African oil palm (Elaeis guineensis, Jacq. 1763)

Identita

Elaeis guineensis (Elaeis guineensis Jacq., 1763) je jedným z iba dvoch druhov rodu Elaeis z čeľade Arecaceae. Medzinárodne sa používa aj meno African oil palm, africká olejná palma. Francúzsky prírodovedec Michel Adanson ju ako prvý Európan opísal a priviezol jej semená zo západnej Afriky ešte pred formálnym botanickým opisom, ktorý uverejnil Jacquin. ^{4 1}

Epiteton guineensis odkazuje na niekdajší pobrežný región, ktorý európski prírodovedci 18. storočia nazývali Guinea. Označoval rozsiahle územie západnej Afriky, nie iba dnešný rovnomenný štát. Názvy zdôrazňujúce olej, napríklad španielske Palmera de aceite a nemecké Ölpalme, pomenúvajú hlavné využitie druhu: produkciu rastlinného oleja, ktorý je dnes najviac konzumovaným olejom na svete. ^{5 4}

Poznávacie znaky

Jediný vzpriamený prstencovitý kmeň Elaeis guineensis nesie jazvy po opadaných listoch a nevytvára bočné vetvy. V prírode palma dorastá až do výšky 20 m. Na plantážach sa jedince nahrádzajú oveľa skôr, pretože zber súplodí z príliš vysokého kmeňa by už bol ručne neuskutočniteľný. ^{4 6}

Hustú korunu okolo vrcholového púčika tvoria perovité listy dlhé 3 až 7 m. Mladá palma vytvorí približne tridsať nových listov za rok. Plody sa vyvíjajú v mohutných kompaktných súplodiach, často s niekoľkými stovkami plodov. Podľa veku palmy vážia 5 až 30 kg, takže pri zbere sa manipuluje s celým ťažkým súplodím. ^{4 6}

Každý plod spája olejnatú dužinu čiže mezokarp, z ktorej sa získava palmový olej, s tvrdou škrupinou ukrývajúcou jadro na palmojadrový olej. Farba sa mení s dozrievaním: pri najbežnejšej forme je nezrelý plod čierny, neskôr oranžový a v plnej zrelosti červený. ^{4 7}

Užitočná taxonómia

Dva druhy tvoria celý rod Elaeis: africká Elaeis guineensis a Elaeis oleifera (Kunth) Cortés z tropickej Ameriky, niekedy nazývaná corozo. V kultúre sa medzi sebou krížia. Výsledný hybrid označovaný OxG je vyhľadávaný najmä v Latinskej Amerike. ^{4 3}

Typy plodov Dura, Pisifera a Tenera boli pôvodne opísané ako formálne botanické variety. Neskôr sa ukázalo, že sú to plodové formy viazané na jediný gén ovplyvňujúci hrúbku škrupiny. Práve rozdiely v škrupine zostávajú základom moderného šľachtenia a dnešný komerčný výsadbový materiál patrí takmer výlučne k typu Tenera. ^{4 3}

Stanovište a rozšírenie

Atlantické pobrežie západnej a strednej Afriky tvorí pôvodný areál Elaeis guineensis. Tiahne sa od Senegalu a Gambie po Angolu, približne v dĺžke 6 000 km. Palma rastie vo vlhkých svetlých lesoch, na často slabo odvodnených piesočnatých pôdach, pri riekach a na lesných čistinách v nadmorských výškach pod 700 m. ^{5 6}

So starou poľnohospodárskou krajinou západnej Afriky je táto palma spätá už oddávna. Správa sa ako pioniersky druh, ktorému prospievajú čistiny a pôda narušená človekom. Preto niekedy nemožno jasne oddeliť pôvodné divé populácie od populácií, ktoré ľudia iba ponechávali rásť alebo vedome podporovali. ^{6 7}

Dnešná svetová produkcia sa sústreďuje najmä v juhovýchodnej Ázii mimo pôvodného areálu. Holandskí kolonisti doviezli v roku 1848 štyri rastliny do botanickej záhrady v Bogore na Jáve a v roku 1910 sa druh dostal do Malajzie. Malý počet zakladajúcich paliem čiastočne vysvetľuje úzku genetickú základňu súčasných plantáží. ^{4 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednodomá palma Elaeis guineensis vytvára oddelené samčie a samičie súkvetia. Na jednom jedincovi sa zriedka otvárajú súčasne, čo podporuje krížové oplodnenie medzi rastlinami. Od opelenia po úplné dozretie potrebuje plod 5 až 6 mesiacov. ^{4 5}

