Zelkova ostrolistá (Zelkova serrata, )

+32© fotografia
- fotografia 1 — harum.koh · cc-by · iNaturalist
- fotografia 2 — Andrew Conboy · cc-by · iNaturalist
- fotografia 3 — Yoshihiro Tokue · cc-by · iNaturalist
Zelkova ostrolistá (Zelkova serrata) je veľký opadavý strom z čeľade Ulmaceae, pôvodom z Japonska, Kórey, východnej Číny a Taiwanu. Rozpoznateľná je podľa vázovitého vzrastu, kôry, ktorá sa odlupuje a odhaľuje oranžové vnútorné drevo, a vysokej odolnosti voči grafióze, chorobe ničiacej bresty rodu Ulmus.
Čítať ďalejZelkova ostrolistá, Keyaki a Japanese zelkova




© fotografia
harum.koh · cc-by
Andrew Conboy · cc-by
Yoshihiro Tokue · cc-by
Taken Nov 15, 2011 by Photoflora - Jean-Luc TASSET (©)
Taken Oct 15, 2003 by Photoflora - Jean-Luc TASSET (©)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Zelkova serrata zahŕňa Japonsko, Kórejský polostrov, východnú Čínu a Taiwan, kde rastie jemnejšia malolistá varieta tarokoensis. Po introdukcii do Európy v roku 1830 a neskôr do Severnej Ameriky sa dnes pestuje najmä ako okrasný a uličný strom. Zmienky mimo pôvodného areálu preto predstavujú pestované, nie naturalizované populácie.
- Pôvodná4
- Japonsko
- Južná Kórea
- Čína
- Taiwan
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Zelkova ostrolistá (Zelkova serrata (Thunb.) Makino, 1903), známa aj ako keyaki či japonský brest, je veľký opadavý strom z čeľade Ulmaceae, ktorý v dospelosti dosahuje 15 až 30 m. Na rozdiel od pravých brestov rodu Ulmus nemá okrídlené nažky a je vysoko odolná voči grafióze, chorobe, ktorá od polovice 20. storočia zničila veľkú časť brestov Európy a Severnej Ameriky. 1 5
Švédsky prírodovedec Carl Peter Thunberg opísal druh v roku 1794, no najprv ho zaradil do rodu juty pod menom Corchorus serratus. Neskôr prešiel rodmi Planera a Zelkova, kým japonský botanik Tomitaro Makino v roku 1903, stodeväť rokov po prvom opise, neustálil dnešnú kombináciu Zelkova serrata. 2 8
Rodové meno Zelkova pochádza z kaukazského ľudového slova dzelkva, pôvodne používaného pre príbuznú Zelkova carpinifolia. Botanik Édouard Spach ho v roku 1841 zvolil za vedecké meno rodu. 8
Poznávacie znaky
Vázovitý vzrast je prvým nápadným znakom Zelkova serrata: krátky kmeň sa rýchlo delí na viacero vzpriamených kostrových konárov, ktoré vytvárajú širokú zaoblenú korunu s hustým letným tieňom. Dospelý strom dosahuje šírku 8 až 20 m. V prvých desaťročiach rastie rýchlo, neskôr sa rast výrazne spomaľuje. 3 4
Oválne až elipsovité listy majú často nesúmernú bázu; výrazne pílkovitý okraj dal podnet na druhové meno serrata. Sivá hladká kôra mladého stromu sa začína už vo veku 10 až 30 rokov odlupovať v plátoch a odhaľuje oranžovohnedé vnútorné drevo, jeden z najspoľahlivejších znakov dospelého jedinca. 5 4
Drobné zelenkasté kvety sa objavujú na jar spolu s listami. Bez nápadných korunných lupienkov sú takmer rovnako nenápadné ako malé suché plody, ktoré nasledujú na jeseň. Jesenné listy sa podľa jedinca a podnebia sfarbujú nažlto, naoranžovo alebo červenohnedo. 3 5
Užitočná taxonómia
Kým sa ustálila súčasná kombinácia, Zelkova serrata niesla šesť odlišných vedeckých mien. Medzi hlavné synonymá patria:
- Planera keaki K.Koch, historické synonymum
- Zelkova keaki (K.Koch) Maxim., historické synonymum
- Zelkova acuminata (Lindl.) Planch., historické synonymum
- Zelkova japonica Dippel, historické synonymum
- Ulmus keaki Jacob-Makoy, historické synonymum
- Abelicea serrata (Thunb.) Makino, historické synonymum
Historické meno Ulmus keaki ilustruje pretrvávajúcu záhradnícku zámenu medzi zelkovami a pravými brestmi. V rámci druhu sa uznávajú dve botanické variety: Zelkova serrata var. serrata, rozšírená v Japonsku a na východoázijskej pevnine, a taiwanská Zelkova serrata var. tarokoensis (Hayata) H.L.Li s menšími listami a plytším zúbkovaním. Plants of the World Online aj International Plant Names Index uvádzajú Zelkova serrata ako prijaté meno. 1 2
Stanovište a rozšírenie
Pôvodné rozšírenie Zelkova serrata zahŕňa Japonsko, Kórejský polostrov, východnú Čínu a Taiwan. Rastie na nížinách, sviežich lesných svahoch a v údoliach až do nadmorskej výšky 2000 m. Prírodovedec Philipp Franz von Siebold ju v roku 1830 introdukoval do Európy; neskôr sa dostala do Severnej Ameriky, kde sa dnes vysádza ako uličný strom v New Yorku a vo Filadelfii. 5 8
Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí druh od posúdenia v roku 2018 ako takmer ohrozený. Poukazuje na fragmentáciu populácií v Číne a na Kórejskom polostrove, zriedkavejšiu prirodzenú obnovu a vyššiu úmrtnosť mladých rastlín. Súbeh týchto javov spomaľuje obnovu populácií mimo Japonska. 7
