Smrek sitkanský (Picea sitchensis, (Bong.) Carrière 1855)

Identita

Smrek sitkanský (Picea sitchensis (Bong.) Carrière, 1855) je mohutný ihličnan rodu Picea z čeľade Pinaceae. Je to najvyšší známy druh smreka: dospelý strom bežne presahuje 60–80 m. Výškou sa zaraďuje na piate miesto medzi ihličnanmi sveta. V angličtine je známy aj ako Sitka spruce, kým vo frankofónnej Kanade sa používa meno épinette de Sitka. ^{1 5}

Meno pripomína aljašské mesto Sitka, kde je tento strom mimoriadne hojný. Prírodovedec August Bongard tam zozbieral typový materiál a v roku 1832 publikoval druh ako Pinus sitchensis. Elie-Abel Carrière ho v roku 1855 preradil do rodu Picea. Táto kombinácia zostáva jeho dnešným prijatým vedeckým menom. ^{2 8}

Poznávacie znaky

Pri dotyku upútajú najmä veľmi pichľavé ihlice druhu Picea sitchensis. Merajú 15–20 mm, majú sploštený kosoštvorcový prierez a ostrý hrot. Spomedzi bežne pestovaných smrekov ide o najpichľavejší druh. Vrchná strana ihlíc je zelená až oinovatená, spodná nesie dva belavé pásy prieduchov. ^{5 7}

Valcovité šišky dosahujú dĺžku 5–9 cm. Zo žltozelenej farby sa pri dozrievaní menia na bledohnedú. Tenké papierovité šupiny majú nepravidelne zubaté okraje, podľa ktorých sa dajú odlíšiť od príbuzných smrekov. Sivohnedá kôra, na lome červenohnedá, sa odlupuje v malých tenkých zaoblených plátoch. ^{3 7}

V priaznivých podmienkach strom bežne presahuje 60–80 m a pri najstarších jedincoch môže priemer vo výške hrude dosiahnuť 4–5 m. Najvyšší doložený strom namerali v roku 2021 v Kalifornii na 100,2 m. Britský rekord z toho istého roka predstavuje 65,8 m v Morayshire. ⁵

Užitočná taxonómia

Dnešné prijaté meno Picea sitchensis nadväzuje na viacero historických preradení. August Bongard opísal druh ako Pinus sitchensis v roku 1832. Neskôr bol dočasne zaraďovaný k rodom Abies a Tsuga, až ho Carrière v roku 1855 ustálil v rode Picea. Medzi hlavné synonymá a historické mená patria:

• Pinus sitchensis Bong., bazionymum
• Abies sitchensis (Bong.) Lindl. & Gordon, historická kombinácia
• Tsuga sitchensis (Bong.) Regel, niekdajšie zaradenie
• Picea menziesii (Douglas ex D.Don) Carrière, historické meno

Spoľahlivou oporou pri určovaní zostáva prijaté vedecké meno Picea sitchensis. V prírode sa na styku areálov kríži aj s Picea glauca. Vzniká hybrid Picea × lutzii, opísaný v roku 1950 na polostrove Kenai na Aljaške. Takéto krížence preto treba odlišovať od samotného druhu. ^{1 2 6}

Stanovište a rozšírenie

Pozdĺž pacifického pobrežia Severnej Ameriky vytvára smrek sitkanský úzky pôvodný areál od zálivu Kodiak na Aljaške po sever Kalifornie. Pás zriedkavo presahuje 80 km od pobrežia. Strom rastie v pobrežných dažďových lesoch mierneho pásma, riečnych nivách a pobrežných rašeliniskách, od hladiny mora približne do 900 m. ^{5 4}

V starých lesoch Olympijského polostrova sa až 90 % mladých semenáčov smreka sitkanského a Tsuga heterophylla zakoreňuje na rozkladajúcich sa kmeňoch, nie na holej pôde. Tento jav sa označuje ako „nurse log“. Práchnivé drevo zadržiava vlahu a obmedzuje konkurenciu koreňov. V podraste chudobnom na dostupné živiny tak semenáčom poskytuje priaznivejšie miesto; bez neho klíčia zriedkavejšie a ujímajú sa pomalšie. ⁹

