Kukui (Aleurites moluccanus, (L.) Willd. 1805)

Identita

Aleurites moluccanus (Aleurites moluccanus (L.) Willd., 1805) spája štyri nápadné znaky: striebristú korunu, hlboko laločnaté mladé listy, hrdzavé hviezdicovité ochlpenie výhonkov a semená s veľmi tvrdou škrupinou. Dospelý strom dorastá do 20 až 30 m. Surové jadro má silný preháňavý účinok, po pražení sa však tradične konzumuje. Tým sa odlišuje od semien stromov poskytujúcich tungový olej, ktoré zostávajú toxické aj uvarené. Patrí do čeľade Euphorbiaceae. Carl von Linné ho opísal roku 1753 ako Jatropha moluccana; Carl Ludwig Willdenow ho v roku 1805 preradil do rodu Aleurites. ^{1 6}

Rodové meno vychádza zo starogréckeho aleuron, „múka“. Belavé hviezdicovité chĺpky na výhonkoch a rube listov totiž vyzerajú ako múčny poprašok. Francúzske pomenovanie bancoulier odkazuje na Bengkulu, mesto a provinciu na Sumatre, ktoré patrili k historickým centrám obchodu so semenami a olejom. ⁵

Regionálne mená stromu pripomínajú jeho využitie. Havajské kukui označuje aj oficiálny strom štátu od roku 1959. Anglické candlenut súvisí s niekdajším svietením semenami; indonézske a malajské kemiri pomenúva pražené jadro používané v miestnej kuchyni. ²

Poznávacie znaky

Mohutná koruna Aleurites moluccanus býva rozložitá alebo previsnutá a kôra sivohnedá. V priaznivých podmienkach strom dosahuje 20 až 30 m. Mladé rastliny nesú listy s 3, 5 alebo 7 lalokmi, kým na dospelých konároch prevládajú jednoduchšie vajcovité až srdcovité listy dlhé 14 až 23 cm. ^{2 3}

Hviezdicovité ochlpenie mladých výhonkov a rubu listov umožňuje rozpoznanie aj na väčšiu vzdialenosť. Spočiatku je hrdzavé, neskôr bledne a korune dodáva striebristý odtieň. Ten výrazne vystupuje z tmavozelenej klenby okolitého tropického lesa. ³

Drobné biele kvety vyrastajú v koncových metlinách. Samčie kvety majú priemer približne 5 mm, väčšie samičie asi 9 mm. Mäsitá kôstkovica s priemerom 4 až 6 cm má jeden alebo dva laloky. V každom je približne 2 cm veľké semeno s mimoriadne tvrdou škrupinou a bielym olejnatým jadrom. ³

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Aleurites moluccanus (L.) Willd., založené na bazionyme Jatropha moluccana L.. Staršia záhradnícka literatúra často používa podobu Aleurites moluccana. Súčasná nomenklatúra ju neuprednostňuje, ale pri predaji olejov sa s ňou možno stále stretnúť. ¹

V dejinách pomenovania sa objavuje viacero synonym:

• Aleurites trilobus J.R.Forst. & G.Forst., historické synonymum
• Aleurites javanicus Gand., historické synonymum
• Aleurites pentaphyllus Benth., historické synonymum
• Camirium cordifolium Gaertn., historické synonymum
• Mallotus moluccanus (L.) Müll.Arg., historické synonymum
• Rottlera moluccana (L.) Scheff., historické synonymum

V rode Aleurites dnes zostávajú iba dva prijaté druhy. Stromy poskytujúce tungový olej, predtým Aleurites fordii a Aleurites cordata, boli presunuté do samostatného rodu Vernicia. Staré zaradenie pomáha vysvetliť, prečo sa ich oleje v bežnej reči dodnes zamieňajú s olejom kukui, hoci pochádzajú z odlišných rodov. ¹

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál stromu znejasnilo veľmi skoré rozširovanie človekom. V indopacifickej oblasti je preto ťažké oddeliť pôvodné populácie od dávnych výsadieb a zdomácnených porastov. Dnešné rozšírenie siaha od Indie a južnej Číny cez juhovýchodnú Áziu po tichomorské ostrovy a austrálsky Queensland. ²

Vlhké tropické a monzúnové lesy poskytujú Aleurites moluccanus vhodné stanovištia pod 300 m nad morom. Často rastie na okrajoch lesa alebo na narušených plochách, ktoré rýchlo osídľuje. Na trvalé uchytenie potrebuje viac než 2 000 mm zrážok za rok. ²

