Kustovnica čínska (Lycium chinense, Mill. 1768)

Identita

Kustovnica čínska (Lycium chinense Mill., 1768) je ker z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Britský botanik Philip Miller ju opísal v ôsmom vydaní svojho Gardeners Dictionary. POWO dodnes prijíma toto meno pre daný druh rodu Lycium. ^{1 2}

Čínske meno gouqi (枸杞) označuje Lycium chinense aj blízku Lycium barbarum: oba druhy poskytujú červené plody obchodované ako goji. „Lycium tibeticum“ na niektorých obaloch nepatrí uznanému druhu; vzniklo na západnú propagáciu výrobku bez väzby na samostatnú tibetskú rastlinu. ⁶

Poznávacie znaky

Hustý ker má pružné oblúkovité konáre, často previsnuté. Dorastá zvyčajne do výšky 1 až 3 m pri podobnej šírke. Krátke ostne s dĺžkou 0,5 až 2 cm sú riedke a bývajú najmä na starších konároch; hladký mladý výhonok teda nevylučuje neskorší výskyt ostňov. ^{4 6}

Bledozelené vajcovité až kopijovité listy merajú 1,5 až 5 cm. Rastú jednotlivo alebo po dvoch až štyroch v uzle. Kvety sú jednotlivé alebo v malých skupinách, s fialkastými cípmi a venčekom chlpov pri báze korunnej rúrky. Kalich má viac než dva cípy, kým pri Lycium barbarum iba dva, čo je prvý určovací znak. ^{7 6}

Po odkvitnutí vznikajú vajcovité oranžovočervené bobule dlhé 7 až 15 mm, pri niektorých pestovaných formách až 22 mm. Dozrievajú od leta do jesene. Mladý ker bez plodov prezrádza najmä oblúkovitý rast a málo ostnité konáre. ^{7 3}

Užitočná taxonómia

Pod druhom Lycium chinense uznáva POWO varietu Lycium chinense var. potaninii (Pojark.) A.M.Lu, opísanú v roku 1978. Má užšie konáre a listy a v Číne slúži aj ako náhrada Lycium barbarum. Synonymá zahŕňajú Lycium chinense var. rhombifolium (Moench) Bean a Lycium barbarum var. chinense (Mill.) Aiton. Posledné homotypické synonymum pripomína dlhé miešanie oboch druhov v záhradníckej literatúre. ¹

Taxonomické rozlíšenie stojí najmä na kalichu: Lycium chinense má viac než dva cípy, Lycium barbarum dva zreteľné. Prvý druh má aj kratšiu korunnú rúrku. Kvetné znaky sú dôležitejšie než farba a veľkosť takmer rovnakých plodov. ⁷

Stanovište a rozšírenie

Z Číny a Mongolska siaha pôvodný areál do miernej východnej Ázie vrátane Kórey a Japonska. Rastlina tu obýva kroviny a brehy nížinných riek. Mimo neho hojne zdomácnela od Stredomoria po Spojené kráľovstvo, najmä pri pobreží a v živých plotoch blízko obydlí. ^{1 4}

Vo Francúzsku ide o nepôvodný druh usadený na juhu, západe a v strede krajiny, pri živých plotoch a cestách po úniku zo starých záhrad. Šírenie koreňovými výmladkami aj semenami vysvetľuje trvalý výskyt na okrajoch niekdajších sídel. ^{6 5}

Na severoamerickom území je druh introdukovaný. USDA ho eviduje pod kódom LYCH a U.S. Fish and Wildlife Service ho zaraďuje medzi nepôvodné rastliny mokradí a pobrežných okrajov, bez osobitného doloženého regulačného statusu. ^{9 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obojpohlavné samoopelivé kvety sa objavujú od mája do augusta a opeľujú ich včely. Plody sa zakladajú počas leta a dozrievajú od júla do októbra, takže zber trvá niekoľko mesiacov. ^{4 7}

Na rozmnožovanie slúži jarný výsev s rýchlym klíčením, polodrevité odrezky z júla až augusta alebo delenie koreňových výmladkov koncom zimy. Semenáč často kvitne a rodí už v druhom roku, výrazne skôr než väčšina porovnateľných drevnatých krov. ^{4 3}

Využitie a riziká

Kuchynské využitie sa sústreďuje na zrelé plody, jedené surové, sušené alebo lúhované ako čaj. Sladkou chuťou pripomínajú aníz. Mladé listy a výhonky chutia podobne ako mäta pieporná; jedia sa surové v šaláte alebo varené ako zelenina a obsahujú veľa vitamínu A a bielkovín. ^{4 5}

V tradičnej čínskej medicíne opisuje Shennong bencao jing zo začiatku nášho letopočtu gouqi ako tonikum na „posilnenie šliach a kostí“. Li Shizhen v 16. storočí v Bencao Gangmu uvádza použitie na obličky, pľúca a vitalitu. V oficiálnom čínskom liekopise je dnes len Lycium barbarum, kým Lycium chinense je najmä náhradou alebo doplnkovou zeleninou. ⁶

Toxicita pre mačky a psy nebola doložená. Napriek tomu sa neodporúča konzumovať veľa surových listov. Rod Lycium podobne ako mnohé ľuľkovité rastliny obsahuje alkaloidy, ktoré môžu v nadbytku spôsobiť bolesti hlavy, tráviace ťažkosti a rozšírenie zreníc. ^{5 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Varieta potaninii s užšími listami zostáva prevažne čínskou botanickou zaujímavosťou, mimo pôvodného areálu zriedkavou. Na obaloch goji však často koluje vedecky neplatné obchodné meno „Lycium tibeticum“. Na určenie pestovanej rastliny je vhodnejšie celé vedecké meno. ¹

Najčastejšie zámeny sa týkajú týchto druhov:

• Lycium barbarum má takmer rovnaké kvety a plody; líši sa najmä dvojcípym kalichom.
• Solanum dulcamara je ľuľkovitá rastlina živých plotov s červenými bobuľami, listami často laločnatými pri báze a bez ostňov.
• Rosa canina má červené šípky podobné bobuliam kustovnice, ale ostnité stonky so zloženými listami sú zreteľne odlišné.

Kalich, tvar konárov a usporiadanie listov zostávajú najspoľahlivejšími určovacími znakmi pri rozlišovaní týchto druhov v prírode. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lycium chinense Mill.
• International Plant Names Index, Lycium chinense Mill.
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Lycium chinense
• Plants For A Future, Lycium chinense, databázový záznam
• NC State Extension, Lycium, prehľad rodu
• Wikipédia (FR), Lycium chinense
• Wikipedia (EN), Lycium chinense
• U.S. Fish and Wildlife Service, profil druhu Lycium chinense
• USDA PLANTS Database, Lycium chinense Mill. (kód LYCH)