Calabash tree (Crescentia cujete, L. 1753)

Identita

Crescentia cujete (Crescentia cujete L., 1753), medzinárodne známa aj ako calabash tree alebo cuatecomate, je vždyzelený strom rodu Crescentia z čeľade Bignoniaceae. Carl von Linné ho opísal už v roku 1753. Voľne rastie v širokom páse tropickej Ameriky od Mexika a Karibiku po Kolumbiu a Venezuelu. Hranice pôvodného areálu označujú botanici za nejasné, pretože strom sa oddávna pestuje aj mimo nich. ^{1 6}

Označenie kalabasa súvisí s predmetom vyrobeným z plodu: tradičnou nádobou z drevnatej škrupiny po odstránení dužiny a vysušení. Rovnaké označenie nesie aj plod fľaškovca (Lagenaria siceraria), hoci tieto rastliny nie sú botanicky príbuzné. Jedna je strom a druhá jednoročná liana; spoločné je využitie plodu ako nádoby. ²

Poznávacie znaky

Dospelá Crescentia cujete dorastá do 6 až 9 m pri šírke koruny 6 až 8 m. Má často pokrútený kmeň a bohato sa vetví už od bázy. Jednoduché lopatkovité listy vyrastajú striedavo alebo vo zväzočkoch na krátkych bočných konárikoch a dosahujú dĺžku až 25 cm. ^{3 2}

Kvety na kmeni a hrubých konároch namiesto pazúch mladých listov sú nápadným určovacím znakom: tento jav sa nazýva kauliflória. Rúrkovité kvety dlhé až 5 cm sú zvonka svetlo žltohnedé a zvnútra purpurovo kreslené. Otvárajú sa večer a vydávajú silný, nepríjemne vnímaný pach priťahujúci nočných opeľovačov. ³

Guľovitá až vajcovitá bobuľa s tvrdou drevnatou škrupinou dosahuje dĺžku 30 cm a priemer 25 cm, výnimočne sa uvádza až 45 až 50 cm. Zelená farba sa pri dozrievaní mení na žltohnedú. Plody visia priamo na kmeni a hlavných konároch, čím sa strom ľahko odlíši od drevín rodiacich na koncoch konárikov. ³

Užitočná taxonómia

Za prijaté meno považuje POWO/WCVP Crescentia cujete L. Ide o jediný druh rodu, ktorý sa všeobecne pestuje. Rozsiahla synonymika zahŕňa mnohé mená z 19. storočia, dnes málo používané:

• Crescentia cucurbitina L., botanické synonymum;
• Crescentia latifolia Mill., botanické synonymum;
• Crescentia obovata Benth., botanické synonymum;
• Crescentia acuminata Kunth, botanické synonymum;
• Crescentia arborea Raf., botanické synonymum;
• Crescentia cujete var. puberula Bureau & K.Schum., meno variety v synonymike.

V rámci čeľade Bignoniaceae patrí rod Crescentia do tribu Crescentieae spolu s rodmi Amphitecna a Parmentiera. Aj tieto dva americké rody majú dužinaté plody a kvitnú na starom dreve. ^{6 1}

Stanovište a rozšírenie

Pobrežné kroviny, suché nížiny, okraje ciest, opustené pasienky a lesné okraje sú stanovišťami druhu od hladiny mora do 420 m. Znášanlivosť chudobných pôd a sucha čiastočne vysvetľuje zdomácnenie mimo pôvodného areálu. ²

Červený zoznam IUCN hodnotí Crescentia cujete od roku 2018 ako najmenej ohrozený druh. Tento status vychádza z veľmi rozsiahleho areálu, početnej populácie a neprítomnosti zisteného závažného ohrozenia. ⁷

Dlhodobé pestovanie rozšírilo strom ďaleko za hranice jeho pôvodu. Zdomácnel v Indii a bežne sa pestuje v tropickej Afrike i juhovýchodnej Ázii. Na Floride, pri krajnej hranici vhodných podmienok, sa považuje za nepôvodný a mimo výsadieb tam nie je zaznamenaný vo voľnej prírode. ⁴

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie na starom dreve trvá pri Crescentia cujete podľa podnebia niekoľko mesiacov. Kvety sa otvárajú večer a opeľujú ich netopiere. Podobnú stratégiu využívajú aj iné Bignoniaceae, napríklad Kigelia africana. ³

Od nasadenia potrebuje plod približne 6 mesiacov do zrelosti. Škrupina postupne tvrdne a po vysušení a vyprázdnení tvorí pevnú nádobu. ³

Na rozmnožovanie sa používa výsev semien vybratých z dužiny, odrezky alebo vzdušné potápanie, ktorým sa rýchlejšie získa rodivý jedinec. Semenáč bez tohto skrátenia potrebuje niekoľko rokov do prvého kvitnutia na kmeni. ²

Využitie a riziká

Prázdna vysušená škrupina slúži najmä na nádoby, misky, poháre a marakasy. Takéto využitie je doložené v celej tropickej Amerike aj v západnej Afrike, kam bol strom zavedený. Husté drevo sa používa na násady nástrojov, volské jarmá a ako palivo. ²

Tradičná medicína používa dužinu a listy pri kašli, hnačke a pľúcnych ochoreniach. Ide o ľudové využitie bez hodnoty overenej liečby. Surová dužina aj semená sa opisujú ako dráždivé; semená sa stávajú jedlými pražením a používajú sa v tradičnom nápoji carabobo. ²

Pri okrasnom pestovaní sa strom vysádza solitérne pre pokrútenú siluetu a nezvyčajné kvety priamo na kmeni. Po zakorenení znáša sucho a vyžaduje málo údržby v tropickom či subtropickom podnebí bez mrazov. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Stabilné záhradné kultivary Crescentia cujete nie sú všeobecne doložené. Varieta puberula s výraznejším ochlpením predstavuje jemné botanické rozlíšenie, nie bežnú škôlkarskú voľbu. V okrasnej kultúre naďalej prevláda divý typ. ¹

Podobnosť názvov alebo plodov môže viesť najmä k týmto zámenám:

• Lagenaria siceraria, fľaškovec obyčajný, nepríbuzná jednoročná liana so spoločným označením kalabasa;
• Kigelia africana, tiež kvitnúca na starom dreve, no s pretiahnutými plodmi na dlhých stopkách;
• Crescentia alata, príbuzný druh s trojpočetnými zloženými listami namiesto jednoduchých listov Crescentia cujete.

Pri rozlišovaní oboch druhov rodu rozhoduje tvar listu: pri Crescentia cujete je jednoduchý a lopatkovitý, pri Crescentia alata zložený a trojpočetný. Aj bez kvetov a plodov tento detail umožňuje ich odlíšenie v teréne.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Crescentia cujete L.
• Plants For A Future, Crescentia cujete
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Crescentia cujete
• Florida Plant Atlas / University of South Florida, Crescentia cujete
• Integrated Taxonomic Information System, Crescentia cujete L.
• USDA GRIN Global Taxonomy, Crescentia cujete L.
• IUCN Red List, Crescentia cujete hodnotenie (2018)