Austrálske Severné teritórium eviduje tento strom ako introdukovaný vo viacerých bioregiónoch tropického severu. Dávni moreplavci ho preniesli po tichomorských ostrovoch ešte pred Európanmi a na mnohých miestach zdomácnel. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený druh vzhľadom na široký areál a neprítomnosť zistenej závažnej hrozby. ^{8 4}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Ročné prírastky rýchlo rastúceho stromu môžu v priaznivej klíme dosiahnuť 1,5 m. Koncové metliny nesú samčie aj samičie kvety, ktoré sa líšia veľkosťou. Po opelení sa zo samičích kvetov vyvíja charakteristická kôstkovica a pri dozrievaní vzniká jadro bohaté na olej. ²

Tvrdá škrupina semeno chráni, zároveň však brzdí klíčenie. V prírode ho môže uľahčiť tepelný šok alebo poškodenie obalu. Tradičný postup zahŕňa prikrytie semien suchým lístím, jeho spálenie a následné ponorenie ešte teplých semien do studenej vody. Škrupina tým praská. Klíčivosť po takomto ošetrení presahuje 30 %, zatiaľ čo bez neho zostáva veľmi nízka. ²

Pod austrálskymi stromami možno nájsť škrupiny rozbité hlodavcami. Medzi konzumentov semien patrí aj obrovský potkan s bielym chvostom, ktorý sa tvrdým obalom prehryzie k jadru. Zvyšky na zemi tak môžu upozorniť na prítomnosť stromu skôr než pohľad na jeho korunu. ³

Využitie a riziká

Surové semená obsahujú saponíny, forbol a toxalbumíny, preto sú toxické a po požití výrazne preháňajú. Dlhé sušenie alebo praženie odbúrava veľkú časť týchto zlúčenín. Do tradičnej kuchyne vstupuje až takto upravené jadro; jeho potravinové využitie nemožno prenášať na surové semená. ²

V Indonézii a Malajzii sa pražené, rozdrvené kemiri pridáva na zahusťovanie karí a omáčok. Havajská ʻinamona je slaná pasta z pražených jadier, tradičná súčasť poke. Lisovanie jadier poskytuje 42 až 60 % oleja, ktorý sa využíva aj v kozmetike na vlasy a pokožku, najmä v Indonézii a na Fidži. ²

Pri starom havajskom spôsobe svietenia sa semená navliekali na rebro palmového listu. Postupne horeli, každé približne štvrťhodinu; odtiaľ pochádza anglické meno candlenut. Drevo slúžilo na stavbu člnov a kôra poskytovala hnedočervené farbivo na tradičnú látku vyrábanú z kôry. ⁹

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Dva dnes prijaté druhy rodu sú Aleurites moluccanus a Aleurites rockinghamensis. Druhý je obmedzený na Papuu-Novú Guineu a severovýchod Queenslandu. Niekdajšia var. rockinghamensis, zaraďovaná pod A. moluccanus, sa dnes chápe ako samostatný druh. Pri nákupe semien s týmto označením je preto vhodné preveriť totožnosť rastliny. ¹

Najvýznamnejšia zámena sa týka Vernicia fordii a Vernicia cordata, predtým pomenovaných Aleurites fordii a Aleurites cordata. Obe skupiny poskytovali oleje na priemyselné použitie, no iba olej kukui má potravinové využitie. Tungový olej zo semien toxických aj pri kontakte sa nikdy nekonzumuje. ¹

Podoba Aleurites moluccana na olejoch a starých záhradníckych etiketách označuje tú istú rastlinu ako prijaté meno Aleurites moluccanus. Mení sa iba koncovka. Pri vyhľadávaní staršej literatúry treba rátať s oboma zápismi, aby pravopisný rozdiel nepôsobil ako rozdiel medzi druhmi.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Aleurites moluccanus (L.) Willd.
• Plants For A Future, Aleurites moluccanus
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Aleurites moluccanus
• IUCN Red List, Aleurites moluccanus, hodnotenie (2017)
• Tela Botanica, Aleurites moluccanus
• Integrated Taxonomic Information System, Aleurites moluccanus
• USDA GRIN Global Taxonomy, Aleurites moluccanus
• eFlora of the Northern Territory (Austrália), Aleurites moluccanus
• USDA PLANTS Database, profil Aleurites moluccanus