V Spojenom kráľovstve bol druh zavedený v 19. storočí. Dnes tvorí približne 50 % plochy vysadených ihličnanov, pričom tri štvrtiny tejto výsadby ležia v Škótsku. Rýchly rast z neho robí významnú lesnú drevinu oceánskeho podnebia. Samovýsev do susedných rašelinísk však vyvoláva obavy pri ochrane škótskych vresovísk a rašelinísk. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Samčie a samičie šištice vznikajú oddelene na tom istom strome, takže smrek sitkanský je jednodomá nahosemenná rastlina. Na jar ho opeľuje vietor. Na rozdiel od niektorých borovíc jeho šišky dozrievajú počas jedinej sezóny a okrídlené semená uvoľňujú už na jeseň nasledujúcu po jarnom opelení. ³

V tienistom podraste rast zostáva spočiatku pomalý, kým sa upevní koreňová sústava. Po uvoľnení stromu sa výrazne zrýchli. V priaznivom oceánskom podnebí môže mladý jedinec prirásť až o 1,5 m ročne. Pravidelná tvorba prvých šišiek sa začína približne vo veku 20–40 rokov. ^{7 9}

V chránených starých lesoch môže druh žiť 700–800 rokov. Pre rýchly rast sa jeho vek pohľadom odhaduje ťažko. V záhradníctve sa rozmnožuje výsevom po chladovej stratifikácii. Pri trpasličích kultivaroch, napríklad Papoose, sa používa vrúbľovanie, ktoré zachováva vlastnosti pomenovaného výberu. ^{9 4}

Využitie a riziká

Ľahké drevo Picea sitchensis s pravidelnou kresbou je ceneným rezonančným materiálom na dosky gitár, huslí a klavírov. Významne zasiahlo aj do dejín letectva. Z tohto smreka bol postavený Wright Flyer z roku 1903 aj veľká časť spojeneckých lietadiel prvej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny sa použilo na lepený nosník krídla lietadla De Havilland Mosquito. ⁷

Pôvodné národy severozápadného pobrežia, napríklad Tlingitovia, zbierali jemné korene na jar a na jeseň. Po olúpaní a rozštiepení z nich plietli vodotesné košíky. Živica slúžila na utesňovanie člnov a žula sa ako žuvačka. Využívanie koreňov aj živice tak malo odlišné praktické účely. ⁹

Pri požití druh nie je jedovatý pre ľudí ani domáce zvieratá; živica však môže pri opakovanom kontakte dráždiť kožu. Významným škodcom je voška Elatobium abietinum, ktorá na jar odstraňuje staršie ihlice. Smrek sitkanský sa na rozdiel od smreka obyčajného nevyvíjal spoločne s týmto škodcom pôvodom z kontinentálnej Európy, a preto je citlivejší. V najhorších rokoch stráca vyše 50 % starého ihličia. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke výbery zahŕňajú najmä trpasličie formy. Papoose má kompaktný rozložitý habitus, kým Tenas rastie veľmi pomaly a vytvára nepravidelný guľovitý tvar. Hodia sa do skaliek alebo malých záhrad. Pôvodný typ oproti tomu v dospelosti vyžaduje priestor s rozsahom niekoľkých desiatok metrov. ⁴

Najčastejšie sa zamieňa so smrekom obyčajným (Picea abies), ktorý má menej pichľavé ihlice a dlhšie ovisnuté šišky, alebo s Picea glauca, ktorého mäkké ihlice po rozotrení nepríjemne voňajú. Častý pobrežný sprievodca Tsuga heterophylla sa odlišuje nerovnako dlhými ihlicami a ovisnutým vrcholcom. Najspoľahlivejším znakom smreka sitkanského preto zostávajú sploštené ihlice dlhé 15–20 mm s ostrým hrotom, aj na konáriku nájdenom na zemi. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Picea sitchensis (Bong.) Carrière
• International Plant Names Index, Picea sitchensis (Bong.) Carrière
• Royal Horticultural Society, Picea sitchensis
• NC State Extension, Picea sitchensis (Sitka Spruce)
• Trees and Shrubs Online / International Dendrology Society, Picea sitchensis
• Trees and Shrubs Online / International Dendrology Society, Picea × lutzii
• Forestry and Land Scotland, Sitka spruce
• Tela Botanica, Picea sitchensis (Bong.) Carrière
• University of Washington Campus Tree Tours, Sitka Spruce