Angled loofah (Luffa acutangula, )


© fotografia
- fotografia 1 — (c) Dinesh Valke, some rights reserved (CC BY-SA) · cc-by-sa · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikipedia · CC BY-SA · Wikipedia
Luffa acutangula je jednoročná popínavá liana z čeľade Cucurbitaceae, pestovaná pre mladé rebrované plody. Hranatá stonka a ostré rebrá plodov ju odlišujú od príbuznej Luffa aegyptiaca s hladkými plodmi. Chuť dužiny siaha podľa odrody od sladkastej po veľmi horkú, čo vysvetľuje potravinové využitie aj otravy dobytka.
Čítať ďalejAngled loofah, Ridge gourd, Chinese okra a Sing-kwa
Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.
Plné slnko, južná alebo západná expozícia





© fotografia
(c) Dinesh Valke, some rights reserved (CC BY-SA) · cc-by-sa
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Wikipedia · CC BY-SA
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Luffa acutangula pochádza z indického subkontinentu, kde sa zachovali voľne rastúce formy. Pestovanie sa rozšírilo do vlhkých trópov a subtrópov Ázie, Afriky a miestami Ameriky. Dnes sa častejšie vyskytuje v kultúre než vo voľnej prírode.
- Pôvodná1
- Introdukovaná1
- India
- Spojené štáty
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Luffa acutangula (Luffa acutangula (L.) Roxb., 1832) je jednoročná liana z čeľade Cucurbitaceae a rodu Luffa. Na Mauríciu sa používa meno pétole. Latinské druhové meno znamená ostrohranatá a opisuje stonku aj plod s ostrými rebrami. Na plode sa nachádza 10 pozdĺžnych rebier, kým plod blízkej príbuznej Luffa aegyptiaca zostáva hladký. 1 2
Anglické meno Chinese okra pripomína siluetu plodu ibišteka jedlého, známeho ako okra. Botanicky však ide o odlišné rastliny: okra patrí do čeľade Malvaceae, kým Luffa acutangula do Cucurbitaceae. Pri určovaní je preto spoľahlivé vedecké meno, nie iba podobnosť predĺžených plodov. 5 4
Poznávacie znaky
Výrazne hranatá popínavá stonka nesie v každom uzle rozkonárené úponky. Tento tvar stonky sa premietol aj do vedeckého názvu druhu. Bledšie drsné listy majú takmer okrúhly obrys a plytké až stredne hlboké laloky; do šírky dorastajú až 25 cm. Vo voľnej pôde sa liana môže rozrásť na dĺžku 1,5 až 5 m. 4 2
Rastlina je jednodomá. Bledožlté samčie kvety vyrastajú v strapcoch, samičie jednotlivo a pri báze majú už viditeľne zhrubnutý semenník. Voňavé kvety s priemerom 4 až 5 cm sa otvárajú na sklonku dňa. Medzi zeleninovými tekvicovitými je to menej obvyklé a umožňuje návštevy večerných opeľovačov aj včiel nasledujúce ráno. 4 3
Najistejším znakom pri odlišovaní príbuzných druhov zostáva plod, ešte spoľahlivejší než list alebo stonka. Mladý je zelený, kyjakovitý, s desiatimi ostro vystupujúcimi pozdĺžnymi rebrami; bežne dosahuje 30 cm. Ak sa ponechá na rastline, zhnedne, celkom vyschne a odhalí sieť vlákien hrubšiu než pri Luffa aegyptiaca. 2 4
Užitočná taxonómia
Linné druh pôvodne opísal ako Cucumis acutangulus. Škótsky botanik William Roxburgh ho v roku 1832 preradil do rodu Luffa, čo vysvetľuje zápis autorstva (L.) Roxb. K prijatému menu sa viažu viaceré botanické formy a variety:
- Luffa acutangula f. amara (Roxb.) W.J.de Wilde & Duyfjes
- Luffa acutangula var. amara (Roxb.) C.B.Clarke
- Luffa acutangula var. forskalii (Schweinf. ex Harms) Heiser & E.E.Schill.
