahne mladý strom dospelú veľkosť za 20 až 50 rokov podľa pestovateľských podmienok. Pri pestovaní ako bonsaj naopak znáša rast zámerne spomaľovaný rezom koreňov a olistenia. ^{4 5}

Strom vysadený v roku 1865 v newyorskom Central Parku zostal až do odumretia v 90. rokoch 20. storočia najstarším zdokumentovaným stromom tohto druhu v USA. Jeho kmeň dosiahol priemer 1,4 m, výrazne viac než jeden meter, ktorý je už pri najstarších mestských stromoch vzácny. Priamo z tohto stromu vznikol klon kultivaru Central Park Splendor. ⁷

Využitie a riziká

Hlavné využitie je okrasné a mestské: Ulmus parvifolia znáša zhutnené pôdy, znečistenie a stiesnené miesta, ako parkoviská či chodníky, preto je odolným pouličným stromom. Po dobrom zakorenení odoláva mrazu približne do −34 °C, čo je medzi jesenne kvitnúcimi stromami zriedkavá hranica. ^{3 4}

Zo zdravotného hľadiska patrí druh k brestom najodolnejším proti grafióze, nie je však úplne imúnny. Preto je vyhľadávaným rodičom odolných hybridov, ako je Frontier. Miestne zostáva náchylný na červce, škvrnitosti listov a na juhu USA aj na texaskú koreňovú hnilobu. ^{7 3}

Nie je zdokumentovaná toxicita pre ľudí ani domáce zvieratá. Listy, nezrelé plody a vnútorná kôra sa dokonca uvádzajú medzi tradičnými jedlými surovinami vo východnej Ázii. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Dobrá znášanlivosť rezu radí Ulmus parvifolia medzi bresty najčastejšie používané na bonsaje. Často sa odporúča začiatočníkom pre znášanlivosť rôznych svetelných a vlhkostných podmienok. Trpasličie kultivary Seiju, Hokkaido a Yatsubusa boli vyšľachtené osobitne na tento účel a majú zmenšené listy. ⁷

K najčastejším zámenám patria tieto druhy:

• Ulmus pumila, brest nízky, dlho predávaný pod rovnakým obchodným menom „čínsky brest“;
• Zelkova serrata, ďalší východoázijský druh čeľade Ulmaceae, takisto s lenticelami na kôre;
• Ulmus davidiana var. japonica, v Európe menej pestovaný, no niekedy zamieňaný v ázijských škôlkach.

Rast Ulmus parvifolia, rýchly až stredne rýchly podľa pôdy, zostáva pomalší než pri breste nízkom. Preto má hustejší habitus a ľahšie sa udržiava v obmedzenej veľkosti. V mestských stromoradiach sa odporúčajú rozostupy 6 až 10 m.

Škvrnitá kôra odlupujúca sa v platničkách, súmerná báza listu a jesenné kvitnutie zostávajú najspoľahlivejšími znakmi na jednoznačné určenie Ulmus parvifolia.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Ulmus parvifolia Jacq.
• Missouri Botanical Garden, Ulmus parvifolia (brest drobnolistý)
• NC State Extension, Ulmus parvifolia, brest drobnolistý
• Royal Horticultural Society, Ulmus parvifolia, pestovateľský sprievodca
• Plants For A Future, databázový záznam Ulmus parvifolia
• Červený zoznam IUCN, hodnotenie Ulmus parvifolia
• Wikipedia (EN), Ulmus parvifolia
• Wikipédia (FR), Orme de Chine (brest drobnolistý)