Durian zapáchavý (Durio zibethinus, L. 1774)

Durian zapáchavý (Durio zibethinus L., 1774) je tropický ovocný strom rodu Durio z čeľade Malvaceae, pôvodný na Borneu a Sumatre. V juhovýchodnej Ázii ho prezývajú kráľ ovocia. Jeho veľké ostnité plody sú známe prenikavým pachom, ktorý kontrastuje s krémovou dužinou mieška obklopujúceho semená.

Čítať ďalej
Vedecký názovDurio zibethinus
RodDurio
RadMalvales

Durian zapáchavý, Durian, Durion, Duren a Thurian

Identita
Toxicita
Surové semená sú jedovaté; kombinácia s alkoholom sa neodporúča
Náročnosť údržby
Vysoká
Typ rastliny
Strom · Ovocný strom
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Indonézia
Biotop
Vlhký tropický les nížin a stredných polôh približne do 800 m; pestuje sa aj v tropických sadoch
Sezónnosť
Kvitnutie
JarJeseň
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
4/10
Čas dozrievania
Semenáč rodí približne po 5 až 15 rokoch, štepený strom už od 4 rokov
Priemer koruny
800–1500 cm
Rozmnožovanie
Štepenie, Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Nízka, silný vietor poškodzuje strom a spôsobuje predčasný opad ostnitých plodov
Vlhkosť
75–90 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Hlboká pôda, Výživná pôda, Priepustná pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

V dospelosti plné slnko, v mladosti polotieň
Exteriér
Sad, Ovocná záhrada
Vzhľad
Výška1000–4000 cmŠírka800–1500 cm
Listy
ZelenáHnedá
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — listy 1
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — listy 2
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — listy 3
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — listy 4
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
BielaŽltá
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — kvety 1
Plody
ZelenáŽltá
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — plody 1
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — plody 2
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — plody 3
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — plody 4
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — habitus 1
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — habitus 2
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — habitus 3
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — habitus 4
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Hnedá
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — kôra 1
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — kôra 2
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — kôra 3
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — kôra 4
Durian zapáchavý (Durio zibethinus): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Podľa POWO je pôvodný areál Durio zibethinus obmedzený na Borneo a Sumatru. Pestovanie ho rozšírilo po celej pevninskej aj ostrovnej juhovýchodnej Ázii, do južnej Indie, na Srí Lanku, Filipíny a Novú Guineu. Tieto oblasti pestovania nie sú totožné s jeho úzkym pôvodným areálom.

  • Pôvodná2
  • Introdukovaná3
  • Borneo
  • Sumatra
  • Filipíny
  • Srí Lanka
  • Južná India

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Durian zapáchavý (Durio zibethinus L., 1774), známy aj ako durian či durion, je tropický ovocný strom rodu Durio z čeľade Malvaceae. Prezývku „kráľ ovocia“ sprevádzajú vajcovité plody s pyramídovými ostňami, hmotnosťou až 8 kg a takým prenikavým sírnym pachom, že ich mnohé hotely a dopravné prostriedky v juhovýchodnej Ázii zakazujú. Tým sa odlišuje od podobného plodu chlebovníka s hladším povrchom a slabším pachom. POWO prijíma meno Durio zibethinus, pod ktorým druh opísal Carl von Linné v roku 1774 v práve vytvorenom rode. 1 4

Druhové meno zibethinus odkazuje na cibetku, ázijskú šelmu, ktorej pižmový pach slúžil ako prirovnanie k zrelému plodu. Meno durian pochádza z malajského duri, „tŕň“, s príponou -an. Doslova označuje „to, čo nesie tŕne“, teda ostnitý povrch plodu skôr než samotný strom. 5

Poznávacie znaky

Podľa Mortonovej dorastá vždyzelený strom vo voľnej prírode bežne do 25 až 40 m, kým štepené stromy vedené v sade iba do 10 až 15 m. Kmeň môže presiahnuť priemer 1,2 m a hustú nepravidelnú korunu podopierajú doskovité korene. 2 8

