Asian lily of the valley (Convallaria keiskei, )


+3© fotografia
- fotografia 1 — (c) onidiras-iNaturalist, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by onidiras-iNaturalist · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
Convallaria keiskei (Convallaria keiskei Miq., 1867) je podzemkatá trvalka z čeľade Asparagaceae, pôvodná v chladnejších lesoch východnej a severovýchodnej Ázie. Prízemnými listami, voňavými bielymi zvončekmi a červenými bobuľami pripomína európsku konvalinku. Srdcové glykozidy však vylučujú požitie ktorejkoľvek časti deťmi aj zvieratami.
Čítať ďalejAsian lily of the valley, Japanese lily of the valley, Suzu-ran, Suzuran a Eunbangulkkot






© fotografia
(c) onidiras-iNaturalist, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by onidiras-iNaturalist · cc-by-nc
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
POWO prijíma Convallaria keiskei ako druh pôvodný od juhovýchodnej Sibíri po Japonsko. EPPO uvádza aj ruský Ďaleký východ, Čínu, Kóreu, Mongolsko a Mjanmarsko. V metropolitnom Francúzsku sa považuje za pestovanú okrasnú rastlinu bez doloženej naturalizácie.
- Pôvodná7
- Juhovýchodná Sibír
- Ruský Ďaleký východ
- Japonsko
- Kórea
- Čína
- Mongolsko
- Mjanmarsko
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Convallaria keiskei (Convallaria keiskei Miq.) je druh rodu Convallaria z čeľade Asparagaceae. POWO/Kew ho prijíma ako druh opísaný Miquelom v roku 1867. GBIF používa rovnaké vedecké meno a zaraďuje ho do radu Asparagales a čeľade Asparagaceae. 1 2
Cudzojazyčné názvy odrážajú najmä zemepisný pôvod. EPPO uvádza anglické Asian lily of the valley, francúzske muguet asiatique, japonské suzu-ran a kórejské eun bang ul kkocc. Pri určovaní však zostáva rozhodujúce meno Convallaria keiskei, prípadne staršie zaradenie C. majalis var. keiskei. 3 1
Vzhľadom sa veľmi podobá európskej konvalinke. Pri pestovaní ju možno chápať ako konvalinku pre vlhký tieň, ale jej ázijský areál nemožno prenášať na Európu a tradičné ázijské použitie nemožno meniť na odporúčanie na konzumáciu.
Poznávacie znaky
Nízka, lysá trvalka Convallaria keiskei vytvára podzemky a poplazy. Prízemné listy bývajú dva, niekedy tri, elipsovité až vajcovito kopijovité. Flora of China chápe skupinu širšie ako Convallaria majalis a pre ázijskú konvalinku uvádza výšku 18 až 30 cm, listy dlhé 7 až 20 cm a biele kvety veľké 5 až 7 mm. 4
Kvetonosné výhonky nesú stvol vyrastajúci z listovej pošvy. Jednostranný strapec tvoria malé biele, previsnuté, zvončekovité a jemne voňavé kvety. Japonské práce uvádzajú obvykle 3 až 15 kvetov na súkvetí; kórejský zdroj opisuje približne desať jarných zvončekov. 5 7
Po opelení vznikajú červené guľovité bobule. Pomáhajú pri rozpoznaní rodu, no ich farba neznamená jedlosť. V domácnosti sú rizikové. Pri určovaní treba spojiť nízky podzemkatý trs, prízemné listy, biele zvončeky pod listami alebo medzi nimi a neskoršie červené bobule.
Užitočná taxonómia
Jednotlivé flóry sa líšia v chápaní druhu. POWO prijíma Convallaria keiskei samostatne s ázijským pôvodným areálom. Flora of China z roku 2000 ho naopak uvádza medzi synonymami širšie chápaného Convallaria majalis. POWO túto flóru označuje za alternatívne taxonomické spracovanie. 1 4
Na starších menovkách a v databázach sa môžu objaviť tieto synonymá a historické mená: 1 2
- Convallaria majalis var. keiskei (Miq.) Makino (historické meno)
- Convallaria japonica Greene (historické meno)
- Convallaria manschurica (Kom.) Knorring (historické meno)
- Convallaria majalis var. manshurica Kom. (historické meno)
- Convallaria majalis subsp. manschurica (Kom.) Bordz. (historické meno)
- Convallaria keiskei var. trifolia Y.C.Chu & J.F.Li (historické meno)
Uvedené vedecké mená označujú historické taxonomické zaradenia.