Prirodzené opeľovanie zabezpečuje takmer výhradne hmyz. Nosánik Elaeidobius kamerunicus bol v rokoch 1980–1981 zámerne dovezený do juhovýchodnej Ázie. Za niekoľko sezón tým odpadla potreba nákladných kampaní ručného opeľovania, ktoré sa vykonávali pred jeho príchodom. ^{4 5}

Semená po 24 hodinách namáčania vo vlažnej vode klíčia 2 až 5 mesiacov. Dĺžka závisí od toho, či v komerčnej škôlke absolvujú tepelný zásah na prerušenie dormancie; táto metóda zvyšuje úspešnosť približne na 80 %. Po výsadbe na pole mladá palma začína rodiť asi po 3 rokoch, plnú produkciu dosahuje po 7 až 8 rokoch. Komerčne sa potom využíva približne 25 rokov, kým ju nahradí nová výsadba. ^{6 7}

Využitie a riziká

Získavanie oleja je dominantným využitím druhu. Jedno súplodie poskytuje palmový olej z dužiny i palmojadrový olej z jadra, približne v pomere 9 ku 1. Uplatňujú sa predovšetkým v spracovaných potravinách a kozmetike. Výroba mydla zostáva ďalším, menej významným priemyselným odbytom. ^{7 5}

Tradičné využitie v západnej Afrike zahŕňa aj palmové víno, získané kvasením šťavy z odrezaného súkvetia. Palmové srdiečko je zelenina odoberaná z vrcholového púčika. Jeho odstránenie palmu usmrtí: tento jednokmenný druh totiž nevytvára bočné odnože, ktoré by mohli nahradiť zničený vrchol. ^{5 7}

Údaje nezaraďujú Elaeis guineensis medzi rastliny toxické pre človeka alebo domáce zvieratá a Useful Tropical Plants Database neuvádza zdokumentované nebezpečenstvo. Hlavné doložené environmentálne riziko súvisí s novodobým rozširovaním monokultúrnych plantáží v juhovýchodnej Ázii, sprevádzaným stratou tropických lesov a prirodzených biotopov. Ide o odlišnú otázku než ekológia druhu v pôvodnom areáli. ^{7 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Hrúbka škrupiny umožňuje obchodne najdôležitejšie rozlíšenie troch typov plodov. Dura má hrubú škrupinu a nižšiu výťažnosť oleja. Pisifera škrupinu nemá a býva samičie sterilná. Ich hybrid Tenera spája tenkú škrupinu s množstvom dužiny a od 60. rokov 20. storočia prevláda na plantážach. ^{4 3}

Medzidruhové hybridy OxG, vzniknuté krížením s Elaeis oleifera, získavajú význam v Latinskej Amerike. Vyhľadávajú sa pre pomalší výškový rast a lepšiu toleranciu hniloby vrcholového púčika. Ich výťažnosť oleja však býva nižšia než pri čistom type Tenera, takže tieto vlastnosti predstavujú šľachtiteľský kompromis. ^{3 4}

Najľahšie sa zamieňa so samotnou Elaeis oleifera, ktorej oveľa kratší a často poliehavý kmeň sa líši od vzpriameného kmeňa afrického druhu. Mladá palma môže pripomínať aj kokosovník. Rozhodujú však plody: Elaeis guineensis tvorí husté súplodia vajcovitých plodov, zatiaľ čo Cocos nucifera má jednotlivé, podstatne väčšie kokosové orechy. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Elaeis guineensis Jacq.
• IUCN Red List, Elaeis guineensis, hodnotenie
• USDA GRIN Global, Elaeis guineensis, taxonomický záznam
• Wikipedia EN, Elaeis guineensis
• Wikipedia FR, Palmier à huile, olejná palma
• Plants For A Future, Elaeis guineensis
• Useful Tropical Plants Database, Elaeis guineensis