Eastern redbud (Cercis canadensis, )


+33© fotografia
- fotografia 1 — Herbert Bolton · cc0 · iNaturalist
- fotografia 2 — (c) dbarronoss, some rights reserved (CC BY-NC-ND) · cc-by-nc-nd · iNaturalist Taxon
- fotografia 3 — Michael J. Papay · cc-by · iNaturalist
Cercis canadensis je opadavý ker alebo malý strom z čeľade Fabaceae, pôvodom z východnej a strednej časti Severnej Ameriky, od južného Ontária po severovýchod Mexika. Ružové až fialkasté kvety vyrastajú priamo na holom dreve, často aj na kmeni, pred rozvinutím srdcovitých listov.
Čítať ďalejEastern redbud
Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.
Plné slnko až polotieň





© fotografia
Herbert Bolton · cc0
(c) dbarronoss, some rights reserved (CC BY-NC-ND) · cc-by-nc-nd
Michael J. Papay · cc-by
Taken Jul 11, 2020 by Ken Borgfeldt (cc-by-sa)
Taken Apr 13, 2022 by Estrella Monroy (cc-by-sa)
Taken May 18, 2022 by Ang dV (cc-by-sa)
Taken May 25, 2022 by Jared Wehrle (cc-by-sa)
Taken Sep 18, 2021 by katie0jay (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Cercis canadensis pokrýva východ a stred Severnej Ameriky od južného Ontária a južného Michiganu po severovýchodné a stredné Mexiko. Na západe dosahuje približne Nové Mexiko a Texas. Mimo tohto areálu sa široko pestuje ako okrasný strom; invázne splanenie mimo Severnej Ameriky nie je zdokumentované.
- Pôvodná3
- Spojené štáty
- Kanada
- Mexiko
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Cercis canadensis (Cercis canadensis L., 1753), medzinárodne známy aj ako Eastern redbud, je opadavý ker alebo malý strom z čeľade Fabaceae, podčeľade Cercidoideae. 1 8
Rodové meno Cercis pochádza z gréckeho kerkis, tkáčsky člnok, a odkazuje na sploštený tvar strukov. Aj francúzske pomenovanie gainier vyjadruje predstavu podlhovastého puzdra okolo semien. Tento znak má spoločný s európskym príbuzným, judášovcom strukovým, Cercis siliquastrum. 3
Druhový prívlastok canadensis môže zavádzať: areál siaha od južného Ontária po severovýchod Mexika a pokrýva podstatne väčšie územie než samotnú Kanadu. 1
Poznávacie znaky
Najvýraznejším znakom Cercis canadensis je kauliflória, teda kvitnutie priamo na staršom dreve. Zväzky 4 až 10 ružových až fialkastých kvetov, dlhých približne 1,5 cm, sa otvárajú na holých konároch a niekedy aj na kmeni ešte pred listami. Tým sa líši od mnohých iných na jar kvitnúcich stromov. 3
Bežná výška dospelého stromu je 6 až 9 m pri šírke koruny 7,5 až 10,5 m. Kmeň býva krátky, pokrútený a nízko rozkonárený. Spočiatku hladká tmavá kôra sa s vekom mení na šupinatú, podľa čoho možno rozlíšiť mladý a dospelý strom. Tenké, kľukaté, takmer čierne konáriky si tento vzhľad zachovávajú bez ohľadu na vek stromu. 3 4
Striedavo usporiadané srdcovité listy merajú 7 až 12 cm na dĺžku aj šírku a majú celistvý okraj. Na jeseň sa sfarbujú do bledožlta, menej nápadne než listy mnohých iných opadavých drevín. 3
Sploštené červenohnedé struky dlhé 5 až 10 cm dozrievajú od augusta do októbra. Často zostávajú na strome časť zimy a pomáhajú pri jeho rozpoznaní po opadnutí listov. 3
Užitočná taxonómia
Za prijaté meno druhu z čeľade Fabaceae sa považuje Cercis canadensis L. Podľa geografického rozšírenia sa rozlišujú tri poddruhy: 1 8
- Cercis canadensis subsp. canadensis, nominátny poddruh z juhovýchodu Kanady a strednej až východnej časti USA;
- Cercis canadensis subsp. mexicana (Rose) A.E.Murray, zo severovýchodu Mexika a juhozápadu Texasu, s vyššou odolnosťou voči zasoleným pôdam;
- Cercis canadensis subsp. texensis (S.Watson) A.E.Murray, z Oklahomy a východného Texasu, s lesklejšími listami.