Synonymika vysvetľuje, prečo sa ten istý materiál predáva ako japonská či ázijská konvalinka, C. keiskei alebo C. majalis var. keiskei. Rozdielne mená neoprávňujú miešať údaje o rozšírení. Prijaté meno tu zodpovedá POWO; staršie chápanie pomáha porozumieť odlišným zdrojom.
Stanovište a rozšírenie
Areál v POWO siaha od juhovýchodnej Sibíri po Japonsko. EPPO podrobnejšie uvádza Sibír, ruský Ďaleký východ, Čínu, Japonsko, Kóreu, Mongolsko a Mjanmarsko. Ide teda o rastlinu mierneho pásma Ázie, nie o pôvodný európsky druh. 1 3
Japonské údaje spomínajú Hokkaidō, Honshū a Kyūshū, ale aj Sachalin, Kóreu, Čínu a východnú Sibír. Stanovištia zahŕňajú pomerne tienistú lesnú pôdu, niektoré otvorené lúky a na severe Japonska aj pobrežné miesta. Flora of China uvádza vlhké lesy a tienisté svahy roklín vo výškach 800 až 2500 m. 6 4
Pre metropolitné Francúzsko nie je doložený status invázneho nepôvodného druhu. To nevylučuje šírenie podzemkami a zahusťovanie záhonov. Dostupné podklady však neoprávňujú hovoriť o naturalizácii alebo inváznosti vo Francúzsku; miestne situácie európskej konvalinky v iných krajinách sú odlišné.
Životný cyklus, kvitnutie a rozmnožovanie
Nadzemný rast sa sústreďuje na jar. V skúmaných japonských populáciách nové výhonky zvyčajne vyrastajú od konca apríla do mája a kvitnutie nasleduje od konca mája do júna. Neskôr nadzemné časti ustupujú; zimu rastlina prečkáva podzemkami a poplazmi. 5 6
Rozmnožovanie spája klonálny rast s pohlavným. Poplazmi prepojené ramety vytvárajú malé kolónie. Japonské štúdie však opisujú aj silnú samoinkompatibilitu: veľký porast jediného klonu môže kvitnúť, ale slabo plodiť bez kompatibilného peľu iného genetického jedinca. 5 6
Medzi pozorovanými opeľovačmi prevládajú dvojkrídlovce, chrobáky a blanokrídlovce. Plody dozrievajú skôr v lete a podľa opisov bývajú červené až červenohnedé. Pri pestovaní je najspoľahlivejšie jesenné delenie podzemkov; výsev je pomalší a vyžaduje tvorbu plodov.
Pestovanie a využitie
Lesný pôvod naznačuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale priepustnú pôdu a svetlý tieň až vlhký polotieň. RHS odporúča takéto podmienky pre Convallaria majalis; NC State opisuje podzemkatý rast, delenie aj zahusťovanie porastu. Pri C. keiskei sú tieto rady v súlade s vlhkým tienistým ázijským stanovišťom. 8 9 4
V záhone má pôda zostať na jar vlhká bez premokrenia. Praktickým východiskom je počas rastu 10 až 20 mm vody týždenne, ak chýba dážď, a výrazné obmedzenie po žltnutí listov. V nádobe škodí najmä kombinácia tepla a stojatej vody; vhodnejšia je hlboká priepustná nádoba v chladnejšom prostredí než plná podmiska.
Okrasné využitie zahŕňa pôdopokryv do tieňa, nádoby v chladnejšom prostredí, zbierky ázijských trvaliek či záhony pod kríkmi. Kórejský zdroj uvádza tradičné potravinové a liečebné použitie, zároveň však menuje srdcové glykozidy konvalozid a konvalatoxín. Tieto tradície nie sú odporúčaním: rastlina nepatrí medzi potraviny. 7
Toxicita a bezpečnosť
Pri tomto druhu je zásadná jedovatosť. Kórejská encyklopédia priamo pre Convallaria keiskei uvádza konvalozid, konvalatoxín, konvalarín a konvalamarín. Pri toxikologicky referenčnej konvalinke C. majalis ASPCA uvádza toxicitu pre psy, mačky a kone, kardenolidy a príznaky ako vracanie, nepravidelný tep, hypotenzia, dezorientácia, kóma alebo kŕče. 7 10
Merck zaraďuje konvalinky medzi okrasné rastliny so srdcovými glykozidmi. U zvierat opisuje tráviace a srdcové prejavy vrátane vracania, hnačky, spomaleného alebo zrýchleného tepu, arytmií a porúch elektrolytov. Ďalšia stránka Merck uvádza ako zdroje expozície aj listy, kvety, podzemky a vodu z vázy. 11 12
Pre ľudí MedlinePlus označuje kvety, plody a listy konvalinky za jedovaté a spomína konvalarín, konvalamarín a konvalatoxín. Toxikologické centrum v Lille rozširuje varovanie na všetky časti a vodu z kytice; možné sú tráviace, neurologické a srdcové poruchy. Belgické centrum pripomína aj ohrozenie domácich zvierat. 13 14 15
Bezpečné zaobchádzanie vylučuje ochutnávanie. Kytice ani kompost nesmú byť prístupné deťom, mačkám, psom či koňom. Pri podozrení na požitie treba kontaktovať toxikologické centrum alebo veterinára. Známy názov konvalinky neznižuje riziko poškodenia srdca.
