Horčiak obyčajný (Persicaria maculosa, Gray 1821)

Identita

Horčiak obyčajný (Persicaria maculosa Gray, 1821) je jednoročná bylina čeľade stavikrvovité (Polygonaceae) z rodu Persicaria. Na vlhkých narušených pôdach miernej Európy ho už podľa prvých listov prezrádza tmavá polmesiacovitá škvrna a červenkastá stonka. Plants of the World Online prijíma toto meno z roku 1821, keď ho Gray uverejnil na základe staršieho Linného bazionymu. ^{1 2}

Latinské persica, teda broskyňa, je základom mena rodu Persicaria: kopijovité listy pripomínajú listy broskyne. Prídomok maculosa znamená škvrnitá a opisuje tmavú kresbu, s ktorou súvisí aj anglický názov Lady’s thumb. V angličtine sa používajú aj Redshank a Spotted lady’s thumb. ⁴

Poznávacie znaky

Článkovaná stonka horčiaka rastie vzpriamene alebo poliehavo podľa dostupného priestoru a bežne dosahuje 20 až 60 cm, na bohatej vlhkej pôde až 1 m. Zdurené, často červenkasté uzly obopína blanitá pošva s krátkymi chĺpkami na okraji, typická pre stavikrvovité. ^{3 4}

Kopijovité, takmer sediace listy sú rozmiestnené po celej stonke a merajú 1 až 18 cm. Väčšina má uprostred čepele hnedú až čiernu polmesiacovitú škvrnu, ale niektorým jedincom chýba. Pri listoch bez škvrny zostáva rozhodujúca obrvená pošva na každom uzle, ktorá sa vyskytuje na všetkých jedincoch. ⁴

Drobné ružové až belavé kvety merajú 2 až 4 mm a od júla do septembra vytvárajú husté vzpriamené klasy v pazuchách horných listov. Oproti záhradnej Persicaria bistorta sú podstatne nenápadnejšie. Z každého kvetu vzniká lesklá čierna trojhranná nažka ukrytá vo vytrvávajúcom okvetí. ^{3 4}

Užitočná taxonómia

Pre horčiak uvádza Plants of the World Online prijaté meno Persicaria maculosa Gray. Jeho bazionym Polygonum persicaria L. pochádza od Linného z roku 1753. V starších flórach a herbároch sa objavujú aj tieto synonymá: ¹

• Persicaria mitis Delarbre, vedecké synonymum
• Persicaria persicaria (L.) Small, tautonymum odmietnuté nomenklatúrou
• Polygonum ruderale Salisb., vedecké synonymum
• Peutalis persicaria (L.) Raf., vedecké synonymum

Rod Persicaria, dlho chápaný ako sekcia rodu Polygonum, združuje rastliny s blanitou pošvou na uzloch, nazývanou ochrea. Tento znak odlišuje stavikrvovité od ostatných bylín s kvetmi zoskupenými do klasov. ⁷

Stanovište a rozšírenie

Od miernej Eurázie po Indočínu siaha pôvodný areál horčiaka, ktorý zahŕňa aj Makaronéziu a severnú Afriku. Vo Francúzsku ide o pôvodný druh bežný takmer na celom území, od riečnych brehov po obrábané polia. ¹

Severoamerické záznamy dokladajú zavlečenie v oblasti Veľkých jazier už v roku 1843. Odvtedy sa druh rozšíril na väčšinu kontinentu, kde ho USDA PLANTS Database vedie medzi zdomácnenými burinami. Mimo pôvodného areálu rastie aj v Austrálii a na Novom Zélande. ^{6 4}

Vlhkosť narušenej pôdy určuje jeho výskyt na brehoch, v priekopách, na poliach, v málo odburiňovaných záhradách i na úhoroch pri cestách. Suchým priepustným pôdam sa vyhýba a rastie na nich výrazne pomalšie. Sezónne toleruje široké teplotné rozpätie −15 až 35 °C, trvalo sa však udrží len na vlhkej pôde. ³

Životný cyklus a rozmnožovanie

Od jarného klíčenia po jesenné odumretie prebehne celý jednoročný cyklus horčiaka za jedinú sezónu. Po rýchlom raste kvitne od júla do septembra a prvý jesenný mráz rastlinu usmrtí. Po zahriatí pôdy vyklíči za 1 až 2 týždne, čo umožňuje rýchle osídlenie čerstvo obrobenej pôdy. ³

Samoopelivé kvety vytvárajú čierne nažky, ktoré po dozretí padajú na zem a nevystreľujú sa. Ďalej ich šíri voda, vietor a zrnožravé vtáky, ktoré ich jedia na jeseň a v zime. Aj tým sa vysvetľuje častý výskyt pri vodných tokoch. ⁴

Pretrvávanie horčiaka závisí predovšetkým od každoročnej bohatej tvorby semien, menej od veľmi dlhovekej pôdnej zásoby, akú majú niektoré iné buriny. Odstránenie pred vytvorením kvetných klasov preto účinne obmedzuje samovýsev v nasledujúcom roku. ³

Využitie a riziká

Jemná chuť mladých listov a výhonkov umožňuje ich konzumáciu surových aj varených. Chýba im štipľavosť príbuzného druhu Persicaria hydropiper. Aj semená sú jedlé, ale ich získavanie poskytuje malý praktický výnos. ⁵

Menšie množstvo kyseliny šťaveľovej v listoch sprevádzajú sťahujúce triesloviny, tradične používané proti zápalom a v obkladoch. Akútna toxicita pre ľudí ani domáce zvieratá nie je doložená, pravidelná konzumácia sa však neodporúča pri dne, artritíde či obličkových kameňoch. ⁵

Severoamerická etnobotanika zaznamenáva vonkajšie používanie rozotretých listov u Čerokíov proti svrbeniu vyvolanému jedovatcom. Ide o tradičné použitie listov, ktoré sa prikladali na pokožku. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Okrasné kultivary horčiaka obyčajného nie sú uznané. Na rozdiel od záhradných príbuzných, napríklad Persicaria bistorta či Persicaria amplexicaulis, zostáva spontánne rastúcou rastlinou bez okrasného šľachtenia. ³

Pri zámene s Persicaria hydropiper je podstatná výrazne štipľavá chuť jej rozotretého listu, oproti jemnej chuti P. maculosa. Pred kvitnutím pomáhajú oba druhy odlíšiť aj pošvy a hustota klasov. ⁵

Vzpriamený vzrast a niekedy škvrnité listy majú aj Persicaria lapathifolia a Persicaria pensylvanica. Dôležitá je blanitá pošva pri báze listu: jej dĺžka, prítomnosť aj dĺžka okrajových chĺpkov sa medzi druhmi líšia a vyžadujú pohľad zblízka. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Persicaria maculosa Gray
• International Plant Names Index, Persicaria maculosa Gray
• Royal Horticultural Society, Persicaria maculosa - redshank
• Go Botany / Native Plant Trust, Persicaria maculosa
• Plants For A Future, Polygonum persicaria
• USDA PLANTS Database, Persicaria maculosa - spotted ladysthumb
• Integrated Taxonomic Information System, Persicaria maculosa Gray