Striedavé vždyzelené listy majú podlhovastý až elipsovitý tvar, navrchu sú tmavozelené a lesklé, naspodku striebristé pod jemnými červenohnedými šupinkami. Kvety vyrastajú priamo na kmeni a hrubých konároch, čo sa nazýva kauliflória. Belavé až zlatohnedé kvety tvoria visiace zväzky, na rozdiel od kvetov na koncoch výhonkov väčšiny ovocných stromov. Otvárajú sa neskoro popoludní a peľ uvoľňujú večer, v rytme návštev nektárožravých netopierov skôr než včiel. 2

Vajcovitý až guľatý plod meria 15 až 30 cm a môže vážiť 3 až 8 kg. Hrubé polodrevnaté oplodie je v zrelosti žltozelené a nesie mohutné pyramídové ostne. Päť vnútorných puzdier obsahuje krémovú až zlatožltú dužinu, miešok čiže aril, ktorá obklopuje jedno až sedem veľkých lesklých hnedých semien. 2 5

Užitočná taxonómia

Približne tridsať druhov rodu Durio rastie v ostrovnej juhovýchodnej Ázii, no iba Durio zibethinus sa vo veľkom obchoduje. Durio graveolens a Durio kutejensis sa na Borneu konzumujú miestne. Rod bol dlho zaraďovaný do Bombacaceae; moderná fylogenetická klasifikácia ho radí do podčeľade Helicteroideae v širšie poňatej čeľadi Malvaceae. 4 1

Pri vedeckom mene nekoluje problematické synonymum, orientáciu však sťažuje osobitné označovanie kultivarov v obchode. Každý výber má bežné meno, napríklad Musang King alebo Monthong, a úradný malajzijský či thajský kód D197 alebo D159. Pri identifikácii rovnakého výberu v rôznych krajinách je spoľahlivejší úradný kód než obchodné meno. 5

Stanovište a rozšírenie

Za pôvodný areál Durio zibethinus považuje POWO iba Borneo a Sumatru. Dávna domestikácia rozšírila pestovanie po pevninskej i ostrovnej juhovýchodnej Ázii, od južnej Indie a Srí Lanky po Filipíny a Novú Guineu. Mortonová uvádza aj stáročné obchodné záznamy medzi Barmou a susedným kráľovským dvorom. 1 2

Vlhké tropické lesy nížin a stredných polôh približne do 800 m poskytujú druhu stále teplé podnebie. Priemerná teplota pod 22 °C zastavuje rast a chlad pod 12 °C strom výrazne poškodzuje. Tieto nároky vylučujú pestovanie vo voľnej pôde mimo trópov. 8 3

Pri hodnotení ochrany zaraďuje IUCN Durio zibethinus do kategórie nedostatočných údajov. Na rozdiel od dobre zdokumentovaných sadov zostáva pôvod skutočne divých populácií v teréne nedostatočne objasnený. 6

Životný cyklus a rozmnožovanie

Opeľovanie kvetov na kmeni výrazne závisí od nektárožravých netopierov, predovšetkým Eonycteris spelea. Druh vykazuje vysokú mieru autonekompatibility, preto je úspešné cudzoopelenie priamou podmienkou nasadenia plodov. Aj za dobrých podmienok sa plody vyvinú iba z 20 až 25 % kvetov. 2

Od kvitnutia po dozretie uplynú približne tri až štyri mesiace. Úplne zrelý plod potom prirodzene padá na zem, čo pestovatelia považujú za rozhodujúci znak zberovej zrelosti; predčasné odtrhnutie zo stromu dáva menej sladkú dužinu. 2

Sekvenovanie genómu durianu uverejnené v roku 2017 odhalilo nezvyčajné zmnoženie génov súvisiacich so syntézou prchavých sírnych zlúčenín. Ich aktivita v zrelom plode narastá viac než 2 000-násobne, zatiaľ čo v ostatných pletivách zostáva nízka. Tento genetický znak priamo vysvetľuje typický sírny pach plodu; mohol by podporovať lákanie netopierov a veľkých cicavcov roznášajúcich semená. 7