Kultivary, zámeny a kúpa
Panašované formy sa objavujú najmä v zberateľskom sortimente. Škôlka Aoba predstavuje Convallaria keiskei 'Ki Naka Fu' ako japonskú formu so žltými pruhmi na listoch, pestovanú v tieni vo vlhkej humóznej pôde. Obchodný názov treba overiť na skutočnej rastline spolu so stálosťou panašovania, vitalitou, botanickým označením a pôvodom materiálu. 17
Najčastejšia zámena je taxonomická: predajca môže C. keiskei chápať ako druh, ázijskú varietu C. majalis alebo len „japonskú konvalinku“. Najnebezpečnejšia je zámena pri zbere potravy. Pred kvitnutím možno listy pomýliť so zbieranou rastlinou; centrum v Lille upozorňuje pri európskej konvalinke na medvedí cesnak. Rovnaká opatrnosť patrí aj tomuto druhu. 1 14
Pri kúpe hľadajte pevné podzemky, zdravé listy a bázu bez mäknutia. V záhrade zvoľte miesto vzdialené od zeleninových záhonov a miest zberu prístupných deťom či zvieratám. Pre vlhký tienistý záhon je rastlina zaujímavá, no umiestnenie musí zohľadniť bezpečnosť rovnako ako vzhľad.
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Convallaria keiskei Miq.
- GBIF Backbone Taxonomy, Convallaria keiskei Miq.
- EPPO Global Database, Convallaria keiskei
- Flora of China, Convallaria
- AGRIS / FAO, Life-history monographs of Japanese plants 6: Convallaria keiskei
- Hokkaido University, Floral distribution, clonal structure, and pollination success in Convallaria keiskei
- Academy of Korean Studies, Eunbangulkkot / Convallaria keiskei
- Royal Horticultural Society, Convallaria majalis
- NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Convallaria majalis
- ASPCA, Lily of the Valley toxicity entry
- Merck Veterinary Manual, plants containing cardiac glycosides
- Merck Veterinary Manual, Plants Poisonous to Animals
- MedlinePlus Medical Encyclopedia, Lily of the valley poisoning
- Centre antipoison de Lille, Muguet
- Centre Antipoisons Belgique, Le muguet
- Korean Journal of Mycology, Stem Rot of Convallaria keiskei Caused by Sclerotium rolfsii
- Pépinière Aoba, Convallaria keiskei 'Ki Naka Fu'
Časté otázky
Je Convallaria keiskei skutočná konvalinka?
Áno, patrí do rodu Convallaria. POWO ju prijíma ako samostatný ázijský druh, hoci niektoré flóry ju zahŕňajú do širšie chápaného druhu Convallaria majalis.
Je Convallaria keiskei jedovatá?
Áno. Má vysokú toxicitu; druhové aj toxikologické zdroje o konvalinkách uvádzajú srdcové glykozidy. Žiadna časť sa nesmie požiť.
Je nebezpečná pre mačky, psy a kone?
Z opatrnosti áno. ASPCA hodnotí konvalinku ako jedovatú pre psy, mačky a kone; Merck opisuje riziká rastlín so srdcovými glykozidmi.
Možno jesť mladé listy podľa niektorých ázijských tradícií?
Nie. Kórejský zdroj síce uvádza tradičné použitia, ale zároveň konvalozid, konvalatoxín a ďalšie účinné látky. Potravinové využitie sa preto neodporúča.
Odkiaľ pochádza Convallaria keiskei?
Podľa POWO siaha pôvodný areál od juhovýchodnej Sibíri po Japonsko. EPPO uvádza aj Čínu, Kóreu, Mongolsko, Mjanmarsko a ruský Ďaleký východ.
Prečo Convallaria keiskei netvorí plody?
Japonské štúdie opisujú silnú samoinkompatibilitu. Klonálna kolónia môže kvitnúť a pritom mať málo plodov, ak chýba kompatibilný peľ.
Je vo Francúzsku invázna?
Francúzsky invázny status nie je doložený. V záhrade sa môže miestne šíriť podzemkami, no dostupné botanické a záhradnícke zdroje neopodstatňujú označenie druhu za invázny vo Francúzsku.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.



