Bazela biela (Basella alba, )


+29© fotografia
- fotografia 1 — no rights reserved, uploaded by 葉子 · cc0 · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — 葉子 · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Jacek Pietruszewski · cc-by · iNaturalist
Bazela biela (Basella alba) je bylinná popínavá rastlina z čeľade Basellaceae, pestovaná ako listová zelenina v tropickej Ázii a vo veľkej časti Afriky. Dužinaté zelené alebo červenofialové stonky nesú hrubé lesklé listy, z ktorých sa uvoľňuje sliz vhodný na zahusťovanie vývarov. V miernom podnebí ju prvý mráz zahubí, a preto sa pestuje ako letná jednoročná rastlina na opore alebo mriežke.
Čítať ďalejBazela biela, Malabar spinach, Ceylon spinach a Vine spinach
Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.
Plné slnko, znáša mierny polotieň





© fotografia
no rights reserved, uploaded by 葉子 · cc0
葉子 · cc0
Jacek Pietruszewski · cc-by
Taken Aug 31, 2022 by Brasil Bruno (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Basella alba zahŕňa tropickú Áziu od indického subkontinentu po juhovýchodnú Áziu a Novú Guineu; niektorí autori však uvažujú aj o tropickom africkom pôvode. Dnes sa pestuje a miestami zdomácňuje vo veľkej časti tropických a subtropických oblastí sveta. V miernom podnebí ju naďalej zahubí prvý mráz.
- Pôvodná4
- Introdukovaná3
- India
- Srí Lanka
- Indonézia
- Papua-Nová Guinea
- Nigéria
- Brazília
- Spojené štáty (Florida)
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Bazela biela (Basella alba L., 1753) je bylinná popínavá rastlina z čeľade Basellaceae v rade Caryophyllales. V angličtine sa označuje aj ako Malabar spinach, Ceylon spinach alebo Vine spinach. 1 Označenie „špenát“ je botanicky zavádzajúce: s pravým špenátom (Spinacia oleracea, Amaranthaceae) nie je príbuzná. Podobnosť spočíva iba v chuti uvarených listov, preto spoločné kuchynské využitie nemožno zamieňať s botanickou príbuznosťou. 6
Druhový prívlastok alba znamená „biela“ a historicky odlišoval túto formu od červenostonkovej, dlho opisovanej ako samostatný druh Basella rubra. Obe mená uverejnil Linné v rovnaký deň v roku 1753 v diele Species Plantarum. Až v roku 1832 William Roxburgh ponechal meno alba ako prijaté a rubra zaradil medzi synonymá. Staršie dvojité pomenovanie sa tak vzťahuje na jeden druh. 2
Poznávacie znaky
Dužinaté, holé a lámavé stonky bazely sa ovíjajú okolo dostupnej opory. Za horúceho počasia môže bylinná liana počas jedinej sezóny presiahnuť dĺžku 4 m. Vo veľkej nádobe zostáva kompaktnejšia, približne 1 až 2 m dlhá. Rastlinu preto charakterizuje predovšetkým ovíjavý rast, nie pevný samonosný kmeň. 6 4
Jednoduché listy majú vajcovitý až srdcovitý tvar, sú hrubé a lesklé. V polotieni bývajú väčšie a jemnejšie než na plnom slnku. Pri krájaní alebo varení uvoľňujú lepkavý sliz, podobný tomu, pre ktorý sa okra používa na zahusťovanie omáčok. Táto vlastnosť listov je zároveň dôležitým znakom aj kuchynskou prednosťou rastliny. 5 6
Drobné biele až ružovkasté kvety tvoria vzpriamené klasy v pazuchách listov. Objavujú sa až po skrátení dňa pod 12 hodín svetla, v miernom podnebí teda koncom leta alebo na jeseň. Nasledujú malé dužinaté bobule, ktoré v zrelosti tmavnú do fialova až čierna. Každá bobuľa obsahuje jediné semeno. 4 5
Užitočná taxonómia
V pestovateľskej praxi aj staršej literatúre sa pre tento istý druh naďalej používajú dve mená. Rozdielne pomenovanie môže navodzovať dojem dvoch rastlín, hoci súvisí najmä s farbou stoniek:
- Basella rubra L. je historické synonymum červenostonkovej formy
- Basella alba var. alba označuje typovú zelenostonkovú formu, dnes jedinú prijatú
Spoľahlivým vodidlom zostáva prijaté vedecké meno Basella alba, bez ohľadu na farbu stoniek predávanej alebo pestovanej rastliny. Zelená či červenofialová stonka sama osebe teda nie je dôvodom na odlíšenie dvoch druhov. 1 2
Stanovište a rozšírenie
Tropická Ázia od indického subkontinentu po juhovýchodnú Áziu a Novú Guineu tvorí pôvodný areál bazely, hoci niektorí autori pripúšťajú pôvod v tropickej Afrike. 5 V prirodzenom prostredí rastie pri živých plotoch, na okrajoch porastov, v krovinách a na vlhkých miestach do približne 500 m nad morom. Ide teda o rastlinu vlhkých okrajových stanovíšť. 5
Dnes sa pestuje takmer vo všetkých tropických a subtropických oblastiach sveta a miestami sa uchytila aj mimo pôvodného areálu. Na Floride sa eviduje ako nepôvodná, pestovaná a niekedy unikajúca zo záhrad, bez oficiálne potvrdeného invázneho statusu. 7 V kontinentálnom Francúzsku mierne podnebie obmedzuje jej výskyt na letné pestovanie: prvý jesenný mráz ukončí rastový cyklus a bráni trvalému uchyteniu. 3
Životný cyklus a rozmnožovanie