Využitie a riziká

Jedlý miešok sa podľa regiónu konzumuje čerstvý, v mrazených dezertoch, ako fermentovaná pasta alebo sladká omáčka. Semená sa jedia varené, pražené či vyprážané, nikdy surové. PFAF a Mortonová uvádzajú sporné tradičné liečebné využitie, najmä ako údajné afrodiziakum, bez presvedčivého vedeckého potvrdenia. 3 2

Britannica výslovne označuje surové semená za nebezpečné pri požití. Biochemické štúdie tiež ukazujú, že sírne zlúčeniny plodu inhibujú aldehyddehydrogenázu, enzým rozkladajúci acetaldehyd vznikajúci z alkoholu. To vysvetľuje tradičné varovanie pred súčasnou konzumáciou durianu a alkoholických nápojov. 8 9

Pach zrelého plodu sa prirovnáva k zmesi zhnitej cibule a výrazného syra. Práve preň durian zakazujú mnohé hotely, prostriedky verejnej dopravy a letiská juhovýchodnej Ázie. Obmedzenie nesúvisí s toxicitou samotnej dužiny. 7

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Stovky pomenovaných kultivarov sa rozlišujú v obchode. Monthong (D159) s hrubou dužinou a miernejším pachom dominuje thajskému vývozu; novší Musang King (D197) sa stal malajzijským prémiovým štandardom pre zlatú dužinu a výraznú horkosť. Chanee (D123) a Kan Yao (D158) zostávajú staršími obchodne významnými výbermi. 5

Farba a hrúbka dužiny, intenzita pachu a tvar ostňov odlišujú kultivary durianu, nie samostatné druhy: všetky patria k Durio zibethinus. Plod si netreba mýliť s plodom chlebovníka, ktorého zrnitý povrch nemá ostré ostne a ktorého pach je oveľa slabší. 5

Mangostana (Garcinia mangostana) sa v kuchárskej tradícii juhovýchodnej Ázie často opisuje ako „osviežujúci“ protipól durianu. Napriek stálemu kultúrnemu spojeniu „kráľa a kráľovnej ovocia“ medzi nimi nie je botanická príbuznosť. 5

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je durian zapáchavý jedovatý?

Zrelá dužina nemá známu toxicitu, ale surové semená sa považujú za nebezpečné a nikdy sa nesmú jesť bez predchádzajúcej tepelnej úpravy.

Prečo sa durian neodporúča kombinovať s alkoholom?

Sírne zlúčeniny plodu inhibujú aldehyddehydrogenázu, enzým rozkladajúci acetaldehyd vznikajúci z alkoholu. To vysvetľuje tradičné varovanie pred touto kombináciou.

Za koľko rokov začne durian zapáchavý rodiť?

Štepený strom začína rodiť približne od 4 rokov, kým neštepený semenáč po 5 až 15 rokoch podľa podnebia a starostlivosti.

Prečo durian tak intenzívne zapácha?

Genóm durianu, sekvenovaný v roku 2017, ukázal veľmi vysokú aktivitu génov súvisiacich s prchavými sírnymi zlúčeninami v zrelom plode. Tá priamo vysvetľuje jeho charakteristický pach.

Kde durian zapáchavý prirodzene rastie?

Jeho pôvodný areál zahŕňa iba Borneo a Sumatru. Pestovanie ho neskôr rozšírilo po celej pevninskej a ostrovnej juhovýchodnej Ázii až do južnej Indie a na Filipíny.

Aký je rozdiel medzi Musang King a Monthong?

Malajzijský kultivar Musang King má zlatú dužinu a výraznú horkosť, kým thajský Monthong, ktorý dominuje vývozu, má hrubšiu dužinu a miernejší pach.

Dá sa durian zapáchavý pestovať vonku v strednej Európe?

Trvalo vo voľnej pôde nie. Strom potrebuje stálu tropickú teplotu nad 22 °C a neznesie teploty pod 12 °C, čo vylučuje dlhodobé pestovanie vonku mimo trópov.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.