Vinič americký (Vitis labrusca, L. 1753)

Identita

Vinič americký (Vitis labrusca L., 1753) je opadavá drevnatá liana rodu Vitis z čeľade Vitaceae. Medzinárodne sa používa aj názov Fox grape. POWO prijíma meno Vitis labrusca, pod ktorým druh opísal Carl von Linné v roku 1753. ¹

Od európskeho viniča Vitis vinifera ho odlišujú dva presné znaky. Šupka bobule sa pri stlačení ľahko oddelí od dužiny, čo sa označuje ako slip-skin. Úponok alebo súkvetie je prítomné pri každom uzle letorastu, kým pri Vitis vinifera len pri každom druhom či treťom. ^{2 3}

Poznávacie znaky

Podľa PFAF ide o bujne rastúcu popínavú lianu, ktorá na pevnej opore dosahuje až 15 m. Missouri Botanical Garden uvádza bežnú výšku skôr 4,5 až 6 m s podobnou šírkou. Vinič americký šplhá oveľa vyššie, ak má k dispozícii oporu alebo nosný strom. ^{3 4}

Belavá až hrdzavá vlnená plsť na mladých výhonkoch a rube dospelých listov je spoľahlivý znak druhu. Väčšina ostatných Vitis má rub holý; vrchná strana listu tohto druhu zostáva sýtozelená a hladká. Široké srdcovité listy sú celistvé alebo plytko trojlaločné, so zúbkatým okrajom. Kôra starých výhonkov sa odlupuje v dlhých hnedých pásoch. ⁵

Drobné zelenkasté kvety v riedkych strapcoch sa otvárajú od mája do júla. Následné guľaté bobule majú priemer približne 1,7 cm. Dozrievajú v septembri až októbri v kompaktných strapcoch, v plnej zrelosti sú modročierne a majú okamžite rozpoznateľnú pižmovú arómu. ^{3 5}

Na mladom letoraste zostáva čepeľ často celistvá alebo len mierne vykrajovaná. Výraznejšie laloky vznikajú na bujných výhonkoch od bázy, no nedosahujú hĺbku členenia pri Vitis riparia či Vitis aestivalis, podobných severoamerických divých viničoch. Táto premenlivosť listov vysvetľuje časť zámen v teréne, najmä keď chýbajú plody. ⁵

Užitočná taxonómia

Približne šesťdesiat druhov tvorí rod Vitis. Viaceré severoamerické druhy sa podobajú viniču americkému, napríklad už spomenuté Vitis riparia a Vitis aestivalis s hlbšie členenou čepeľou. K hlavným botanickým synonymám patria:

• Vitis vinifera var. labrusca (L.) Kuntze, botanická varieta
• Vitis labrusca f. alba (Prince) Fernald, botanická forma
• Vitis labrusca var. aestivalis (Michx.) Regel, botanická varieta
• Vitis labrusca var. catawba W.R.Prince, botanická varieta

Meno Vitis × labruscana L.H.Bailey označuje odlišnú skupinu, často zamieňanú s čistým druhom. Sú to obchodné kultivary z kríženia Vitis labrusca a Vitis vinifera, vrátane Concord, ktoré teda nesú aj európske gény. ¹

Stanovište a rozšírenie

Juhovýchod Kanady, Ontário a Nové Škótsko, až juhovýchod USA po Georgiu a blízkosť Mexického zálivu tvoria pôvodný areál viniča amerického. USDA kladie jeho historické jadro medzi Nové Anglicko a južné Apalače. ^{6 5}

Vlhké aj suché húštiny, okraje lesov a brehy vodných tokov poskytujú tomuto viniču vhodné stanovištia. Znáša letné sucho aj dočasne premočené pôdy. ³

Do Európy bol zavedený v roku 1656, v 19. storočí sa potom hojne šíril ako podpník odolný proti fyloxére. Vinič americký a jeho hybridy tu splaneli na okrajoch lesov. V európskej časti Francúzska vrátane Korziky nie sú klasifikované ako invázny druh; rastlina tam zostáva najmä pestovaným viničom alebo podpníkom. ^{5 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obojpohlavné, samoopelivé kvety viniča amerického sa otvárajú od mája do júla; väčšinu opeľovania zabezpečuje hmyz. Bobule dozrievajú po niekoľkých teplých mesiacoch, podľa podnebia až v septembri alebo októbri. ³

Pri pestovaní sa uprednostňujú odrezky z dormantného dreva, dlhé 20 až 40 cm, odoberané v decembri až januári. Možný je aj výsev po studenej stratifikácii, ktorá zlepšuje klíčenie. Rastlina z odrezku dáva prvú výraznejšiu úrodu tri až štyri roky po výsadbe. Rez musí zostať výlučne zimný: po reze za toku miazgy vinič z rany výdatne „slzí“, čo skôr poukazuje na neskorý zásah než na skutočné ohrozenie rastliny. ³

Využitie a riziká

Jedlé plody viniča amerického možno jesť surové, sušiť alebo spracovať na šťavu a želé. Ich charakteristickú pižmovú, takzvanú líščinovú arómu, spôsobuje najmä metylantranilát. Táto látka bola izolovaná v 20. rokoch 20. storočia a o sto rokov neskôr sa spojila s genetikou odrody Concord. ⁹

Líščinová aróma ovplyvnila aj právne postavenie vína. Európske nariadenie 1308/2013 bráni výsadbe hybridných odrôd odvodených od Vitis labrusca, ako Noah, Isabelle, Clinton a Othello, na výrobu vína v Európskej únii. Ide o dedičstvo francúzskych zákazov z 30. rokov 20. storočia, motivovaných obavou z nadbytku metanolu. ⁸

U psa je požitie čerstvého či sušeného hrozna tohto druhu spojené s doloženým rizikom akútneho zlyhania obličiek. Prvé prejavy, vracanie a letargia, nastupujú do 12 až 24 hodín. Mechanizmus toxicity zostáva predmetom diskusie, pričom sa najčastejšie zvažuje kyselina vínna; riziko u mačky nie je spoľahlivo stanovené. Listy viniča sa neuvádzajú ako jedovaté. ⁷

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Väčšina odrôd predávaných ako potomkovia Vitis labrusca sú v skutočnosti hybridy s Vitis vinifera, radené k Vitis × labruscana. Concord sám dominuje severoamerickej výrobe šťavy a želé, ďaleko pred hlavnými obchodnými konkurentmi Catawba, Delaware a Niagara. Isabelle a Noah zostávajú späté najmä s európskym zákazom pestovania na víno. ^{1 8}

Pri určovaní na opustených pozemkoch je úponok pri každom uzle letorastu stabilnejším znakom než plsť listov, ktorá môže koncom sezóny slabnúť. Pri väčšine ostatných druhov Vitis, vrátane Vitis vinifera, úponok chýba alebo sa vyskytuje prerušovane. ²

Plstnatý rub listov potvrdzuje určenie viniča amerického aj bez plodov. Nezamieňajte si ho s Parthenocissus tricuspidata, ktorý šplhá pomocou priľnavých prísaviek namiesto úponkov. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Vitis labrusca L.
• Royal Horticultural Society, Vitis labrusca - fox grape
• Plants For A Future, Vitis labrusca
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Vitis labrusca
• Trees and Shrubs Online, Vitis labrusca
• USDA PLANTS Database, profil druhu Vitis labrusca L.
• ASPCA Animal Poison Control, toxicita hrozna a hrozienok
• Európsky parlament, odrody viniča zakázané právom EÚ
• Horticulture Research / PMC, gén líščinovej arómy v hrozne Concord