Coco de mer (Lodoicea maldivica, (J.F.Gmel.) Pers. 1807)

Identita

Lodoicea maldivica (Lodoicea maldivica (J.F.Gmel.) Pers., 1807) je jediný žijúci druh rodu Lodoicea z čeľade Arecaceae. Medzinárodne sa označuje aj Coco de mer. Meno je zavádzajúce: palma nerastie na Maldivách. Jej semená tam vyplavovali morské prúdy dávno predtým, než botanici našli samotné stromy na Seychelách. ^{1 7}

Francúzska prezývka Cocofesse opisuje dva zrastené laloky zrelého plodu, pripomínajúce ľudskú siluetu. Používajú sa aj anglické mená Double coconut a Sea coconut. Prezývky však neurčujú druh spoľahlivo; vedecké meno ho jednoznačne odlišuje od obyčajného kokosového orecha vyplaveného na pláž. ⁷

Poznávacie znaky

Jediný vzpriamený kmeň má zhrubnutú bázu zapadajúcu do prirodzenej skalnej dutiny s priemerom približne 75 cm. Takéto ukotvenie stabilizuje strom celé desaťročia. Dospelé palmy bežne dorastajú do 20 až 30 m, pri najvyšších jedincoch bolo nameraných 34 m. ^{2 3}

Vejárovité, rebrovito dlaňovité listy patria k najväčším v rastlinnej ríši: merajú 7 až 10 m na dĺžku a približne 4,5 m na šírku, s mohutnou stopkou. Dvojlaločné semeno má priemer 40 až 50 cm a bežne váži 15 až 25 kg, čo je neprekonaný rastlinný rekord. Nijaká iná veľká palma s vejárovitými listami netvorí porovnateľné dvojlaločné semeno, takže prítomnosť plodu umožňuje druh bezpečne rozpoznať. ^{2 4}

Užitočná taxonómia

Rod Lodoicea opísal Commerson a platne bol ustanovený v roku 1800. Dnes zahŕňa jediný uznávaný druh. Kým sa názvoslovie ustálilo, používali sa aj tieto mená:

• Lodoicea sechellarum Labill., historické synonymum;
• Lodoicea callypige Comm. ex J.St.Hil., ďalšie synonymné meno;
• Lodoicea sonneratii (Giseke) Baill., staršie označenie druhu.

Epiteton maldivica vychádza z mylnej predstavy o maldivskom pôvode. Zostalo zachované pre prioritu publikovania aj po oprave zemepisného omylu: v botanickom názvosloví má prednosť prvé platné meno. Stabilným označením preto zostáva Lodoicea maldivica. ^{1 4}

Stanovište a rozšírenie

Táto palma je prísnym endemitom Praslinu a Curieuse na Seychelách. Rastie na žulových svahoch, na jedných z najstarších obnažených hornín sveta, približne do 500 m n. m. Historicky sa vyskytovala aj na ostrovčekoch St Pierre, Chauve-Souris a Île Ronde, kde vyhynula pred nedávnym opätovným vysadením. ^{4 3}

Ťažisko voľne rastúcej populácie leží vo Vallée de Mai na Prasline, zapísanom v roku 1983 do svetového dedičstva UNESCO. Ročne tu spadne približne 1 600 mm zrážok a priemerná teplota je 24 až 26 °C. Vlhké tropické podnebie nemá výrazné obdobie sucha. ^{8 4}

Rezervácia poskytuje domov aj piatim ďalším endemickým palmám Seychel. Je jediným miestom sveta, kde rastie všetkých šesť druhov spolu. Už táto spoločná prítomnosť má mimoriadnu ochranársku hodnotu, presahujúcu samotný záujem o druh Lodoicea maldivica. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Dvojdomosť druhu Lodoicea maldivica znamená, že samčie a samičie kvety rastú na odlišných jedincoch. Samčie súkvetia sú dlhé jahňady presahujúce 2 m, ktoré uvoľňujú peľ takmer desať rokov. Jednotlivé samičie kvety patria k najväčším medzi palmami. Na opeľovaní sa podieľa vietor aj živočíchy vrátane endemických gekónov rodu Phelsuma. ^{2 7}

Klíčenie trvá pomaly 1 až 2 roky. Stopka klíčneho listu preniká do zeme a potom postupuje vodorovne niekoľko metrov; mladý koreň sa preto môže uchytiť ďaleko od pôvodného plodu. Vytvorený plod potrebuje šesť až sedem rokov na úplné dozretie. ^{4 2}

Pohlavnú dospelosť dosahuje palma až po niekoľkých desaťročiach. Niektoré jedince údajne žijú stáročia a veľkú časť tohto času môžu plodiť. Mimoriadne pomalý rast takmer vylučuje pestovanie v črepníku: bez dostatočného objemu hlbokej pôdy na ukotvenie stopky klíčneho listu zostáva rastlina mladá a nevytvorí kmeň. ⁴

Využitie a riziká

Pletené listy slúžia na strechy, rohože a klobúky; vyprázdnené škrupiny sa používajú ako nádoby a čaše. Rôsolovité jadro mladého plodu sa niekedy jedáva v polievke. Bez vedeckého dôkazu sa mu pripisovali afrodiziakálne účinky, ktoré podnietili dávny obchod so škrupinami zdobenými drahokamami pre panovnícke dvory. ^{4 2}

Toxicita pre človeka alebo zvieratá nie je doložená. Ohrozenie sa týka predovšetkým samotnej rastliny: IUCN ju hodnotí ako ohrozený druh, pričom vo voľnej prírode zostáva približne 8 000 dospelých jedincov. Rizikami sú požiare a nelegálny zber semien. Obchod s orechmi prísne upravuje seychelský predpis o hospodárení prijatý v roku 1995. ^{6 2}

Turistický dopyt výrazne presahuje povolenú ponuku. Vallée de Mai navštívia každoročne desaťtisíce ľudí, kým legálny licencovaný zber predstavuje len zlomok tohto počtu. Tento nepomer podporuje nelegálny trh, ktorý sa seychelské orgány snažia obmedziť. ⁷

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Dva laloky má takmer každý plod; trojlaločné formy sú vzácne a zberateľsky žiadané. Tieto odchýlky nepredstavujú samostatné druhy ani botanické variety: všetky patria k Lodoicea maldivica. ⁵

Najčastejšou zámenou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera), ktorého podobné bežné pomenovanie mätie napriek príslušnosti k inému rodu. Vo Vallée de Mai rastie lodoicea spolu s ďalšími endemickými palmami, napríklad Phoenicophorium borsigianum. Nie sú blízko príbuzné, hoci majú podobnú siluetu tropického podrastu. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lodoicea maldivica (J.F.Gmel.) Pers.
• Royal Botanic Gardens Kew, Dvojitý kokos – najväčšie semeno sveta
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Lodoicea maldivica
• Pl@ntUse / PROTA, Lodoicea maldivica
• Encyclopaedia Britannica, coco de mer
• IUCN Red List, Lodoicea maldivica – hodnotenie
• Monaco Nature Encyclopedia, Pozoruhodná Lodoicea maldivica a Vallée de Mai
• UNESCO World Heritage Centre, Prírodná rezervácia Vallée de Mai