American chestnut (Castanea dentata, )


+28© fotografia
- fotografia 1 — (c) Bob MacInnes, some rights reserved (CC BY) · cc-by · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Kent P. McFarland · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Daniel Atha · cc0 · iNaturalist
Castanea dentata je veľký opadavý strom z čeľade Fagaceae, ktorý kedysi prevládal v lesoch východnej Severnej Ameriky. Rýchlo rastie, poskytoval drevo odolné voči hnilobe a jedny z najsladších gaštanov rodu. V 20. storočí ho zdecimovala rakovina kôry spôsobená hubou pôvodom z Ázie.
Čítať ďalejAmerican chestnut






© fotografia
(c) Bob MacInnes, some rights reserved (CC BY) · cc-by
Kent P. McFarland · cc0
Daniel Atha · cc0
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Castanea dentata pokrýval východ Severnej Ameriky od Maine a južného Ontária po Mississippi, od atlantického pobrežia cez Apalače po údolie Ohia. V strednej a južnej časti areálu kedysi prevládal v dubovo-gaštanových lesoch. Rakovina kôry obmedzila jeho výskyt na roztrúsené pňové výmladky.
- Pôvodná2
- Spojené štáty
- Kanada
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Castanea dentata (Castanea dentata (Marshall) Borkh., 1800) je veľký opadavý strom rodu Castanea z čeľade Fagaceae, príbuzný dubom a bukom. Latinské druhové meno dentata znamená „zubatá“ a opisuje pravidelné ostré zuby na okraji každého listu. V angličtine je známy ako American chestnut. 1 2
Pred začiatkom 20. storočia patrila Castanea dentata k najhojnejším listnatým stromom východnej Severnej Ameriky. Rástli tam takmer štyri miliardy stromov. Huba pôvodom z Ázie spôsobujúca rakovinu kôry zničila takmer celú túto populáciu od prvého zistenia v roku 1904 do polovice storočia. K úplnému kolapsu tak došlo približne za päťdesiat rokov. 6
Poznávacie znaky
Výška dospelej Castanea dentata bežne dosahuje 15 až 23 m, pri porovnateľnej šírke koruny. Mladé stromy aj pňové výmladky rastú rýchlo. Kopijovité až podlhovasté listy sú dlhé 10 až 23 cm, široké 4 až 7,5 cm a zvrchu tmavozelené. Okraj lemujú pravidelné zuby s jemnou zahnutou špičkou. 2
Svetlosivá kôra má široké ploché rebrá, na kmeni často mierne špirálovito usporiadané. Hnedé až červenkasté mladé konáriky nesú výrazné biele lenticely. Od ostatných gaštanov pomáha druh odlíšiť holý rub listov a holé mladé konáriky. Gaštan jedlý má na týchto miestach jemné ochlpenie. 2
Vzpriamené bledožlté samčie jahňady merajú 10 až 20 cm a rozkvitajú v júni až júli. Nenápadné samičie kvety vznikajú pri báze tých istých výhonkov. Ostnatý obal s priemerom 5 až 6,5 cm spravidla obsahuje 2 až 3 hnedé lesklé gaštany. Patria medzi najsladšie v rode Castanea. 2 3
Užitočná taxonómia
POWO/WCVP prijíma meno Castanea dentata (Marshall) Borkh. Ide o kombináciu uverejnenú v roku 1800 na základe bazionyma Fagus castanea var. dentata Marshall, 1785. Ten istý druh označovali aj staršie mená, ktoré sa naďalej objavujú v synonymike:
- Castanea americana (Michx.) Raf., staršie synonymum;
- Castanea sativa var. americana (Michx.) Sarg., historické meno variety;
- Castanea vesca var. americana Michx., historické meno variety;
- Castanea vulgaris var. americana (Michx.) A.DC., historické meno variety.