V trópoch je bazela trváca, ale tam, kde zimné teploty klesajú pod 15 °C, sa pestuje ako jednoročná. Výrazný rast začína nad 27 °C a pod touto hranicou sa spomaľuje; mráz je pre celú rastlinu smrteľný. Trvácnosť v pôvodnom teplom prostredí preto neznamená schopnosť prezimovať v záhrade mierneho pásma. 6 5
Semená sa vysievajú do zohriatej pôdy pri teplotách nad 18 až 24 °C. Klíčenie trvá jeden až dva týždne. Prvé mladé jedlé výhonky sa objavujú po 45 až 60 dňoch, plná produkcia po 70 až 90 dňoch. Tieto časové údaje odlišujú začiatok priebežného zberu od obdobia plnej úrody. 5 6
Okrem výsevu možno rastlinu rozmnožovať stonkovými odrezkami. Ľahko zakoreňuje vo vode aj vo vlhkom substráte, pokiaľ je uzol ponorený alebo sa nachádza vo vlhkom prostredí. Práve uzol stonky je podstatným miestom pre tento spôsob vegetatívneho rozmnožovania. 5
Využitie a riziká
Mladé listy a konce výhonkov sú hlavnou úžitkovou časťou bazely. Jedia sa surové v šaláte alebo varené v polievke, krátko opečené či podávané ako príloha. Jemná chuť pripomína špenát, niekedy s mierne citrónovým a korenistým nádychom. 6 5 Sliz uvoľnený pri varení prirodzene zahusťuje vývary, podobne ako okra vo viacerých ázijských a afrických kuchyniach. 5
Fialovočierna šťava zrelých plodov tradične slúži na farbenie pečiva a cukroviniek. Toto využitie stojí aj za niektorými ázijskými ľudovými názvami odkazujúcimi na líčidlo alebo farbu na líca. Listy a šťava plodov tak majú rozdielne kuchynské využitie. 5
Pre domáce zvieratá ani ľudí nie je evidovaná toxicita. Referenčné záhradnícke zdroje ju zaraďujú medzi netoxické rastliny, bez osobitného varovania nad rámec bežnej opatrnosti pri listovej zelenine bohatej na oxaláty. Táto výhrada patrí k potravinovému využitiu a nemení uvádzané zaradenie bazely medzi netoxické druhy. 5 4
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Záhradníctva v tropických oblastiach rozlišujú najmä zelenostonkovú bielu formu a červenú formu s červenofialovými stonkami a žilnatinou, spájanú s historickým synonymom Basella rubra. Obe sa pestujú aj konzumujú rovnakým spôsobom. Farba stoniek je ich hlavným rozlišovacím znakom, nie odlišné potravinové využitie alebo rozdielne druhové zaradenie. 2
Najčastejšia zámena sa týka Ipomoea aquatica Forssk., ďalšej tropickej popínavej zeleniny so zelenými listami a podobnou štruktúrou po uvarení. Patrí však do inej čeľade, Convolvulaceae, a rastie vo vode alebo vo veľmi mokrom prostredí. Bazele stačí primerane vlhká pôda a opora. Vedecké meno a vodný či pôdny spôsob pestovania sú preto najspoľahlivejšími kritériami na rozlíšenie týchto dvoch rastlín. 4
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Basella alba L.
- International Plant Names Index, Basella alba L.
- Royal Horticultural Society, podrobnosti o Basella alba
- Missouri Botanical Garden Plant Finder, Basella alba
- Plants For A Future, Basella alba
- University of Florida IFAS Extension, Malabar spinach
- Atlas of Florida Plants, Basella alba
Časté otázky
Je bazela biela jedovatá pre mačky a psy?
Nie. Basella alba sa neuvádza medzi jedovatými rastlinami pre domáce zvieratá ani ľudí. Jej varené listy sa bežne jedia ako zelenina vo viacerých tropických kuchyniach.
Aký je rozdiel medzi bielou a červenou formou bazely?
Nejde o odlišné druhy. Červená forma zodpovedá historickému synonymu Basella rubra, dnes zaradenému pod Basella alba. Mení sa len farba stoniek a žilnatiny, zo zelenej pri bielej forme na červenofialovú pri červenej.
Prečo sú listy bazely pri varení slizké?
Uvoľňujú sliz, ktorý prirodzene zahusťuje vývary a omáčky podobne ako okra. Táto štruktúra je normálna a nesignalizuje problém pri pestovaní.
Znáša bazela biela chlad?
Nie. Rast sa spomaľuje už pod 15 °C a prvý jesenný mráz zahubí celú rastlinu. V miernom podnebí sa preto pestuje ako letná jednoročná zelenina, nie celoročne vo voľnej pôde.
Ako zbierať bazelu bez vyčerpania rastliny?
Odoberajte mladé výhonky a jemné listy namiesto odrezania celej hlavnej stonky. To umožňuje priebežný zber počas niekoľkých týždňov. Prvé jedlé výhonky sa objavujú 45 až 60 dní po výseve.
Dajú sa jesť plody bazely?
Zrelé bobule nie sú hlavnou potravinovou časťou rastliny. Ich fialovočierna šťava sa tradične využíva skôr na farbenie pečiva a cukroviniek než na priamu konzumáciu.
Ako odlíšiť bazelu od Ipomoea aquatica?
Obe sú tropické popínavé zeleniny so zelenými listami, no patria do odlišných čeľadí: bazela do Basellaceae a Ipomoea aquatica do Convolvulaceae. Ipomoea aquatica rastie najmä vo vode alebo vo veľmi mokrom prostredí, zatiaľ čo bazela sa ovíja okolo opory v primerane vlhkej pôde.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.




