Asian lily of the valley (Convallaria keiskei, Miq. 1867)

Convallaria keiskei (Convallaria keiskei Miq., 1867) je podzemkatá trvalka z čeľade Asparagaceae, pôvodná v chladnejších lesoch východnej a severovýchodnej Ázie. Prízemnými listami, voňavými bielymi zvončekmi a červenými bobuľami pripomína európsku konvalinku. Srdcové glykozidy však vylučujú požitie ktorejkoľvek časti deťmi aj zvieratami.

Čítať ďalej
Vedecký názovConvallaria keiskei
RodConvallaria
RadAsparagales

Asian lily of the valley, Japanese lily of the valley, Suzu-ran, Suzuran a Eunbangulkkot

Identita
Toxicita
Toxická : ľudia vrátane detí, mačky, psy a kone
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Bylinná rastlina · Pakoreňový geofyt · Pôdopokryvná rastlina
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Juhovýchodná SibírRuský Ďaleký východJaponskoKóreaČínaMongolskoMjanmarsko
Biotop
Vlhké lesy mierneho pásma, tienisté rokliny, svahy, okraje lesov a svieže lúky pôvodného areálu
Sezónnosť
Kvitnutie
JarLeto
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
4/10
Čas dozrievania
2-5 rokov do vytvorenia ujatého trsu
Rozmnožovanie
Delenie, Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Málo údajov; nízku rastlinu umiestniť na chránené miesto
Vlhkosť
45–75 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Bohatá na humus, Hlinitá pôda, Íl, Vlhká a priepustná
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plný tieň

Umiestnite mimo priameho slnka, do slabo osvetlenej miestnosti.

Svetlý tieň až polotieň
Interiér
Chladná predsieň
Exteriér
Lesná záhrada, Tienistý okrajový záhon, Pod kríkmi
Kvetináče
Hlboká nádoba, Priepustný kvetináč
Vzhľad
Výška15–30 cmŠírka30–50 cm
Listy
Zelená
Kvety
Biela
Plody
Červená
Kôra
Zelená

Celosvetové rozšírenie

POWO prijíma Convallaria keiskei ako druh pôvodný od juhovýchodnej Sibíri po Japonsko. EPPO uvádza aj ruský Ďaleký východ, Čínu, Kóreu, Mongolsko a Mjanmarsko. V metropolitnom Francúzsku sa považuje za pestovanú okrasnú rastlinu bez doloženej naturalizácie.

  • Pôvodná7
  • Juhovýchodná Sibír
  • Ruský Ďaleký východ
  • Japonsko
  • Kórea
  • Čína
  • Mongolsko
  • Mjanmarsko

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Convallaria keiskei (Convallaria keiskei Miq.) je druh rodu Convallaria z čeľade Asparagaceae. POWO/Kew ho prijíma ako druh opísaný Miquelom v roku 1867. GBIF používa rovnaké vedecké meno a zaraďuje ho do radu Asparagales a čeľade Asparagaceae. 1 2

Cudzojazyčné názvy odrážajú najmä zemepisný pôvod. EPPO uvádza anglické Asian lily of the valley, francúzske muguet asiatique, japonské suzu-ran a kórejské eun bang ul kkocc. Pri určovaní však zostáva rozhodujúce meno Convallaria keiskei, prípadne staršie zaradenie C. majalis var. keiskei. 3 1

Vzhľadom sa veľmi podobá európskej konvalinke. Pri pestovaní ju možno chápať ako konvalinku pre vlhký tieň, ale jej ázijský areál nemožno prenášať na Európu a tradičné ázijské použitie nemožno meniť na odporúčanie na konzumáciu.

Poznávacie znaky

Nízka, lysá trvalka Convallaria keiskei vytvára podzemky a poplazy. Prízemné listy bývajú dva, niekedy tri, elipsovité až vajcovito kopijovité. Flora of China chápe skupinu širšie ako Convallaria majalis a pre ázijskú konvalinku uvádza výšku 18 až 30 cm, listy dlhé 7 až 20 cm a biele kvety veľké 5 až 7 mm. 4

Kvetonosné výhonky nesú stvol vyrastajúci z listovej pošvy. Jednostranný strapec tvoria malé biele, previsnuté, zvončekovité a jemne voňavé kvety. Japonské práce uvádzajú obvykle 3 až 15 kvetov na súkvetí; kórejský zdroj opisuje približne desať jarných zvončekov. 5 7

Po opelení vznikajú červené guľovité bobule. Pomáhajú pri rozpoznaní rodu, no ich farba neznamená jedlosť. V domácnosti sú rizikové. Pri určovaní treba spojiť nízky podzemkatý trs, prízemné listy, biele zvončeky pod listami alebo medzi nimi a neskoršie červené bobule.

