Wild onion (Allium ascalonicum, L. 1756)

Identita

Allium ascalonicum (Allium ascalonicum L., Fl. Palaest., 1756) je divý druh rodu Allium z čeľade Amaryllidaceae. Linné ho opísal vo svojej Flora Palaestina v roku 1756. Dnes prijaté dvojmenné pomenovanie však dlho označovalo aj inú rastlinu: záhradníci a botanici ho používali pre pestovanú šalotku namiesto pôvodného divého druhu z Levanty. Pri čítaní starších textov preto nestačí sledovať samotné meno bez údajov o rastline. ^{1 4}

Druhové meno ascalonicum odkazuje na Askalon, staroveké mesto Filištíncov, dnešný Aškelon v Izraeli. Rovnaký koreň sa zachoval aj vo francúzskom slove „échalote“, teda šalotka. Pomenovanie sa tak postupne spojilo s pestovanou zeleninou, hoci botanické meno patrí odlišnému divému druhu. Historický pôvod mena vysvetľuje zámenu, nepotvrdzuje však totožnosť oboch rastlín. ⁷

Poznávacie znaky

Modré kvety odlišujú Allium ascalonicum od ostatných divých cesnakov východného Stredomoria. Rastlina je útla, vysoká 30 až 60 cm. Príbuzné miestne druhy kvitnú nabielo, naružovo alebo orgovánovo, nie namodro. Modrá farba kvetu je preto pri určovaní podstatnejšia než všeobecná podobnosť cibule s pestovanými druhmi. ⁶

Cibuľu tvorí niekoľko zrastených strúčikov, podobne ako pri cesnaku kuchynskom. Listy sú jemné a rúrkovité, čím pripomínajú cibuľu kuchynskú. V púštnom podnebí pôvodného areálu rastlina kvitne skoro, už v marci. Tento údaj opisuje jej domáce podmienky: kvitnutie predchádza letným horúčavám, ktoré následne vyvolávajú vegetačný pokoj. ^{6 3}

Užitočná taxonómia

Synonymia druhu Allium ascalonicum je zložitá. Pri overovaní mena treba rozlišovať názvy založené na rovnakom nomenklatorickom type od mien odvodených z iných opisov. K uvádzaným synonymám patria:

• Cepa ascalonica (L.) Garsault, homotypické synonymum
• Porrum ascalonicum (L.) Rchb., homotypické synonymum
• Allium carneum Willd., heterotypické synonymum
• Allium fissile Gray, heterotypické synonymum
• Allium hierochuntinum Boiss., heterotypické synonymum používané v Levante

Ďalšiu nejasnosť predstavuje označenie Allium ascalonicum auct., teda meno „autorov“. V záhradníctve sa dlho používalo pre šalotku. Fritschova a Friesenova revízia z roku 2002 ju priradila k Allium cepa var. aggregatum. Meno Allium ascalonicum tak zostalo divému druhu opísanému Linném, ktorý v tomto význame prijímajú POWO, GBIF aj ITIS. ^{5 2 7}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie siaha z Egypta a Líbye v severnej Afrike do Libanonu, Sýrie, Palestíny, Jordánska, Saudskej Arábie a južného Turecka. Rastlina žije v subtropickom podnebí so suchými horúcimi letami typickými pre východné Stredomorie. Tento sezónny priebeh je dôležitý pre pochopenie jej zimného rastu aj následného letného pokoja. ^{3 5}

Piesočnaté alebo kamenisté pôdy púští a suchých stepí poskytujú druhu Allium ascalonicum slnečné stanovištia. Pestovaná šalotka je naproti tomu rozšírenou európskou zeleninou. Opisovaný druh zostáva divou rastlinou, ktorá sa v zeleninových záhradách bežne nevyskytuje a mimo pôvodného areálu sa s ňou možno stretnúť iba zriedkavo. ^{1 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rastový rytmus tohto druhu zodpovedá stredomorským cesnakom s letným pokojom. Listy začínajú rásť po dažďoch koncom jesene a počas zimy. Modré kvety sa objavujú koncom zimy alebo začiatkom jari, potom listy žltnú. Nasleduje vegetačný pokoj trvajúci do ďalšej jesene; chýbajúca letná nadzemná časť je teda súčasťou prirodzeného cyklu. ^{6 3}

Vegetatívne rozmnožovanie zabezpečuje delenie strúčikov. Cibuľa sa medzi jednotlivými sezónami prirodzene rozdeľuje na viac jednotiek. Tento spoločný morfologický znak s pestovanou šalotkou čiastočne vysvetľuje ich historické zamieňanie. Pohlavné rozmnožovanie prebieha pomocou čiernych semien, ktoré sa vytvárajú po odkvitnutí; delenie cibule preto nie je jedinou možnou cestou obnovy populácie. ²

Využitie a riziká

Allium ascalonicum nie je zeleninová plodina. Jeho jedlosť nie je doložená porovnateľne s cibuľou kuchynskou alebo šalotkou a nemá ustálené kulinárske ani obchodné využitie. Zaujíma najmä botanikov a zberateľov cibuľovín do stredomorských skaliek. Príbuznosť s jedlými pestovanými cesnakmi sama osebe neznamená, že možno tento divý druh používať rovnakým spôsobom. ⁶

Sírne zlúčeniny, najmä tiosírany a disulfidy, spájajú tento druh s ostatnými rastlinami rodu Allium. Môžu dráždiť alebo otráviť domáce zvieratá. ASPCA hodnotí cesnaky ako toxické pre mačky, psy a kone. Požitie väčšieho množstva cibule spôsobuje hemolytickú anémiu, teda poškodzovanie červených krviniek; toto riziko sa týka aj druhu Allium ascalonicum. ^{8 9}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Najčastejšia zámena súvisí s pestovanou šalotkou, dnes Allium cepa var. aggregatum. Spoločné majú historické meno a cibuľu z viacerých strúčikov. Šalotka je však domestikovaná zelenina s veľkou dužinatou cibuľou a bielymi alebo zelenkastými kvetmi. Allium ascalonicum zostáva útlou divou rastlinou s modrými kvetmi, ktorá rastie v púšťach Levanty. ⁷

Meno Allium hierochuntinum Boiss. neoznačuje ďalší samostatný druh. Ide o synonymum tej istej rastliny, dnes zahrnuté pod Allium ascalonicum. Pri určovaní v prírode i botanickej záhrade zostáva rozhodujúca modrá farba kvetov, ktorá chýba ostatným bežným zeleninovým a okrasným cesnakom tejto oblasti. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Allium ascalonicum L.
• GBIF / Catalogue of Life, Allium ascalonicum L.
• Integrated Taxonomic Information System, Allium ascalonicum L. (TSN 506481)
• International Plant Names Index, Allium ascalonicum L., Flora Palaestina (1756)
• Wikispecies, Allium ascalonicum
• Pacific Bulb Society, Allium ascalonicum
• Wikipédia, Échalote (etymológia a historická synonymia)
• ASPCA, toxicita cibule (Allium)
• Merck Veterinary Manual, rastliny toxické pre zvieratá