Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera, Royle 1835)

Identita

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera Royle, 1835) je najvyššou jednoročnou bylinou Európy. Za jedinú sezónu dorastá až do 2,5 m a jej výsadba je v Európskej únii od roku 2017 zakázaná. Patrí do rodu Impatiens a čeľade Balsaminaceae. John Forbes Royle ju opísal v roku 1835 podľa himalájskych exemplárov; POWO a GBIF toto vedecké meno prijímajú. ^{1 5}

Druhový prívlastok glandulifera znamená „nesúca žliazky“. Odkazuje na malé žliazky pri báze listov a listových stopiek, ktoré vylučujú sladký lepkavý nektár. Anglické pomenovanie policeman's helmet prirovnáva zaoblený tvar kvetu k prilbe britských policajtov. Aj slovenské meno zdôrazňuje žliazky na rastline. ²

Pre zaradenie medzi invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie od roku 2017 nie je netýkavka žliazkatá vhodnou záhradnou rastlinou. V Európskej únii je jej výsadba zakázaná. Podstatné je preto určovanie v teréne, jej ekologický vplyv a dostupné spôsoby regulácie. ⁹

Poznávacie znaky

Zďaleka nápadný vzpriamený porast dosahuje 1 až 2,5 m. Dutá dužinatá stonka býva červenkastá a pri silnom vetre sa ľahko zlomí. Korene napriek výške nadzemnej časti zostávajú plytké: zriedka siahajú hlbšie než 15 cm. Preto je ručné vytrhnutie účinné aj pri veľkej rastline. ^{2 6}

Kopijovité zubaté listy merajú 5 až 23 cm. Na stonke vyrastajú v pároch alebo v trojpočetných praslenoch. Ružové, purpurové a niekedy biele kvety majú tvar prilby a dĺžku 3 až 4 cm. Otvárajú sa od júla do októbra. ^{2 6}

Pri odlíšení od iných vysokých ružovo kvitnúcich rastlín riečnych brehov pomáha najmä plod. Podlhovastá tobolka pri najmenšom dotyku puká a vystreľuje semená na päť až sedem metrov. Tento mechanizmus sa nazýva explozívne otváranie alebo balochória. Jediná rastlina dokáže za sezónu vytvoriť viac než 2 500 semien, čo vysvetľuje rýchlosť obsadzovania nových plôch. ^{6 8}

Taxonómia a mená

Prijímaný taxón Impatiens glandulifera Royle patrí do čeľade Balsaminaceae a radu Ericales. Historické synonymá toho istého druhu zahŕňajú Impatiens roylei Walp., Balsamina glandulifera (Royle) Ser., Impatiens glanduligera Lindl. a Impatiens royleana Payer. Tieto rozličné mená neoznačujú samostatné druhy. ¹

Vo francúzskych zdrojoch Tela Botanica sú ako rovnocenné bežné mená uvedené balsamine de l’Himalaya, balsamine géante, balsamine glanduleuse, impatiente de l’Himalaya a impatiente glanduleuse. Anglické názvy Himalayan balsam, Indian balsam a policeman's helmet označujú tú istú rastlinu. Slovenský názov netýkavka žliazkatá sa vzťahuje na rovnaký taxón. ^{7 2}

Fytosanitárna databáza EPPO používa pre tento druh kód IPAGL. Je to pomôcka pri správe regulačných údajov, nie náhrada úplného botanického mena. Pri určovaní rastliny zostáva vhodné pracovať s menom Impatiens glandulifera a jeho botanickou identitou. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Západné Himaláje od Kašmíru po Nepál tvoria pôvodný areál prijímaný POWO a GISD. Rastlina tam rastie predovšetkým vo výške 2 000 až 2 500 m nad morom. Ojedinelé údaje uvádzajú výskyt až do 4 000 m. Ide teda o horský pôvod odlišný od mnohých dnešných zavlečených nížinných populácií. ^{1 6}

Z Kašmíru priviezol rastlinu John Forbes Royle do Kew Gardens v roku 1839. Už v roku 1855 bola splanená v Hertfordshire a Middlesexe. Následne sa rozšírila do väčšiny Európy, Severnej Ameriky a na Nový Zéland. Pôvodné okrasné zavedenie tak predchádzalo rozsiahlemu šíreniu vo voľnej prírode. ³

Vo Francúzsku a vo väčšine západnej i strednej Európy je druh dnes invázny. Osídľuje najmä vodné toky a vlhké priekopy. Približne posledných dvadsať rokov preniká aj do lesných okrajov pri riekach. Jeho výskyt sa preto neobmedzuje len na bezprostredné otvorené brehy. ^{4 5}

