Olivarda (Dittrichia viscosa, (L.) Greuter 1973)

Identita

Dittrichia viscosa (Dittrichia viscosa (L.) Greuter, 1973) patrí medzi trváce byliny až polokry rodu Dittrichia z čeľade Asteraceae. Linné ju prvýkrát opísal v roku 1753 ako Erigeron viscosus. Werner Greuter ju v roku 1973 preradil do rodu Dittrichia, pomenovaného na počesť nemeckého botanika Manfreda Dittricha. ^{2 1}

Prívlastok viscosa pochádza z latinčiny a znamená „lepkavá“. Priamo opisuje lepkavú aromatickú živicu pokrývajúcu celú rastlinu. S touto vlastnosťou súvisí aj anglické meno sticky fleabane; katalánske olivarda pripomína dávne spojenie druhu s ochranou olivovníkov. ^{2 3}

Rozpoznávanie

Vzpriamené, pomerne bohato rozkonárené stonky Dittrichia viscosa sa rozkladajú vejárovito a dosahujú 40 cm až 1 m, na obzvlášť priaznivej pôde až 1,5 m. Ich báza vekom drevnatie a tmavne, zatiaľ čo vrchná časť zostáva bylinná a ohybná. ^{2 4}

Striedavé kopijovité listy prisadajú priamo na stonku bez stopky. Na oboch stranách majú žliazky a po rozotretí uvoľňujú gáfrový pach, často vnímaný ako nepríjemný. Celú rastlinu pokrývajú lepkavé žliazkaté chlpy; ich hmatové vnímanie je pri určovaní v prírode rovnako spoľahlivé ako vôňa. ^{2 3}

Žlté lúčovité úbory vytvárajú dlhé pyramídové súkvetia viditeľné od konca leta do novembra. Práve veľkosť úboru rozhoduje pri častej zámene: u Dittrichia viscosa presahuje šírka 1 cm, kým u príbuznej Dittrichia graveolens zostáva pod 1 cm. Tá je jednoročná a má podstatne užšie listy. ^{2 5}

Taxonomické súvislosti

Pod menom Dittrichia viscosa (L.) Greuter, uverejneným v roku 1973, vedie druh databáza Plants of the World Online. Bazionymum Erigeron viscosus L. pochádza z Linného opisu z roku 1753. Pred dnešnou kombináciou sa používali aj mená Inula viscosa (L.) Aiton, Cupularia viscosa (L.) Godr. & Gren., Pulicaria viscosa (L.) W.D.J.Koch a Conyza viscosa (L.) Steud.. ^{1 6}

Uznávajú sa štyri poddruhy: Dittrichia viscosa subsp. viscosa, najrozšírenejší nominátny poddruh Stredomoria, úzkolistý východostredomorský subsp. angustifolia (Bég.) Greuter a dve portugalské pobrežné formy, subsp. maritima (Brullo & De Marco) Greuter a subsp. revoluta (Hoffmanns. & Link) P.Silva & Tutin. ^{1 7}

Rod Dittrichia zahŕňa iba dva ďalšie blízke druhy: jednoročnú Dittrichia graveolens, skôr páchnucu než lepkavú, a Dittrichia crithmoides s dužinatými listami zo slaných močiarov. ^{2 8}

Stanovište a rozšírenie

Stredomorie a Makaronézia od Kanárskych ostrovov po Madeiru tvoria pôvodný areál Dittrichia viscosa. Rastlina osídľuje vyschnuté riečne korytá a úhory do nadmorskej výšky 1 500 m, dnes sa však šíri najmä na rumoviskách a okrajoch ciest. ^{3 1}

Vo Francúzsku je pôvodná na stredomorskom pobreží a Korzike, kde má regionálne mená, napríklad provensalské nasque či korzické pecita. Na úhoroch sa tam môže miestami silno rozrastať, stále však ide o pôvodný druh, nie o zavlečenú rastlinu. ^{2 6}