Veľmi staré zelkovy pri vstupoch do kórejských dedín tradične slúžili ako ochranné stromy. Niektoré z týchto jedincov, vyhlásených za prírodné pamiatky, dnes majú niekoľko storočí, niekedy aj vyše tisíc rokov. 5
Životný cyklus a rozmnožovanie
Jarné kvitnutie prebieha súčasne s pučaním listov. Malé zelenkasté kvety bez nápadných korunných lupienkov sú na tom istom jedincovi oddelene samčie a samičie. Suché plody nasledujúce na jeseň sú maličké a zo zeme často voľným okom neviditeľné. 3 6
Po niekoľkotýždňovej chladovej stratifikácii semená zelkovy klíčia a nasledujúcu jar pri vzídení dosahujú 5 až 15 cm. Výsev verne rozmnožuje typový druh, ale nezaručuje znaky konkrétneho kultivaru, napríklad bordovočervené jesenné sfarbenie Village Green. 4 6
Na zachovanie kultivaru Green Vase alebo Village Green zostávajú jedinými spoľahlivými postupmi štepenie a odrezkovanie. Zelkova dobre znáša opakovaný rez, čo podporuje jej obľubu ako bonsaja. Pravidelné zaštipovanie tu vytvára jemné rozkonárenie miniatúrneho kmeňa. 6 3
Využitie a riziká
Okrasné využitie prevláda v parkoch, alejách a uliciach. Zelkova ostrolistá dobre znáša znečistenie, horúčavy a utlačené mestské pôdy. Preto sa často volí ako náhrada brestov, ktoré na veľkých uliciach zničila grafióza. 5 4
Drevo nazývané v Japonsku keyaki je tvrdé, husté a jemnozrnné. Tradične sa z neho vyrába nábytok, najmä truhlice tansu, a zostáva vzorovým materiálom na výrobu bubnov taiko. 5
V listoch, kôre ani dreve zelkovy nie je zdokumentovaná toxická látka: pri kontakte či náhodnom požití je druh netoxický pre ľudí aj domáce zvieratá. Mladé listy sa v niektorých miestnych kuchyniach dokonca občas jedia varené, bez zdokumentovaného liečebného využitia. 6
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Päť stálych kultivarov sa líši najmä tvarom alebo sfarbením. Green Vase má veľmi pravidelný vázovitý vzrast a v Severnej Amerike sa hojne vysádza do stromoradí; Village Green sa vyznačuje rýchlym rastom a bordovočerveným jesenným sfarbením; Musashino rastie úzko stĺpovito a hodí sa do stromoradí s malými nárokmi na priestor; Ogon má jarné listy so zlatožltým nádychom; novší výber Urban Ruby poskytuje intenzívnejšiu a pravidelnejšiu jesennú červeň než divý typ. 3 4
Zelkova sa zamieňa najmä s pravými brestmi rodu Ulmus, s ktorými dlho zdieľala ľudové meno a istý čas aj klasifikáciu, ako pripomína historické synonymum Ulmus keaki. V teréne rozhodujú dva znaky: neprítomnosť okrídlených nažiek typických pre bresty a výrazná odolnosť voči grafióze, ktorá zelkovu chráni tam, kde choroba ničí pravé bresty. 1 5
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Zelkova serrata (Thunb.) Makino
- International Plant Names Index, Zelkova serrata (Thunb.) Makino
- Royal Horticultural Society, Zelkova serrata
- Missouri Botanical Garden, Zelkova serrata
- NC State Extension, Zelkova serrata (zelkova ostrolistá)
- Plants For A Future, Zelkova serrata
- IUCN Red List of Threatened Species, hodnotenie Zelkova serrata
- Tela Botanica, Zelkova serrata (Thunb.) Makino
Časté otázky
Je zelkova ostrolistá brest?
Nie, ale je mu príbuzná. Zelkova serrata patrí do čeľade Ulmaceae ako bresty rodu Ulmus, tvorí však botanicky odlišný rod bez okrídlených nažiek typických pre pravé bresty.
Je zelkova ostrolistá jedovatá pre mačky a psy?
V listoch, kôre ani dreve nie je zdokumentovaná toxická látka. Pri kontakte alebo náhodnom požití sa druh považuje za bezpečný pre ľudí aj domáce zvieratá.
Prečo sa kôra zelkovy odlupuje?
Odlupovanie v plátoch je normálny znak starnutia stromu, nie prejav choroby. Odhaľuje oranžovohnedé vnútorné drevo, jeden z najužitočnejších určovacích znakov starších jedincov.
Čím sa Zelkova serrata líši od svojej taiwanskej variety?
Zelkova serrata var. tarokoensis z Taiwanu má menšie listy a plytšie zúbkovanie čepele než typová varieta serrata, rozšírená v Japonsku a na východoázijskej pevnine.
Zhadzuje zelkova ostrolistá v zime listy?
Áno. Je to opadavý strom, ktorého listy sa na jeseň sfarbujú nažlto, naoranžovo alebo červenohnedo a potom úplne opadnú, na rozdiel od vždyzelených rastlín, ktoré si listy držia celý rok.
Používa sa drevo zelkovy v stolárstve?
Áno, pod japonským názvom keyaki. Tvrdé drevo s peknou kresbou sa tradične používa na nábytok, najmä tansu, a považuje sa za vzorový materiál na bubny taiko.
Považuje sa zelkova ostrolistá za invázny druh?
Nie, tento druh sa nehodnotí ako invázny. Jeho rast zostáva závislý od presných podmienok klíčenia a IUCN ho v časti pôvodného areálu dokonca klasifikuje ako takmer ohrozený.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.