Životný cyklus, opeľovanie a semená

Jednoročný cyklus netýkavky žliazkatej začína semenami vyžadujúcimi dlhšie chladné obdobie. Teplota okolo 4 °C počas viac než 45 dní narúša ich dormanciu. Potom môžu klíčiť vo februári až marci. Dospelé rastliny neprezimujú ako trváce podzemné orgány. ⁶

Približne trinásť týždňov po vyklíčení začína kvitnutie. Kvety vytvárajú mimoriadne veľa nektáru, až 0,47 mg na kvet za hodinu oproti najviac 0,3 mg pri pôvodných stredoeurópskych rastlinách. Toto množstvo silno priťahuje čmeliaky a včely na úkor miestnych druhov. ⁶

Po ďalších dvanástich týždňoch sa zrelé tobolky otvárajú už pri nepatrnom dotyku a vystreľujú semená niekoľko metrov ďaleko. Rastlina odumiera s prvými mrazmi. Zimný rozpad dutých stoniek zanecháva brehy obnažené a vystavené erózii. Ide o zdokumentovaný vedľajší dôsledok jej jednoročného cyklu. ⁶

Právny status a regulácia

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1263 zaradilo Impatiens glandulifera medzi invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie. Na tomto území sú zakázané jej dovoz, rozmnožovanie, preprava, obchodovanie, používanie a vypúšťanie do životného prostredia. Právny rámec sa vzťahuje na druh, ktorý bol pôvodne zavedený ako okrasný. ⁹

Francúzska vyhláška zo 14. februára 2018 o inváznych nepôvodných rastlinách upravuje tento zákaz na území Francúzska. V Spojenom kráľovstve je druh uvedený v prílohe 9 zákona Wildlife and Countryside Act 1981. Tamojší zákon zakazuje umožniť jeho rast vo voľnej prírode, neukladá však povinnosť odstrániť už prítomné záhradné rastliny. ^{10 2}

Ručné vytrhávanie a kosenie pred kvitnutím odporúčajú RHS aj GISD. Pri vodných tokoch sa herbicídy neodporúčajú. Od roku 2014 sa v Spojenom kráľovstve testuje špecifická hrdza Puccinia komarovii var. glanduliferae ako prostriedok biologickej regulácie. Výsledky zostávajú medzi lokalitami premenlivé, preto nejde o všade rovnako účinné riešenie. ^{2 6}

Využitie, toxicita a zámeny

Významná toxicita pri psoch a mačkách nie je zdokumentovaná. Surové pletivá však obsahujú oxaláty, ktoré môžu u človeka vo veľkom množstve pôsobiť preháňavo. Varenie mladých výhonkov riziko znižuje. Zrelé semená, surové alebo pražené, majú opisovanú orieškovú chuť. Ich zber sťažujú tobolky, ktoré sa otvárajú ešte pred odtrhnutím. ⁸

V doplnkovej medicíne sa druh používa v Bachových kvetových esenciách pod označením „Impatiens“. Patrí medzi päť zložiek prípravku Rescue Remedy. Toto používanie však nepredstavuje uznávaný klinický dôkaz účinnosti. Tradičné alebo komerčné zaradenie do zmesi preto treba odlišovať od preukázaného liečebného účinku. ⁸

Podobný dojem v teréne vytvárajú ďalšie vysoké ružovo kvitnúce rastliny pri vode, najmä vŕbovka úzkolistá. Dutá červenkastá stonka, kvety v tvare prilby a žliazky pri báze listov poskytujú na rozlíšenie Impatiens glandulifera spoľahlivejšiu oporu než samotná ružová farba. Tieto znaky treba hodnotiť spoločne. ^{11 12}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Impatiens glandulifera Royle
• Royal Horticultural Society, profil netýkavky žliazkatej
• GB Non-Native Species Secretariat, informačný portál o netýkavke žliazkatej
• EPPO Global Database, Impatiens glandulifera (IPAGL)
• GBIF, Impatiens glandulifera Royle
• IUCN Global Invasive Species Database, Impatiens glandulifera
• Tela Botanica eFlore / BDTFX, Impatiens glandulifera
• Plants For A Future, Impatiens glandulifera
• EUR-Lex, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1263
• Légifrance, vyhláška zo 14. februára 2018 o inváznych nepôvodných druhoch rastlín
• USDA PLANTS Database, Impatiens glandulifera, ornamental jewelweed
• California Invasive Plant Council, hodnotenie rizika Impatiens glandulifera