Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica, (Thunb. ex L.f.) D.Don 1838)

Identita

Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica (Thunb. ex L.f.) D.Don, 1838) je ihličnan z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae) a jediný žijúci druh rodu Cryptomeria. V Japonsku sa nazýva sugi a patrí medzi najčastejšie vysádzané lesné dreviny krajiny. Jej význam pre lesníctvo preto ďaleko presahuje využitie jednotlivých stromov v okrasných parkoch. ^{1 7}

Anglický názov Japanese cedar často zvádza k zámene s pravými cédrami. Strom však nepatrí do rodu Cedrus z čeľade Pinaceae, ale do samostatnej vetvy Cupressaceae. Príbuzensky má bližšie k tisovcu dvojradovému (Taxodium distichum) než k cédrom zo Stredomoria alebo Himalájí. ⁴

Rodové meno pochádza z gréckych slov kryptos, skrytý, a meris, časť. Odkazuje na semená ukryté pod šupinami šišky. Úplný botanický opis uverejnil britský prírodovedec David Don v roku 1838 na základe materiálu, ktorý pôvodne zozbieral Thunberg. ¹

Poznávacie znaky

Úzka kužeľovitá koruna a rýchly rast charakterizujú tento veľký ihličnan už od mladosti. V pôvodnom areáli dorastá bežne do 25 až 40 m, výnimočné jedince presahujú 50 m a najvyššie merané stromy dosahujú až 65 m. Pri takýchto stromoch môže priemer kmeňa prekročiť 3 m. ⁴

Červenohnedá vláknitá kôra sa odlupuje v dlhých zvislých pásoch. Tento znak majú aj iné cyprusovité dreviny, no zriedka je taký výrazný. Šidlovité, kosákovito ohnuté ihlice sú dlhé asi 0,7 až 1,4 cm a v hustej špirále obrastajú konárik. Pretrvávajú 4 až 5 rokov; základný typ aj viaceré kultivary v zime často bronzovejú až červenejú. ^{4 6}

Samičie šišky sú drobné a guľovité, s priemerom 0,9 až 1,6 cm, niekedy až 2,5 cm. Nesú 20 až 30 špicatých šupín. Na rozdiel od mnohých ihličnanov s viacročným dozrievaním šišiek hnednú už na jeseň prvého roka. ⁴

Užitočná taxonómia

Pre Japonsko uvádza Plants of the World Online pôvodný výskyt od Kjúšú po sever Honšú, prevažne do 400 m nad morom. Zahŕňa aj čínsku populáciu od S’-čchuanu po severozápad Če-ťiangu, vo výškach 1 100 až 2 500 m. Jej postavenie zostáva sporné. Niekedy sa označuje ako Cryptomeria japonica var. sinensis Miq.; viaceré práce ju však pokladajú za výsledok starej introdukcie spojenej s budhistickou kultúrou, nie za prirodzený areál. ^{1 4}

Rod Cryptomeria je monotypický: zahŕňa jediný žijúci druh bez súčasného sesterského druhu. Keď sa podarí určiť rod, určenie druhu je preto jednoduché. Zámeny sa týkajú najmä rodov Cedrus, Taxodium a niektorých vždyzelených, kužeľovito rastúcich Chamaecyparis. ¹

Stanovište a rozšírenie

Japonské vlhké horské a podhorské lesy hostia čisté aj zmiešané porasty kryptomérie, takmer vždy pod 400 m nad morom. Druh tvorí aj podstatnú časť rozsiahlych lesníckych výsadieb. Po druhej svetovej vojne ho japonský štát masovo vysádzal, aby obnovil silne poškodené lesné bohatstvo krajiny. ^{4 7}

Za hranicami Japonska sa strom rozšíril zásluhou introdukcie a pestovania na drevo i pre okrasu. Na Azorách dnes tvorí významnú časť hospodárskych lesov. Pestuje sa tiež na Réunione, Madagaskare a vo viacerých krajinách Európy a mierneho pásma Ázie. ⁷

