Zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum, L. 1753)

Identita

Zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum L., 1753) je opadavý ker z čeľade zemolezovité (Caprifoliaceae). V angličtine sa používajú aj mená Fly honeysuckle a Dwarf honeysuckle. Druhové meno xylosteum spája grécke slová xylon, drevo, a osteon, kosť. Pripomína žltkasté drevo, ktoré je také tvrdé, že sa z neho kedysi vyrábali kolíky, vretená aj rúrky fajok. Tvrdosť dreva teda vysvetľuje meno bez potreby odvodzovať ho od vzhľadu listov či kvetov. ^{1 9}

Ker dorastá do výšky 1 až 3 m, na priaznivom stanovišti aj 4 m. Vytvára hustý porast so štvorhrannými konárikmi, spočiatku sivými, neskôr hnedočervenými. Mladé stonky sú duté. Tento znak ho odlišuje od zemoleza čierneho (Lonicera nigra) s plnou dreňou aj od introdukovaného zemoleza tatárskeho (Lonicera tatarica), ktorého listy sú holé. ^{2 3}

Poznávacie znaky

Protistojné vajcovité až elipsovité listy merajú 3 až 7 cm. Na rube majú husté ochlpenie, kým na líci sú len roztrúsené chĺpky. Rozdiel medzi oboma stranami sa dá často postrehnúť dotykom ešte skôr než pohľadom. Pri určovaní preto pomáha prezrieť celý list z oboch strán, nielen jeho obrys. ⁹

Od apríla do júna sa v pazuchách listov otvárajú páry rúrkovitých dvojpyskových kvetov dlhých približne 1 až 1,5 cm. Spočiatku sú biele a postupne žltnú. Na jednom konáriku tak môžu byť naraz kvety viacerých vekových skupín; rozdielna farba preto sama osebe neznamená prítomnosť dvoch druhov. ^{2 9}

Guľaté bobule sú žiarivo červené a lesklé, s priemerom 6 až 8 mm, pri báze zrastené do párov. Zriedkavejšia forma opísaná pod menom xanthocarpa vytvára žlté plody namiesto červených. Farba plodov sa teda musí posudzovať spolu s ostatnými znakmi kra. ^{3 2}

Taxonómia a mená

V záznamoch POWO/WCVP sa pre tento druh prijíma meno Lonicera xylosteum L., 1753, v čeľadi Caprifoliaceae. Synonymika zahŕňa viacero samostatne opísaných foriem a variet. Patrí k nim Lonicera xylosteum var. xanthocarpa DC. so žltými plodmi a Lonicera xylosteum f. glabrescens Zabel s menej ochlpenými listami. ¹

Medzi staršie vedecké mená, dnes zaradené medzi synonymá, patria Caprifolium xylosteum a Chamaecerasus xylosteum. Odlišný názov v historickej literatúre tak nemusí označovať iný druh rastliny. ⁹

Francúzske ľudové pomenovania tohto zemoleza sa čiastočne prekrývajú s menami iných druhov rodu Lonicera. Preto zostáva najistejšou pomôckou úplné vedecké meno. Francúzske slovo camérisier sa používa aj pre Lonicera caerulea, druh s jedlými modrými bobuľami. Podobnosť pomenovaní teda nijako nevypovedá o jedlosti plodov zemoleza obyčajného. ⁸

Stanovište a rozšírenie

Európsko-sibírsky areál zemoleza obyčajného siaha podľa POWO/WCVP od Európy, s výnimkou Stredomoria a krajného severovýchodu, po strednú Sibír vrátane Altaja a severovýchodné Turecko. ¹ V tomto areáli rastie v poľných živých plotoch, na svetlých okrajoch lesa a vo vápenatých krovinách. Vyskytuje sa v nížinách aj v stredných horských polohách. ⁹

Do Severnej Ameriky bol zavedený ako okrasný ker. Neskôr splanel vo viacerých štátoch severovýchodu a Stredozápadu USA. Missouri Botanical Garden ho hodnotí ako potenciálne invázny druh a neodporúča jeho výsadbu do záhrad v tejto oblasti. Toto hodnotenie sa viaže na introdukované severoamerické populácie. ³

Životný cyklus, ekológia a pestovanie

Opeľovanie zabezpečujú najmä muchy, na čo odkazuje aj anglické meno Fly honeysuckle. ³ Červené bobule neskôr slúžia ako potrava vtákom, ktoré rozširujú semená. Vtáky ich prijímajú bez ujmy, hoci pre človeka sú plody jedovaté. Potrava vhodná pre vtáky sa preto nemôže automaticky považovať za jedlú pre ľudí. ⁹

Pri pestovaní ker znáša kriedové, ílovité, hlinité aj piesočnaté pôdy a rastie na slnku aj v polotieni. Odolnosť približne do −20 °C umožňuje po prvom roku od výsadby prezimovanie bez osobitnej ochrany v podmienkach zodpovedajúcich tejto hranici. ² Rozmnožuje sa letnými bylinnými alebo jesennými vyzretými odrezkami. Jemný rez hneď po odkvitnutí zachováva púčiky pre nasledujúci rok. ²

Využitie a riziká

Niekdajšie využitie vo voľných poľných živých plotoch ustúpilo menšiemu záujmu škôlkarov. Bujný rast, koreňové výmladky a obmedzená okrasná hodnota po odkvitnutí znamenajú, že v strihaných plotoch potrebuje neúmerne veľa údržby v porovnaní s inými drevinami. ⁹ V znečistenom mestskom prostredí však zostáva cenený pre znášanlivosť znečisteného vzduchu aj slaného morského aerosólu. ⁹

Bobule sú pri požití jedovaté. Obsiahnuté saponíny môžu už po piatich bobuliach vyvolať bolesti na hrudníku a tráviace ťažkosti. Po približne tridsiatich sa opisuje závažná otrava s vracaním, horúčkou a studeným potom. ^{9 7} Králikovi môže hrsť bobúľ spôsobiť smrteľné ochrnutie; ohrozené sú aj kone, zajace a viaceré hlodavce. ⁹

Kultivary a zámeny

Rozšírený záhradnícky kultivar Lonicera xylosteum sa dnes bežne nepredáva, na rozdiel od príbuzného druhu Lonicera caerulea. Výraznejšou odchýlkou je najmä forma so žltými plodmi, vedená v synonymike WCVP pod menom xanthocarpa. Vyskytuje sa spontánne v prírode a v škôlkach sa objavuje zriedkavo. ¹

Duté konáriky v teréne odlišujú tento druh od zemoleza čierneho (Lonicera nigra) s čiernymi bobuľami a plnou dreňou. Holé listy zase poukazujú na introdukovaný zemolez tatársky (Lonicera tatarica). Samotná červená farba plodov môže viesť aj k zámene s kalinou obyčajnou (Viburnum opulus), ktorá patrí do inej čeľade. Jej laločnaté listy sa však výrazne líšia od vajcovitých listov zemoleza. ⁸

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lonicera xylosteum L.
• Royal Horticultural Society, Lonicera xylosteum (fly honeysuckle)
• Missouri Botanical Garden, Lonicera xylosteum
• GBIF, Lonicera xylosteum L., druhový záznam
• Integrated Taxonomic Information System (ITIS), Lonicera xylosteum L.
• USDA PLANTS Database, Lonicera xylosteum L. (LOXY)
• FDA Poisonous Plant Database, Lonicera xylosteum, archivovaný záznam
• Wikipédia FR, zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum)
• Wikipedie CS, Zimolez obecný (Lonicera xylosteum)