Užitočná taxonómia

Jednotlivé flóry sa líšia v chápaní druhu. POWO prijíma Convallaria keiskei samostatne s ázijským pôvodným areálom. Flora of China z roku 2000 ho naopak uvádza medzi synonymami širšie chápaného Convallaria majalis. POWO túto flóru označuje za alternatívne taxonomické spracovanie. 1 4

Na starších menovkách a v databázach sa môžu objaviť tieto synonymá a historické mená: 1 2

  • Convallaria majalis var. keiskei (Miq.) Makino (historické meno)
  • Convallaria japonica Greene (historické meno)
  • Convallaria manschurica (Kom.) Knorring (historické meno)
  • Convallaria majalis var. manshurica Kom. (historické meno)
  • Convallaria majalis subsp. manschurica (Kom.) Bordz. (historické meno)
  • Convallaria keiskei var. trifolia Y.C.Chu & J.F.Li (historické meno)

Uvedené vedecké mená označujú historické taxonomické zaradenia.

Synonymika vysvetľuje, prečo sa ten istý materiál predáva ako japonská či ázijská konvalinka, C. keiskei alebo C. majalis var. keiskei. Rozdielne mená neoprávňujú miešať údaje o rozšírení. Prijaté meno tu zodpovedá POWO; staršie chápanie pomáha porozumieť odlišným zdrojom.

Stanovište a rozšírenie

Areál v POWO siaha od juhovýchodnej Sibíri po Japonsko. EPPO podrobnejšie uvádza Sibír, ruský Ďaleký východ, Čínu, Japonsko, Kóreu, Mongolsko a Mjanmarsko. Ide teda o rastlinu mierneho pásma Ázie, nie o pôvodný európsky druh. 1 3

Japonské údaje spomínajú Hokkaidō, Honshū a Kyūshū, ale aj Sachalin, Kóreu, Čínu a východnú Sibír. Stanovištia zahŕňajú pomerne tienistú lesnú pôdu, niektoré otvorené lúky a na severe Japonska aj pobrežné miesta. Flora of China uvádza vlhké lesy a tienisté svahy roklín vo výškach 800 až 2500 m. 6 4

Pre metropolitné Francúzsko nie je doložený status invázneho nepôvodného druhu. To nevylučuje šírenie podzemkami a zahusťovanie záhonov. Dostupné podklady však neoprávňujú hovoriť o naturalizácii alebo inváznosti vo Francúzsku; miestne situácie európskej konvalinky v iných krajinách sú odlišné.

Životný cyklus, kvitnutie a rozmnožovanie

Nadzemný rast sa sústreďuje na jar. V skúmaných japonských populáciách nové výhonky zvyčajne vyrastajú od konca apríla do mája a kvitnutie nasleduje od konca mája do júna. Neskôr nadzemné časti ustupujú; zimu rastlina prečkáva podzemkami a poplazmi. 5 6

Rozmnožovanie spája klonálny rast s pohlavným. Poplazmi prepojené ramety vytvárajú malé kolónie. Japonské štúdie však opisujú aj silnú samoinkompatibilitu: veľký porast jediného klonu môže kvitnúť, ale slabo plodiť bez kompatibilného peľu iného genetického jedinca. 5 6

Medzi pozorovanými opeľovačmi prevládajú dvojkrídlovce, chrobáky a blanokrídlovce. Plody dozrievajú skôr v lete a podľa opisov bývajú červené až červenohnedé. Pri pestovaní je najspoľahlivejšie jesenné delenie podzemkov; výsev je pomalší a vyžaduje tvorbu plodov.

Pestovanie a využitie

Lesný pôvod naznačuje úrodnú, humóznu, vlhkú, ale priepustnú pôdu a svetlý tieň až vlhký polotieň. RHS odporúča takéto podmienky pre Convallaria majalis; NC State opisuje podzemkatý rast, delenie aj zahusťovanie porastu. Pri C. keiskei sú tieto rady v súlade s vlhkým tienistým ázijským stanovišťom. 8 9 4

V záhone má pôda zostať na jar vlhká bez premokrenia. Praktickým východiskom je počas rastu 10 až 20 mm vody týždenne, ak chýba dážď, a výrazné obmedzenie po žltnutí listov. V nádobe škodí najmä kombinácia tepla a stojatej vody; vhodnejšia je hlboká priepustná nádoba v chladnejšom prostredí než plná podmiska.