Po zavlečení mimo pôvodného areálu sa usadila v Kalifornii, v údolí Sacramento a pri Sanfranciskom zálive. Cal-IPC ju vedie na zozname sledovaných druhov a CDFA v kategórii A, teda medzi škodlivými rastlinami s dosiaľ obmedzeným rozšírením. V Austrálii sa označuje priamo za invázny druh. ^{5 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Nektár a peľ v úboroch poskytujú potravu včelám od konca leta do novembra, podľa konkrétneho regiónu. Kvitnutie ich priťahuje až do obdobia, keď koncom jesene ustáva zber potravy. ²

Po oplodnení vznikajú na kvetnom lôžku drobné nažky dlhé 1–2 mm, každá s hodvábnym chocholcom na účinné šírenie vetrom. Práve vzdušný prenos semien, viac než rozrastanie koreňov, vysvetľuje rýchle osídlenie obnaženej pôdy po stavebných zásahoch alebo požiari. ^{2 5}

Pri pestovaní sa rozmnožuje jarným výsevom pod krytom alebo delením trsov na jar či na jeseň. V prírode má skutočný význam predovšetkým spontánne rozmnožovanie semenami. ⁴

Využitie a riziká

Agronomický význam Dittrichia viscosa spočíva najmä v biologickej ochrane olív. V úboroch hostí hálky muchy Myopites stylata, ktorej larvy na jeseň parazitujú viaceré blanokrídlovce, najmä Eupelmus urozonus. Tie regulujú aj škodcu olív Bactrocera oleae. Po opätovnom vysadení rastliny na okraj olivového hája sa tento regulačný vzťah vytvára štyri až päť rokov. ²

Stredomorská ľudová medicína pozná viaceré vonkajšie použitia doložené regionálnymi zdrojmi. Na Sardínii sa rastlina používa na tíšenie reumatických bolestí, na Sicílii na zastavovanie krvácania a hojenie rán. Na Korzike a Elbe slúži aj po popŕhlení medúzou či bodnutí včelou alebo osou. Toxicita pre človeka ani zvieratá však nie je doložená. ^{2 4}

V závere sezóny je významnou medonosnou rastlinou, ktorú včely vyhľadávajú pre neskorý nektár a peľ. Med získaný z jej kvetov sa však pre vyšší obsah vody skladuje horšie než niektoré iné medy. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Žiadny uznaný záhradný kultivar Dittrichia viscosa nie je známy. Ide o divo rastúcu rastlinu, ktorá nebola šľachtená na okrasné účely, hoci Plants For A Future opisuje jej ľahké ujatie v bežnej slnečnej pôde. ⁴

Najčastejšie sa zamieňa s Dittrichia graveolens, ktorá pred kvitnutím pripomína mladú Dittrichia viscosa. Rozhodujúci je životný cyklus a olistenie: jednoročná rastlina s čiarkovitými listami širokými 1–3 mm a malými úbormi ukazuje na prvý druh. Trváci rast, širšie kopijovité listy a úbory presahujúce 1 cm potvrdzujú Dittrichia viscosa. ^{2 5}

Dlhý zoznam synoným odráža aj historické zámeny: druh bol pred konečným zaradením do Dittrichia vedený v rodoch Inula, Erigeron, Pulicaria či Conyza. Prijaté vedecké meno Dittrichia viscosa obmedzuje omyly spoľahlivejšie než ľudové názvy alebo staré rodové synonymá, ktoré sa medzi príručkami menia. ^{1 6}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Dittrichia viscosa (L.) Greuter
• Wikipédia FR, Dittrichia viscosa (francúzsky článok)
• Wikipedia EN, Dittrichia viscosa
• Plants For A Future, Dittrichia viscosa
• California Invasive Plant Council, Dittrichia viscosa (profil druhu)
• Integrated Taxonomic Information System, Dittrichia viscosa
• Tela Botanica / eFlore bdtfx, Dittrichia viscosa (L.) Greuter
• GBIF Backbone Taxonomy, Dittrichia viscosa (L.) Greuter