Znášanlivosť zasolenia umožňuje poddruhu mexicana rásť na miestach, ktorým sa nominátny poddruh vyhýba. Ide o vnútrodruhovú premenlivosť využívanú aj pri záhradníckom výbere. 8
Staršie botanické označenia vrátane Cercis canadensis var. pubescens Pursh a Cercis canadensis f. alba Rehder sa dnes považujú za synonymá nominátneho druhu. Spoľahlivým orientačným bodom zostáva prijaté meno Cercis canadensis. 1
Stanovište a rozšírenie
Prirodzený areál sa tiahne od južného Ontária a južného Michiganu po severovýchodné a stredné Mexiko. Západnú hranicu dosahuje približne v Novom Mexiku a Texase. 1
V svetlom podraste, na lesných okrajoch, v krovinách a na vápencových svahoch rastie Cercis canadensis často ako súčasť spodnej etáže zmiešaných lesov. Osídľuje aj skalnaté brehy a rokliny. 3 5
Pôdne nároky sú pomerne široké: znáša íl, hlinitú aj piesočnatú pôdu a toleruje juglón vylučovaný orechom čiernym. To umožňuje dlhodobú spoločnú výsadbu aj tam, kde iné okrasné stromy trpia. Nevyhovuje mu však trvalo premokrená pôda podporujúca hnilobu koreňov ani príliš suché a veterné miesta. Vietor môže lámať drevo, ktoré je už samo osebe krehké v rozkonáreniach. 4
Mimo pôvodného areálu sa pestuje predovšetkým ako introdukovaný okrasný strom. Invázne splanenie mimo Severnej Ameriky nie je zdokumentované. 6
Životný cyklus a rozmnožovanie
Skoré jarné kvitnutie pred olistením zviditeľňuje kvety opeľovačom. Nektáriá sú uložené hlboko v kvete, takže k nektáru dosiahnu iba včely s dlhým jazykom, napríklad dreváre. Včely s krátkym jazykom naň nedosiahnu. 4
Po odkvitnutí vzniká sploštený struk, ktorý dozrieva od augusta do októbra a obsahuje hnedé elipsovité semená dlhé približne 6 mm. V prírode klíčia pomaly. Pri pestovaní výrazne zlepšuje vzchádzanie namočenie na 24 hodín do vlažnej vody a následná trojmesačná studená stratifikácia. 5
Vegetatívne rozmnožovanie využíva polodrevnaté odrezky odoberané v júli až auguste. Zachováva vlastnosti kultivarov s purpurovými listami či previsnutým rastom, zatiaľ čo výsev dáva premenlivé potomstvo. 5 2
Využitie a riziká
Ako jarný okrasný strom sa Cercis canadensis vysádza solitérne, v malých skupinách pod vyššími stromami alebo v mestských stromoradiach. Kvitnúce konáriky možno úspešne rýchliť v interiéri ešte pred prirodzeným rozkvitnutím. 3
Mierne kyslasté kvety sa jedia surové alebo nakladané a mladé zelené struky sa pripravujú podobne ako cukrový hrach. Semená obsahujú saponíny, ktoré sa zle vstrebávajú a varením sa z veľkej časti rozkladajú. Druh sa preto pokladá za celkovo bezpečný na konzumáciu, hoci rozsiahle potravinové využitie nie je doložené. 5
U mačiek, psov ani koní sa toxicita neuvádza. Riziko sa obmedzuje na možné podráždenie trávenia po zjedení veľkého množstva surových semien. 4
Krehké drevo v miestach rozkonárenia zvyšuje pri starších stromoch riziko lámania konárov počas búrok. Hlboký kolový koreň zároveň komplikuje presádzanie dospelých jedincov. 2
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
V ponuke škôlok prevládajú purpurovolisté kultivary. Forest Pansy, ocenený Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society, má červenofialové listy prechádzajúce na jeseň do oranžových a bronzových tónov. Previsnutý Ruby Falls s rovnakou farebnosťou získal toto ocenenie v roku 2017. Ponuku dopĺňa bielokvetá Alba a Oklahoma s tmavopurpurovými kvetmi, pochádzajúca z poddruhu texensis. 2
Pri určovaní býva najbližšou zámenou európsky judášovec strukový, Cercis siliquastrum, s okrúhlejšími listami a hustejšími zväzkami kvetov. V Ázii má podobné okrasné využitie Cercis chinensis. Pri neoznačenom strome pomáha najskôr tvar listu: u Cercis canadensis je srdcovitý a špicatý, u judášovca strukového okrúhlejší. Pri pochybnostiach rozlíšenie spoľahlivo určuje vedecké meno. 1
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Cercis canadensis L.
- Royal Horticultural Society, Cercis canadensis 'Forest Pansy'
- Missouri Botanical Garden Plant Finder, Cercis canadensis
- NC State Extension Gardener Toolbox, Cercis canadensis
- Plants For A Future, Cercis canadensis
- USDA PLANTS Database, Cercis canadensis
- Encyclopaedia Britannica, eastern redbud
- GBIF, Cercis canadensis L.
Časté otázky
Je Cercis canadensis totožný s judášovcom strukovým?
Nie, hoci sa veľmi podobajú. Cercis canadensis a európsky judášovec strukový, Cercis siliquastrum, patria do rovnakého rodu Cercis a oba kvitnú na staršom dreve. Sú to však odlišné druhy s rozdielnym pôvodným areálom.
Je Cercis canadensis toxický?
U mačiek, psov ani ľudí sa toxicita neuvádza. Surové semená obsahujú saponíny, ktoré sa zle vstrebávajú a pri varení sa z veľkej časti rozkladajú. Riziko sa preto týka najmä zjedenia veľkého množstva nevarených semien.
Prečo kvety vyrastajú priamo na kmeni?
Tento jav sa nazýva kauliflória. Kvety sa otvárajú pred listami a zostávajú dobre viditeľné pre skoré opeľovače, najmä včely s dlhým jazykom.
Dajú sa jesť kvety Cercis canadensis?
Áno. Mierne kyslasté kvety sa jedia surové alebo nakladané a mladé zelené struky sa pripravujú podobne ako cukrový hrach.
Ktorý purpurovolistý kultivar je najznámejší?
Forest Pansy a jeho previsnutá forma Ruby Falls prevládajú v ponuke pre červenofialové listy. Oba získali Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society.
Možno presadiť dospelý Cercis canadensis?
Je to riskantné. Hlboký, málo rozkonárený kolový koreň sa po viacerých rokoch na mieste zle ujíma. Vhodnejšie je vysadiť mladý strom na konečné stanovište.
Odkiaľ pochádza Cercis canadensis?
Jeho pôvodný areál pokrýva východ a stred Severnej Ameriky od južného Ontária po severovýchod Mexika. Je oveľa širší než samotná Kanada, na ktorú odkazuje druhový prívlastok.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.


