Edo higan (Prunus itosakura, Siebold 1830)

Identita

Prunus itosakura (Siebold, 1830), známy tiež ako Edo higan, je opadavý strom z čeľade ružovité (Rosaceae). Kew toto meno prijíma pre divý druh; staršie záhradnícke texty ho dlho zaraďovali pod Prunus subhirtella, čo dnes označuje najmä hybrid s Prunus incisa. ^{1 2}

Jindai-zakura v prefektúre Jamanaši má odhadovaný vek 1 800 až 2 000 rokov a patrí medzi najstaršie evidované čerešne sveta. ⁸

Edo higan sa nazýva aj itozakura (イトザクラ). Previsnuté formy sú kultivary tohto druhu. ⁶

Strom patrí do rodu Prunus, podrodu Cerasus. Edo higan je pomerne dlhoveká čerešňa. ^{7 6 9}

Poznávacie znaky

Biele až svetloružové kvety s piatimi lupienkami sa otvárajú pred olistením. Mladé konáriky nesú jemné chĺpky. ⁶

Vajcovité zubaté listy dlhé 5 až 10 cm sa objavujú až po odkvitnutí. V lete strom nesie drobné černasté plody veľkosti hrachu, o ktoré nie je veľký potravinový záujem. ⁴

Silná premenlivosť habitu komplikuje určovanie. Divý strom rastie vzpriamene a v hustom lese môže presahovať 30 m, zatiaľ čo vrúbľované previsnuté kultivary, najčastejšie vysádzané mimo Japonska, zostávajú kompaktné a vysoké 5 až 10 m. Dva jedince rovnakého druhu sa preto môžu na prvý pohľad výrazne líšiť siluetou. ^{3 4}

Hladká sivastá kôra mladého stromu postupne hrubne a zvýrazňujú sa na nej vodorovné lenticely. Pomáha odhadnúť vek, ale sama neodlíši Prunus itosakura od iných okrasných druhov Prunus, ktoré starnú podobne. ⁴

Užitočná taxonómia

Pri divom druhu zostáva prijatým menom Prunus itosakura Siebold, 1830, z čeľade Rosaceae. Analýza chloroplastového genómu potvrdila najbližšiu príbuznosť s Prunus subhirtella var. subhirtella, kórejskou varietou dlho chápanou ako susedný taxón, nie iba synonymum. ^{1 7}

Od rodičovského druhu treba odlíšiť dva odvodené hybridy:

• Prunus × subhirtella (Miq.) Focke, kríženec s Prunus incisa, z ktorého pochádzajú kultivary Autumnalis a Jugatsu-zakura;
• Prunus × yedoensis Matsum., kríženec s Prunus speciosa, známy ako čerešňa Yoshino.

Oba hybridy, Prunus × subhirtella aj Prunus × yedoensis, sa niekedy predávajú pod menom itosakura, hoci majú vlastné vedecké mená. Spoľahlivým údajom zostáva celé botanické meno, samotné označenie previsnutá čerešňa nestačí. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

V strednom a južnom Japonsku zahŕňa pôvodný areál Honšú, Šikoku a Kjúšú a pokračuje na Kórejský polostrov. Strom rastie v horských lesoch, na ich okrajoch a popri tokoch, často s ďalšími opadavými listnáčmi. ^{7 1}

Za hranicami pôvodného areálu sa uvádza pestovanie, nie zdomácnenie. V Európe aj Severnej Amerike sa vysádza ako okrasný strom, takmer vždy v previsnutej či plnokvetej podobe namiesto divého vzpriameného tvaru. ^{3 4}

Mnohé japonské starobylé jedince stoja osamote pri svätyniach či chrámoch a pre výnimočný vek sú chránené. Jindai-zakura v prefektúre Jamanaši má odhadom 1 800 až 2 000 rokov a výšku približne 10 m. Podpery bránia tomu, aby sa jeho hrčovitý kmeň rozštiepil vlastnou hmotnosťou. ⁸