- Luffa acutangula var. subangulata (Miq.) Cogn. (botanické mená foriem a variet)
Z praktického hľadiska je dôležitá najmä forma amara, nie iba rozdiely vo veľkosti či farbe plodov. Predstavuje horkú formu blízku indickému divému predkovi, na rozdiel od moderných zeleninových selekcií s jemnou dužinou. Obe skupiny zdieľajú základné vedecké meno; rozdiel v chuti z nich nerobí samostatné druhy. 1
Stanovište a rozšírenie
Indický subkontinent je pôvodným areálom Luffa acutangula a dodnes sa tam zachovali divé populácie. Pestovanie sa rozšírilo do tropických a subtropických nížin približne do 500 m nad morom. Druh sa pestuje od Vietnamu po Egypt vrátane Číny, Japonska a Filipín, teda ďaleko za hranicami pôvodného areálu. 3 4
Ani krátky mráz táto liana neznáša: jediná noc pod 0 °C ju môže zahubiť. Vonkajšie pestovanie preto potrebuje teplé, slnečné stanovište. Nadmerná vlhkosť počas kvitnutia navyše podporuje múčnatku a peronospórové choroby. V miernom podnebí je vhodný skleník alebo zimná záhrada, prípadne veľmi slnečné a chránené miesto pri plote. 2 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
O nasadení plodov rozhoduje návšteva hmyzu. Samčie kvety Luffa acutangula tvoria strapce, zatiaľ čo jednotlivé samičie kvety voňajú a otvárajú sa večer. Aby z ich semenníka vznikol plod, musí ich navštíviť opeľovač. Bez opelenia mladé plody žltnú a opadávajú ešte pred dosiahnutím zberovej veľkosti. 4 3
Rozmnožovanie prebieha výlučne semenami. Po nočnom namočení v studenej vode a výseve pri 21 až 24 °C klíčia za 4 až 7 dní; pod 15 °C sa klíčenie zastavuje. Dobre vedená rastlina poskytne prvý jedlý plod už dva mesiace po výseve a počas dvoch až troch mesiacov zberu môže dať 15 až 20 plodov. 3
Rovnako ako termín výsevu je dôležité štádium zberu. Mladý plod odobratý 12 až 15 dní po kvitnutí, s hmotnosťou približne 300 až 400 g, zostáva jemný a málo vláknitý. Ak sa ponechá dlhšie, postupne tvrdne a prestáva byť vhodný ako zelenina. 3
Využitie a riziká
Hlavné využitie je potravinové. Mladé plody dlhé približne 10 až 15 cm sa pridávajú do polievok a karí alebo sa opekajú podobne ako cuketa. Chuť môže podľa odrody siahať od sladkastej po výrazne horkú. V kuchyni sa používajú aj mladé výhonky, listy a kvetné puky; semená sa pražia ako drobná pochutina. 3 4
Toxikologické riziko sa týka najmä horkých foriem blízkych divej forme amara. Obsahujú kukurbitacín B, látku s cytotoxickým účinkom. Brazílski chovatelia hlásili potraty hovädzieho dobytka a oviec po požití plodov Luffa acutangula. Po nekontrolovanom použití plodov na odčervenie sa zaznamenal aj úhyn približne dvadsiatich teliat. 6 7
Pri laboratórnych hlodavcoch extrakty rastliny nespôsobili úhyn do dávky 2 000 mg/kg, ale u gravidných potkaníc znížili hmotnosť plodov. Tradičné liečebné využitie sa preto nedá považovať za dôkaz úplnej bezpečnosti, najmä počas tehotenstva. 7
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Rozmanitosť Luffa acutangula spočíva hlavne v miere horkosti a výraznosti rebier plodu; nejde o súbor pevne ustálených pomenovaných kultivarov. Zeleninové typy s jemnými plodmi stoja proti horkej forme amara, ktorá je bližšia pôvodnému divému plodu a nie je určená na bežnú konzumáciu. 1
Najčastejšie zámeny sa týkajú týchto rastlín:
- Luffa aegyptiaca má okrúhlu stonku a hladké plody, na rozdiel od hranatej stonky a rebrovaných plodov L. acutangula;
- mladé plody Momordica charantia majú bradavičnatý a hrboľatý povrch namiesto pravidelných pozdĺžnych rebier.
Päť rebier stonky, desať rebier plodu a chuť meniaca sa podľa odrody odlišujú Luffa acutangula lepšie než samotná zelená farba, spoločná mnohým tekvicovitým zeleninám. Súbor týchto znakov pomáha overiť totožnosť rastliny pred rozhodnutím o jej kuchynskom využití. 2 5
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Luffa acutangula (L.) Roxb.
- Royal Horticultural Society, Luffa acutangula, angled loofah, sing kwa
- Useful Tropical Plants Database, Luffa acutangula
- NParks Singapore Flora & Fauna Web, Luffa acutangula
- Sorting Luffa Names, University of Melbourne, ľudové názvy Luffa acutangula
- Feedipedia, Luffa, toxicita a hlásené otravy
- PMC, liečebný potenciál Luffa acutangula, prehľad
Časté otázky
Ako sa líšia Luffa acutangula a Luffa aegyptiaca?
Luffa acutangula má hranatú stonku a plod s desiatimi ostrými pozdĺžnymi rebrami. Luffa aegyptiaca má okrúhlu stonku a hladký plod. Pestovanie aj kuchynské využitie sú podobné.
Je Luffa acutangula jedovatá?
Mladý plod je jedlý, ale horké formy blízke divej forme amara obsahujú kukurbitacín B. Po požití plodov boli hlásené potraty aj úhyny dobytka, preto je pri domácich zvieratách potrebná opatrnosť.
Dá sa jesť celý plod Luffa acutangula?
Ako zelenina sa pripravuje iba mladý plod dlhý 10 až 15 cm. Zrelý plod je vláknitý a horký, vhodný na získavanie vlákien a nepotravinové využitie.
Prečo sú niektoré plody horké a iné sladkasté?
Chuť závisí od odrody. Formy blízke indickému divému predkovi majú horkú dužinu bohatú na kukurbitacín, moderné zeleninové selekcie majú jemnú chuť.
Aké stanovište potrebuje Luffa acutangula?
Nevyhnutné je plné slnko a pevná opora, napríklad mreža alebo plot. V chladnom podnebí prináša lepšie výsledky svetlý skleník.
Odkiaľ pochádza Luffa acutangula?
Pochádza z indického subkontinentu, kde dodnes prežívajú divé populácie. Pestovanie sa rozšírilo do tropickej Ázie, neskôr Afriky a ďalších teplých oblastí.
Čo znamená meno Luffa acutangula?
Latinské acutangula znamená ostrohranatá. Označuje stonku s piatimi rebrami a plod s desiatimi výraznými rebrami, ktoré odlišujú druh od hladkých príbuzných.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.




