Štetka lesná (Dipsacus fullonum, L. 1753)

Identita

Štetka lesná (Dipsacus fullonum L., 1753) je dvojročná rastlina rodu Dipsacus z čeľade Caprifoliaceae. Plants of the World Online prijíma jej meno od uverejnenia Carlom von Linném v roku 1753; stále používaným synonymom je Dipsacus sylvestris. Francúzske meno cabaret des oiseaux odkazuje na vtáčie napájadlo. ^{1 6}

Pomenovanie súvisiace s valchovaním pripomína textilný postup, pri ktorom sušené ostnité súkvetia češú vlnené súkno a zdvíhajú jeho vlas. Toto historické využitie patrí predovšetkým pestovanej forme (Dipsacus sativus), ktorej listene sú pevnejšie než pri tu opisovanej divej rastline. ^{4 2}

Poznávacie znaky

V druhom roku vyrastá dutá, hranatá stonka pokrytá krátkymi ostňami. Bežne dosahuje 1 až 2 m, pri najbujnejších jedincoch až 2,5 m. Rastlina pritom zaberá pri zemi šírku 40 cm až 1 m. ^{2 3}

Protiľahlé sediace listy zrastajú bázami okolo stonky a pri každom páre uzlov tvoria malú nádržku, ktorá počas sezóny zachytáva dažďovú vodu. Hlavná žila na spodnej strane nesie ostne, takže ostnitá ochrana pokračuje až ku koncu čepele. ^{3 4}

Vajcovité až kužeľovité súkvetie meria 4 až 8 cm. Okolo neho vyrastajú dlhé ostnité listene zahnuté nahor, dlhšie než samotné súkvetie. Malé fialkasté kvety sa najprv otvárajú v úzkom páse uprostred; kvitnutie potom postupuje zároveň k vrcholu aj k báze. Takýto spôsob kvitnutia je pri zložených súkvetiach zriedkavý. ^{2 3}

Užitočná taxonómia

Botanická databáza Plants of the World Online prijíma meno Dipsacus fullonum L., uverejnené v roku 1753. Názov Dipsacus sylvestris je vo flórach a staršej literatúre stále rozšírený ako priame synonymum toho istého druhu. ¹

Pestovaná varieta Dipsacus fullonum var. sativus (L.) Thell., v angličtine často označovaná fuller's teasel, sa odlišuje výrazne pevnejšími zahnutými listeňmi než divá rastlina. Iba táto domestikovaná varieta sa využíva na priemyselné česanie vlneného súkna. ^{4 6}

Vo fylogenetickej klasifikácii APG patrí druh do podčeľade Dipsacoideae v čeľadi Caprifoliaceae. Staršie flóry ho zaraďovali do samostatnej čeľade Dipsacaceae. ⁶

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál Dipsacus fullonum zahŕňa Európu, Kaukaz a severnú Afriku a zasahuje do juhozápadnej Ázie. Rastlina tam znáša teploty od -20 °C do 35 °C a pôdy s pH 5 až 8. To vysvetľuje jej výskyt pri cestách aj na vlhkých ílovitých lúkach. ^{1 4}

Pre potreby textilného priemyslu bola v 19. storočí zavlečená do Severnej Ameriky, kde sa neskôr široko naturalizovala. Niekoľko štátov vrátane Missouri, Colorada a Washingtonu ju dnes zaraďuje medzi regulované škodlivé buriny, najmä pre schopnosť vytláčať pôvodnú lúčnu vegetáciu. ^{5 8}

Vo Francúzsku je pôvodným druhom a zostáva bežnou dvojročnou rastlinou úhorov a okrajov chodníkov bez doloženého invázneho statusu. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Vývin Dipsacus fullonum je striktne dvojročný a monokarpický. Prvý rok vzniká iba prízemná ružica kopijovitých listov, bez viditeľnej kvetnej stonky. Chladná zima ružicu jarovizuje a nasledujúcu jar spustí rast stonky. Tá za jedinú sezónu dorastá do výšky 1 až 2 m. ^{2 3}

Od júla do septembra prebieha kvitnutie. Každé opelené súkvetie vytvára hnedasté štvorrebrové nažky bez chocholca či háčikov, ktoré padajú najmä do bezprostrednej blízkosti materskej rastliny. Po tomto jedinom období tvorby plodov celá rastlina odumiera. ^{2 3}

Shaw a Shackleton v štúdii uverejnenej v roku 2011 merali vplyv pridávania mŕtvych lariev do listových nádržiek. Takto prikrmované rastliny vytvorili približne o 30 % viac semien než kontrolné jedince, bez merateľného nárastu nadzemnej biomasy. Pokus priniesol jeden z prvých dôkazov reprodukčného prospechu z utopenej koristi pri rastline rastúcej v pôdach, ktoré už obsahujú živiny. Správanie sa približuje príležitostnej mäsožravosti skôr než striktnej mäsožravosti rosičiek. ⁷

Využitie a riziká

Historické textilné využitie sa týka najmä pestovanej variety, ktorej pevné listene slúžili na česanie vlneného súkna a zdvíhanie jeho vlasu. Listene divej Dipsacus fullonum sú na toto priemyselné použitie príliš mäkké. ^{4 2}

Sušené súkvetia si trvalo zachovávajú tvar a hnedú farbu, preto sa bežne zbierajú na floristiku a zimné aranžmány. Zrelé súkvetia na konci sezóny navštevujú stehlíky pestré, ktoré z nich vyberajú semená. Ide o doložený zdroj zimnej potravy pre tento zrnožravý druh spevavca. ⁴

Chemická toxicita pre ľudí, mačky ani psy nie je doložená; pri koňoch zostáva status neistý. Skutočné riziko predstavujú ostne stonky, listov a listeňov, ktoré pri dotyku mechanicky dráždia, skôr než by pôsobili toxicky. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri divej Dipsacus fullonum nie je známy uznaný záhradnícky kultivar; rastlina nebola šľachtená na okrasné účely. Jedinou uznávanou domestikovanou formou je varieta sativus, pestovaná pre textilný priemysel. ⁶

Zamieňa sa predovšetkým s Dipsacus laciniatus, ktorá má hlboko perovito delené listy a v Severnej Amerike je tiež zaradená medzi invázne buriny. Členenie čepele odlišuje oba druhy v teréne: pri Dipsacus fullonum je celistvá alebo iba zubatá, pri Dipsacus laciniatus hlboko perovito delená. Znak je spoľahlivý už pri ružici veľkej 20 až 40 cm, dávno pred kvitnutím. ^{5 8}

Iné ostnité dvojročné rastliny úhorov, najmä pichliače rodu Cirsium a ostropestrec mariánsky (Silybum marianum), možno zameniť v štádiu ružice pred rastom kvetnej stonky. Listové nádržky, z ktorých sa utopený hmyz niekedy nedokáže dostať, týmto podobným rodom chýbajú. Sú preto rozhodujúcim znakom na potvrdenie Dipsacus fullonum. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Dipsacus fullonum L.
• Royal Horticultural Society, Dipsacus fullonum - wild teasel
• Missouri Botanical Garden PlantFinder, Dipsacus fullonum
• Plants For A Future, Dipsacus fullonum
• Invasive Species Info / USDA, Common teasel
• Tela Botanica / eFlore bdtfx, Dipsacus fullonum L.
• Shaw & Shackleton, 2011, mäsožravosť pri štetke Dipsacus fullonum
• USDA PLANTS Database, Dipsacus fullonum - Fuller's teasel