Životný cyklus a kvitnutie

Prehľad FFPRI pre arborétum v Kjúšú uvádza kvitnutie v marci pred rozvinutím listov. V štúdii uverejnenej v roku 1990 v lesníckej záhrade Tama kvitol sledovaný jedinec Edo higan v priemere o tri dni skôr než referenčný strom Yoshino (o jeden až štyri dni podľa roka). Jeho kvitnutie trvalo priemerne štrnásť dní, pričom pozorované rozpätie bolo jedenásť až osemnásť dní. ^{6 10}

Po odkvitnutí sa rozvíja olistenie a v lete malé černasté plody. Pomalý až stredný rast s každým desaťročím posilňuje kmeň, čo vysvetľuje dobrú odolnosť dospelého stromu voči snehu a vetru. ⁴

Spôsob rozmnožovania závisí od požadovaného zachovania vlastností. Semená divého druhu klíčia pomaly a nepravidelne. Previsnuté či plnokveté kultivary sa semenom verne neudržiavajú, a preto sa dôsledne vrúbľujú na silný čerešňový podpník. ³

Využitie a riziká

Prevažuje okrasné využitie v podobe jarného solitéru, stromoradia v parku alebo stromu pri náboženskej stavbe v Japonsku. Malé, málo dužinaté plody sa nepestujú na konzumáciu. ³

V listoch, stonkách a kôstkach sú kyanogénne glykozidy, typické toxické látky rodu Prunus. Riziko výrazne narastá pri zvädnutých či uschnutých listoch, kde enzymatická hydrolýza uvoľňuje viac účinnej zlúčeniny než v čerstvom liste. ^{5 4}

Po požítí môžu psy, mačky a kone trpieť tehlovočervenými sliznicami, rozšírenými zrenicami, sťaženým dýchaním, dychčaním a v ťažkých prípadoch šokom. Zvädnuté a opadané časti pod stromom preto vyžadujú zvláštnu pozornosť, väčšiu než zelené listy na konároch. ⁵

Dobre zakorenený strom vďaka pevnému drevu odoláva lámaniu pod snehom či vetrom. Nepriazni počasia sú viac vystavené mladé pružné sadenice s nedostatočne ukotvenými koreňmi a previsnuté formy s jemnými zraniteľnými vetvičkami. ⁴

Odrody a zámeny

Previsnutý kultivar Shidare-zakura (Pendula) vznikol prirodzenou mutáciou približne pred tisíc rokmi a zostáva historickým vzorom previsnutého rastu. Pendula Rosea a Pendula Plena Rosea, oba vedené RHS pod Prunus itosakura, majú rovnakú siluetu a jednoduché alebo plné ružové kvety. ²

Podobné obchodné názvy hybridov vytvárajú časté zámeny. Autumnalis Rosea a Jugatsu-zakura, predávané ako jesenné či zimné čerešne, patria v skutočnosti k Prunus × subhirtella, nie k divému druhu v úzkom zmysle. Posunuté kvitnutie pochádza od druhého rodiča, nie z vlastnosti samotnej itosakury. ³

Čerešňa Yoshino (Prunus × yedoensis) predstavuje podobnú pascu: s Prunus itosakura zdieľa skoré kvitnutie pred listami, no druhý rodič, Prunus speciosa, jej prináša rýchlejší rast a širší habitus. ^{7 2}

Pred nákupom sa oplatí skontrolovať celé vedecké meno, prípadný hybridný znak „ד a očakávaný dospelý habitus. Mladá previsnutá sadenica môže prvé roky zostať vzpriamená, kým sa konáriky začnú skláňať k zemi. Vtedy vzhľad sám ešte nepotvrdí správnosť etikety. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Prunus itosakura Siebold
• Royal Horticultural Society, Prunus itosakura
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Prunus subhirtella, Higan cherry
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Prunus x subhirtella
• ASPCA, toxicita čerešní rodu Prunus
• Forestry and Forest Products Research Institute, výskumné centrum Kjúšú – Edo higan (Cerasus itosakura)
• Úplný chloroplastový genóm Prunus itosakura (Rosaceae), PMC
• Yamanashi Official Travel Guide, Jindai-zakura
• USDA Agricultural Research Service, GRIN Taxonomy – Prunus itosakura Siebold
• Yukio Ishii (1990), Dĺžka kvitnutia japonských čerešní v lesníckej záhrade Tama, FFPRI Bulletin 357:95–152