Himalayan honeysuckle (Leycesteria formosa, Wall. 1824)

Identita

Leycesteria formosa (Leycesteria formosa Wall.) je opadavý ker z čeľade Caprifoliaceae, ktorý v roku 1824 opísal botanik Nathaniel Wallich. Rod venoval svojmu priateľovi Williamovi Leycesterovi, sudcovi pôsobiacemu v Bengálsku. Druhové meno formosa znamená po latinsky „krásna“ a vzťahuje sa na ozdobný vzhľad rastliny. Nesúvisí s ostrovom Taiwan, hoci jeho historické meno Formosa môže vyvolávať taký dojem. ^{1 2}

V rámci čeľade Caprifoliaceae zdieľa rod Leycesteria podčeľaď so zemolezmi (Lonicera) a imelovníkmi (Symphoricarpos). Túto príbuznosť pripomína anglické meno Himalayan honeysuckle. Ďalšie pomenovanie, pheasant berry, doslova „bažantia bobuľa“, súvisí s chovom lovných bažantov na britských panstvách v 19. storočí. Zrelé bobule im slúžili ako potrava a rovnaké využitie dalo vzniknúť aj francúzskemu názvu rastliny. ²

Poznávacie znaky

Hustý ker Leycesteria formosa vytvára duté stonky, spočiatku svetlozelené a vekom purpurové. Bežne dorastá do výšky 1,5 až 2,5 m a podobnej šírky, v priaznivých podmienkach sa uvádza až 3 m. Na sviežej pôde rýchlo obrastá od bázy a tvorí husté kolónie. Takýto vzrast pomáha rozpoznať druh najmä na okrajoch lesa, kde môže vytvoriť nápadný porast. ^{2 4}

Protistojné, predĺžene srdcovité listy majú dĺžku 6 až 18 cm a na zimu opadávajú. Previsnuté súkvetia bielych až ružovobielych kvetov sa objavujú od júna do septembra. Každé obklopujú vínovopurpurové listene, ktoré zostávajú ozdobné ešte dlho po opadnutí korunných lístkov. Práve tieto tmavé listene sú výrazným poznávacím znakom už počas leta. ^{4 2}

Bobule veľké približne 1 cm dozrievajú v previsnutých súplodiach. Ich farba sa mení zo zelenej na hnedopurpurovú a napokon na fialovočiernu. Chuť sa medzi jednotlivými krami výrazne líši: niektoré plody majú sladkú dužinu pripomínajúcu karamel, iné zostávajú horké aj pri rovnakej odrode. Bez poznania konkrétneho jedinca sa preto nedá spoľahlivo predvídať chuť zrelého ovocia. ⁵

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma vedecké meno Leycesteria formosa Wall. Botanická literatúra opísala viacero variet a foriem, ktoré sa dnes zaraďujú medzi synonymá základného druhu. Staršie mená sa môžu objaviť aj v záhradníckej ponuke, hoci neoznačujú samostatné prijaté druhy:

• Leycesteria formosa var. brachysepala Airy Shaw (historické synonymum)
• Leycesteria formosa var. glandulosissima Airy Shaw (historické synonymum)
• Leycesteria formosa var. liogyne Hand.-Mazz. (historické synonymum)
• Leycesteria formosa var. stenosepala Rehder (historické synonymum)
• Leycesteria formosa f. glauca (historické synonymum)

Rod Leycesteria zahŕňa približne desať príbuzných himalájskych a čínskych druhov. Patrí k nim Leycesteria crocothyrsos so žltooranžovými namiesto vínovopurpurových listeňov a väčšia Leycesteria stipulata, ktorá sa v Európe pestuje zriedka. Pri záhradných rastlinách preto prichádza do úvahy najmä zámena s týmito málo predávanými príbuznými druhmi, skôr než s celkom iným rodom čeľade Caprifoliaceae. ¹

Stanovište a rozšírenie

Prirodzené rozšírenie Leycesteria formosa siaha od severovýchodu Pakistanu cez Nepál, Bhután a indické Himaláje po juhozápad Číny a sever Mjanmarska. V tomto areáli rastie na okrajoch vlhkých lesov, v krovinách a pozdĺž vodných tokov. Vystupuje približne do 3 500 m nad morom. Pôvodné horské stanovištia treba odlišovať od miest, kam sa neskôr dostala vďaka okrasnému pestovaniu. ^{1 5}

Po zavlečení do záhrad zdomácnela vo viacerých oblastiach mierneho pásma, s veľmi rozdielnym rozsahom šírenia. Na Novom Zélande je doložená už od roku 1878 a Department of Conservation ju eviduje medzi environmentálnymi burinami. Množstvo semien roznášaných vodou a vtákmi jej umožňuje rýchlo osídľovať brehy a lesné svetliny. Pre rovnaký spôsob šírenia patrí aj medzi sledované nepôvodné druhy v Austrálii. ⁶