Okrasné využitie zahŕňa pôdopokryv do tieňa, nádoby v chladnejšom prostredí, zbierky ázijských trvaliek či záhony pod kríkmi. Kórejský zdroj uvádza tradičné potravinové a liečebné použitie, zároveň však menuje srdcové glykozidy konvalozid a konvalatoxín. Tieto tradície nie sú odporúčaním: rastlina nepatrí medzi potraviny. 7

Toxicita a bezpečnosť

Pri tomto druhu je zásadná jedovatosť. Kórejská encyklopédia priamo pre Convallaria keiskei uvádza konvalozid, konvalatoxín, konvalarín a konvalamarín. Pri toxikologicky referenčnej konvalinke C. majalis ASPCA uvádza toxicitu pre psy, mačky a kone, kardenolidy a príznaky ako vracanie, nepravidelný tep, hypotenzia, dezorientácia, kóma alebo kŕče. 7 10

Merck zaraďuje konvalinky medzi okrasné rastliny so srdcovými glykozidmi. U zvierat opisuje tráviace a srdcové prejavy vrátane vracania, hnačky, spomaleného alebo zrýchleného tepu, arytmií a porúch elektrolytov. Ďalšia stránka Merck uvádza ako zdroje expozície aj listy, kvety, podzemky a vodu z vázy. 11 12

Pre ľudí MedlinePlus označuje kvety, plody a listy konvalinky za jedovaté a spomína konvalarín, konvalamarín a konvalatoxín. Toxikologické centrum v Lille rozširuje varovanie na všetky časti a vodu z kytice; možné sú tráviace, neurologické a srdcové poruchy. Belgické centrum pripomína aj ohrozenie domácich zvierat. 13 14 15

Bezpečné zaobchádzanie vylučuje ochutnávanie. Kytice ani kompost nesmú byť prístupné deťom, mačkám, psom či koňom. Pri podozrení na požitie treba kontaktovať toxikologické centrum alebo veterinára. Známy názov konvalinky neznižuje riziko poškodenia srdca.

Kultivary, zámeny a kúpa

Panašované formy sa objavujú najmä v zberateľskom sortimente. Škôlka Aoba predstavuje Convallaria keiskei 'Ki Naka Fu' ako japonskú formu so žltými pruhmi na listoch, pestovanú v tieni vo vlhkej humóznej pôde. Obchodný názov treba overiť na skutočnej rastline spolu so stálosťou panašovania, vitalitou, botanickým označením a pôvodom materiálu. 17

Najčastejšia zámena je taxonomická: predajca môže C. keiskei chápať ako druh, ázijskú varietu C. majalis alebo len „japonskú konvalinku“. Najnebezpečnejšia je zámena pri zbere potravy. Pred kvitnutím možno listy pomýliť so zbieranou rastlinou; centrum v Lille upozorňuje pri európskej konvalinke na medvedí cesnak. Rovnaká opatrnosť patrí aj tomuto druhu. 1 14

Pri kúpe hľadajte pevné podzemky, zdravé listy a bázu bez mäknutia. V záhrade zvoľte miesto vzdialené od zeleninových záhonov a miest zberu prístupných deťom či zvieratám. Pre vlhký tienistý záhon je rastlina zaujímavá, no umiestnenie musí zohľadniť bezpečnosť rovnako ako vzhľad.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je Convallaria keiskei skutočná konvalinka?

Áno, patrí do rodu Convallaria. POWO ju prijíma ako samostatný ázijský druh, hoci niektoré flóry ju zahŕňajú do širšie chápaného druhu Convallaria majalis.

Je Convallaria keiskei jedovatá?

Áno. Má vysokú toxicitu; druhové aj toxikologické zdroje o konvalinkách uvádzajú srdcové glykozidy. Žiadna časť sa nesmie požiť.

Je nebezpečná pre mačky, psy a kone?

Z opatrnosti áno. ASPCA hodnotí konvalinku ako jedovatú pre psy, mačky a kone; Merck opisuje riziká rastlín so srdcovými glykozidmi.

Možno jesť mladé listy podľa niektorých ázijských tradícií?

Nie. Kórejský zdroj síce uvádza tradičné použitia, ale zároveň konvalozid, konvalatoxín a ďalšie účinné látky. Potravinové využitie sa preto neodporúča.

Odkiaľ pochádza Convallaria keiskei?

Podľa POWO siaha pôvodný areál od juhovýchodnej Sibíri po Japonsko. EPPO uvádza aj Čínu, Kóreu, Mongolsko, Mjanmarsko a ruský Ďaleký východ.

Prečo Convallaria keiskei netvorí plody?

Japonské štúdie opisujú silnú samoinkompatibilitu. Klonálna kolónia môže kvitnúť a pritom mať málo plodov, ak chýba kompatibilný peľ.

Je vo Francúzsku invázna?

Francúzsky invázny status nie je doložený. V záhrade sa môže miestne šíriť podzemkami, no dostupné botanické a záhradnícke zdroje neopodstatňujú označenie druhu za invázny vo Francúzsku.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.