K rodu Castanea patrí aj gaštan jedlý (Castanea sativa), pôvodný v Európe a západnej Ázii, a gaštan čínsky (Castanea mollissima). Čínsky druh prirodzene lepšie znáša rakovinu kôry, preto sa hojne využíva v šľachtiteľských programoch s americkým druhom. 1
Stanovište a rozšírenie
Východ Severnej Ameriky tvorí pôvodný areál: od Maine a južného Ontária po Mississippi, od atlantického pobrežia cez Apalače po údolie Ohia. Druh uprednostňuje mezofilné a suchšie listnaté lesy na kyslej, dobre priepustnej pôde s pH pod 6. 2 1
V strednej a južnej časti areálu Castanea dentata kedysi dominovala v dubovo-gaštanových lesoch Apalačov. Rakovina kôry jej úlohu obmedzila na kríkovitý podrast. Hubu Cryphonectria parasitica zavliekli z Ázie na škôlkarských sadeniciach. Prvýkrát ju zistili v roku 1904 v newyorskej zoologickej záhrade. Za približne päťdesiat rokov zahubila takmer štyri miliardy stromov. 6
Medzinárodná únia na ochranu prírody zaraďuje Castanea dentata medzi kriticky ohrozené druhy. Hodnotenie vychádza z takmer úplného zániku dospelej rozmnožujúcej sa populácie v pôvodnom areáli. 5
Životný cyklus a rozmnožovanie
Jedinec je jednodomý a samoneznášanlivý: nesie samčie aj samičie kvety, ale nedokáže sa sám oplodniť. Kvitne v júni až júli. Samčie jahňady poskytujú nektár a lákajú najmä opeľujúci hmyz. Ide o menej bežný spôsob opelenia v čeľadi Fagaceae, kde spravidla prevláda vietor. 2
Dozrievanie ostnatých obalov pripadá na jeseň; gaštany uvoľňujú v septembri až októbri. Prirodzenou cestou rozmnožovania je výsev. Po zimnej stratifikácii semená nemajú hlbokú dormanciu. Štepenie sa využíva najmä v ochranárskych programoch na množenie preživších jedincov s čiastočnou odolnosťou. 3
Infekcia usmrtí nadzemnú časť stromu, ale koreňová sústava prežíva. Tento spôsob prežitia je medzi veľkými severoamerickými listnáčmi nezvyčajný. Ten istý strom môže vytvárať pňové výmladky celé desaťročia. Každý výmladok vyrastie, opäť sa nakazí ešte pred reprodukčným vekom a zahynie bez plodov. Druh preto pretrváva v apalačskom podraste, ale nedokáže obnoviť svoje miesto v korunovej vrstve lesa. 6
Využitie a riziká
Drevo odolné voči hnilobe s priamym priebehom vlákien sa dlho používalo na základy zrubov, ploty, šindle, parkety, železničné podvaly a telegrafné stĺpy. Kôra bohatá na triesloviny slúžila na vyčiňovanie koží. Sladké gaštany pred epidémiou živili voľne žijúce zvieratá aj vidiecke hospodárstva Apalačov. 6 3
Podľa ASPCA je tento druh nejedovatý pre mačky, psy a kone. Jediné doložené riziko je mechanické. Veľmi pichľavé obaly plodov môžu pri zbieraní gaštanov zo zeme poraniť ruky alebo labky. 4
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Stabilná okrasná odroda Castanea dentata neexistuje, pretože druh je na bežné záhradnícke využitie príliš citlivý na rakovinu kôry. Zaujímavé línie pochádzajú najmä z programov obnovy. Clapper a Graves sú historické preživšie stromy používané ako čiastočne odolní rodičia. Ďalšie spätne krížené línie vznikli krížením s gaštanom čínskym. Transgénna línia Darling 58 nesie gén z pšenice, ktorý rozkladá kyselinu šťaveľovú vylučovanú hubovým pôvodcom choroby. 6
K pravidelným zámenám vedú dva príbuzné druhy:
- gaštan jedlý (Castanea sativa) má mierne ochlpené konáriky a rub listov, kým orgány Castanea dentata sú holé;
- gaštan čínsky (Castanea mollissima) má kompaktnejší a rozložitejší tvar, prirodzene lepšie znáša rakovinu kôry a často slúži ako šľachtiteľský rodič.
Zubaté listy majú všetky tri druhy, preto samy osebe nestačia na spoľahlivé rozlíšenie. Užitočnejšie je ochlpenie: pri Castanea dentata chýba, kým gaštan jedlý a gaštan čínsky sú jemne chlpaté. 2
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Castanea dentata (Marshall) Borkh.
- NC State Extension Gardener Toolbox, Castanea dentata (americký gaštan)
- Plants For A Future, Castanea dentata
- ASPCA, gaštan (Castanea), záznam o toxicite
- IUCN Red List of Threatened Species, Castanea dentata, hodnotenie ohrozenia
- The American Chestnut Foundation, história amerického gaštana
Časté otázky
Je Castanea dentata jedovatá?
Nie. ASPCA ju hodnotí ako nejedovatú pre mačky, psy a kone. Hlavné nebezpečenstvo je mechanické: veľmi pichľavé obaly okolo gaštanov.
Vyhynula už Castanea dentata?
Nie úplne. Rakovina kôry ničí nadzemnú časť, ale koreňová sústava prežíva a vytvára pňové výmladky. IUCN druh zaraďuje medzi kriticky ohrozené; ide skôr o funkčné než úplné vyhynutie.
Ako odlíšiť Castanea dentata od gaštana jedlého?
Najspoľahlivejším znakom je ochlpenie. Castanea dentata má holé konáriky a rub listov. Európsky gaštan jedlý má na koncoch konárikov a spodnej strane listov jemné chĺpky.
Čo je rakovina kôry gaštana?
Je to choroba spôsobená hubou Cryphonectria parasitica pôvodom z Ázie, zistenou v Spojených štátoch v roku 1904. Za približne päťdesiat rokov zahubila takmer štyri miliardy stromov Castanea dentata.
Existujú jedince Castanea dentata odolné voči rakovine kôry?
Programy spätného kríženia s gaštanom čínskym aj transgénna línia Darling 58 s génom z pšenice sa snažia získať odolné stromy pri zachovaní znakov amerického druhu.
Sú gaštany Castanea dentata jedlé?
Áno. Patria medzi najsladšie v rode Castanea a obsahujú približne 7 % tukov a 11 % bielkovín. Dlho živili voľne žijúce zvieratá aj vidiecke hospodárstva Apalačov.
Prečo sa Castanea dentata už bežne nevysádza do záhrad?
Pre extrémnu citlivosť na rakovinu kôry sa nehodí na bežné okrasné pestovanie. Vysádza sa najmä v ochranárskych programoch a pri obnove lesov, s izolovaným rozmiestnením stromov.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.