Vo francúzskych záhradách zostáva Leycesteria formosa predovšetkým okrasnou drevinou pestovanou pre listy a dekoratívne previsnuté súkvetia. Zo západu a juhu Francúzska pochádza niekoľko záznamov o únikoch zo záhrad. Tento výskyt sa však nespája s uznaným inváznym statusom, na rozdiel od výraznejšieho šírenia zaznamenaného v Oceánii. ^{7 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie druhu Leycesteria formosa prebieha od júna do septembra, podľa podnebia takmer štyri mesiace. Počas priaznivého teplého obdobia sa neustále tvoria ďalšie súkvetia. Plody po nasadení zostávajú zelené a v priebehu niekoľkých týždňov prechádzajú cez hnedopurpurovú farbu až k takmer čiernej. Postupné dozrievanie vysvetľuje, prečo na jednom kre koncom leta súčasne vidno kvety aj úplne zrelé bobule. ^{4 2}

Na rozmnožovanie slúži výsev čerstvých semien, ktoré na jar ľahko vzchádzajú v studenom parenisku. Polodrevnaté odrezky odobraté v júli a auguste naopak zachovajú vlastnosti vybraného kra s príjemnou chuťou plodov; pri semenáčoch to zaručené nie je. Po silnom reze ker dobre obrastá od bázy, takže sa dá každú jar jednoducho zmladiť bez straty schopnosti vytvoriť nové výhonky. ^{5 2}

Využitie a riziká

Najrozšírenejšie využitie je okrasné: opadavé olistenie a dlhé previsnuté súkvetia vyniknú v tienistom záhone alebo vo voľne rastúcom živom plote. Ker priťahuje vtáky aj opeľovače. Vyschnuté duté stonky vo vetre pískajú. Táto zvuková vlastnosť viedla vo viacerých himalájskych tradíciách k ich využívaniu na výrobu jednoduchých píšťaliek, ktoré sa vyrezávali zo stoniek. ^{2 5}

V Himalájach a juhozápadnej Číne patria mladé výhonky a zrelé plody Leycesteria formosa k miestne konzumovaným divým rastlinám. Zdokumentovaným príkladom sú tibetské komunity v čínskej oblasti Shangri-La. Čerstvé bobule tam zbierajú počas troch mesiacov od augusta do októbra. Tento údaj opisuje konkrétnu regionálnu tradíciu a jej čas zberu. ⁹

Pri mačkách, psoch a ľuďoch nie je pre Leycesteria formosa zdokumentovaná toxicita. Pri koňoch však zostáva situácia neistá, pretože chýbajú osobitné údaje. Táto medzera v poznaní nie je dôkazom bezpečnosti pre všetky zvieratá. Z opatrnosti je vhodné zabrániť tomu, aby zviera vo veľkom množstve spásalo listy alebo nezrelé zelené plody. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zlatisté listy kultivaru 'Golden Lanterns' ('Notbruce') si zachovávajú farbu od jari do jesene. Kultivar získal Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society. Biele kvety s tmavými listeňmi a purpurovočierne bobule sa nelíšia od základného druhu, hlavný rozdiel teda predstavuje olistenie. V škôlkach sa pod menom f. glauca objavuje aj forma s modrastejšími listami. ³

Mladý ker nižší než 1 m, ktorý ešte nemá kvety ani listene, sa dá zameniť s ďalšími Caprifoliaceae s previsnutými súkvetiami. Ide najmä o niektoré krovité zemolezy (Lonicera) a imelovníky (Symphoricarpos) s bielymi alebo ružovými bobuľami. Najistejšie rozlíšenie poskytujú vínovopurpurové listene okolo kvetov Leycesteria formosa, ktoré týmto dvom rodom chýbajú. Farba bobúľ či tvar listov sa medzi jedincami menia priveľmi na to, aby samy osebe spoľahlivo rozhodli.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Leycesteria formosa Wall.
• Royal Horticultural Society, Leycesteria formosa (Himalayan honeysuckle)
• Royal Horticultural Society, Leycesteria formosa Golden Lanterns ('Notbruce')
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Leycesteria formosa
• Plants For A Future, Leycesteria formosa
• New Zealand Plant Conservation Network, Leycesteria formosa
• INPN / MNHN, Leycesteria formosa Wall., 1824
• Tela Botanica / eFlore, Leycesteria formosa
• Ju, Zhuo, Liu & Long (2013), Eating from the wild, Journal of Ethnobiology and Ethnomedicine