Najstaršie doložené stromy rastú na ostrove Jakušima. Známy Jōmon Sugi má kmeň s priemerom 5,2 m a výšku 25,3 m. Rádiouhlíkové datovanie naznačuje vek okolo 3 000 rokov, no tento údaj je predmetom diskusie. Na reze kmeňa uloženom na lesnom úrade v Šimojaku možno priamo spočítať 1 776 letokruhov. ⁴

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na jedinom strome vznikajú samčie aj samičie šišky, takže kryptoméria je jednodomá. Opeľuje ju vietor koncom zimy a začiatkom jari. Samčie šištice tvoria malé koncové skupiny po 6 až 35 kusoch; pri dozrievaní sa ich farba mení zo slivkovočervenej na žltú. ^{4 5}

Samičie šišky dozrievajú už na jeseň prvého roka, potom hnednú a uvoľňujú semená. Mnohé iné ihličnany na to potrebujú dva roky. Mladé kryptomérie rastú rýchlo, s ročnými prírastkami niekoľkých desiatok centimetrov. Práve tento rast pomáha vysvetliť ich rozsiahle lesnícke využitie. ^{4 5}

V záhradníctve sa rozmnožuje výsevom po dvoj- až trojtýždňovej studenej stratifikácii alebo odrezkami z jesenných konárikov v studenom parenisku. Odrezkovanie zostáva jediným spoľahlivým spôsobom, ako verne zachovať vlastnosti zakrpateného kultivaru či kultivaru s farebným olistením. ⁵

Využitie a riziká

Ľahké aromatické drevo s jemnou štruktúrou a prirodzenou odolnosťou proti hnilobe sa po stáročia používa na stavby, mosty, lode a nábytok. Aj v súčasnom Japonsku patrí k najpoužívanejším stavebným drevinám. Jeho lesnícky význam teda sprevádza dlhá tradícia praktického spracovania. ^{4 5}

Okolie chrámov a svätýň sa tradične osádza kryptomériami. Niektoré veľmi staré jedince sú uctievané ako posvätné stromy; druh sa považuje aj za národný symbol Japonska. Hojnosť výsadieb má však aj zdravotný dôsledok: peľ sugi patrí medzi hlavné príčiny sezónnej alergickej nádchy v krajine, čo súvisí s masovým povojnovým zalesňovaním. ⁷

Dostupné údaje nezaraďujú Cryptomeria japonica medzi nebezpečné rastliny pre mačky alebo psy. Na zoznamoch jedovatých rastlín ASPCA sa nenachádza. Doložené ťažkosti majú skôr alergický než toxický charakter: ide o reakciu na peľ, zriedkavejšie o kontaktný zápal kože po styku so živicou. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zakrpatené kultivary a výbery s farebnými ihlicami predstavujú pestrú skupinu; viaceré získali Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society. Elegans si celý život zachováva mäkké juvenilné ihlice, ktoré v zime bronzovejú. Sekkan-sugi má na jar zlatožlté mladé výhonky. Globosa Nana a Vilmoriniana tvoria pomaly rastúce zakrpatené gule vhodné do skaliek. ^{2 3}

Pravé cédre rodu Cedrus majú ihlice vo zväzočkoch namiesto špirálovitého usporiadania. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) na zimu opadáva a niektoré Chamaecyparis majú ploché šupinovité olistenie namiesto zahnutých šidlovitých ihlíc. Úzka kužeľovitá koruna a kôra odlupujúca sa v dlhých pásoch preto zostávajú najspoľahlivejšími terénnymi znakmi kryptomérie. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cryptomeria japonica (Thunb. ex L.f.) D.Don
• Royal Horticultural Society, Cryptomeria japonica Bandai-sugi
• Royal Horticultural Society, zoznam okrasných rastlín AGM (kultivary Cryptomeria japonica)
• The Gymnosperm Database, Cryptomeria japonica
• Plants For A Future, Cryptomeria japonica
• NC State Extension, Cryptomeria japonica (kryptoméria japonská)
• Encyclopaedia Britannica, kryptoméria japonská
• ASPCA, zoznam jedovatých a nejedovatých rastlín pre mačky