Bedrovník anízový (Pimpinella anisum, )
+23© fotografia
- fotografia 1 — (c) Steluma, some rights reserved (CC BY-NC-ND) · cc-by-nc-nd · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
Bedrovník anízový (Pimpinella anisum) je jednoročná bylina z čeľade Apiaceae, pôvodná vo východnom Levante od juhovýchodu Turecka po Cyprus a stredný Izrael. Od starovekého Egypta sa pestuje pre aromatické plody známe ako anízové semená. V lete vytvára okolíky drobných bielych kvetov. Vôňu mu dáva anetol, nesmie sa však zamieňať s badiánom z celkom inej botanickej čeľade.
Čítať ďalejBedrovník anízový, Aníz, Anise a Aniseed
© fotografia
(c) Steluma, some rights reserved (CC BY-NC-ND) · cc-by-nc-nd
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Pimpinella anisum sa podľa Plants of the World Online obmedzuje na východný Levant, od juhovýchodu Turecka po Cyprus a stredný Izrael. Od starovekého Egypta sa pestovaním rozšíril do Stredomoria, miernej Európy, Indie a Číny. Mimo pôvodného areálu sa voľne rastúci pozoruje len zriedka.
- Pôvodná3
- Turecko
- Cyprus
- Izrael
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Bedrovník anízový (Pimpinella anisum L., 1753), známy aj ako aníz, je jednoročná bylina rodu Pimpinella z čeľade Apiaceae. Carl von Linné toto meno publikoval v roku 1753. Plants of the World Online ho naďalej prijíma ako platné označenie druhu, takže spája historické botanické záznamy so súčasnou taxonómiou. 1
Egyptské pestovanie anízu má približne 4 000 rokov dlhú históriu. Rastlina najskôr slúžila na liečebné účely a až potom sa stala bežným korením v okolí Stredozemného mora. Francúzsky prívlastok vert ju odlišuje od badiánu, teda hviezdicového anízu. Podobná vôňa týchto dvoch korenín však neznamená blízku botanickú príbuznosť, pretože pochádzajú z odlišných čeľadí. 3 5
Poznávacie znaky
Vzpriamená rozkonárená stonka bedrovníka anízového dosahuje výšku 30 až 60 cm. Pri jej báze sa nachádzajú jednoduché, len slabo laločnaté listy. Vyššie listy sú postupne delené na jemné perovité úkrojky, aké sú typické pre mnohé mrkvovité rastliny. Pri určovaní preto treba porovnať spodné aj horné listy tej istej rastliny. 2 3
Počas leta sa nad listami rozvíjajú zložené okolíky drobných bielych až krémovobielych kvetov. Jednotlivý kvet meria iba niekoľko milimetrov, no desiatky kvetov spolu vytvárajú klenuté súkvetie. V záhone je preto nápadnejší celý okolík než ktorýkoľvek jeho samostatný kvet. 2
Takzvané anízové semeno je botanicky suchý rozpadavý plod, dvojnažka, vajcovitého a mierne prehnutého tvaru s dĺžkou 3 až 5 mm. Po rozotrení zreteľne vonia po aníze. Za vôňu zodpovedá anetol, ktorý môže tvoriť až 90 % silice; samotná silica tvorí približne 2 až 3 % plodu. 5 3
Užitočná taxonómia
Meno Pimpinella anisum L. je prijatým menom v databáze Plants of the World Online. V staršej botanickej literatúre možno nájsť viacero synonymických označení tej istej rastliny: 1
- Anisum officinale Moench, historické synonymum;
- Anisum vulgare Gaertn., staršie pomenovanie;
- Apium anisum (L.) Crantz, synonymické meno;
- Carum anisum (L.) Baill., historická kombinácia;
- Selinum anisum (L.) E.H.L. Krause, staršie synonymum;
- Sison anisum (L.) Spreng., ďalšie synonymické meno;
- Pimpinella anisum var. cultum Alef., historické označenie variety.
Rod Pimpinella zahŕňa viac než 150 druhov mrkvovitých rastlín. Patrí sem aj Pimpinella saxifraga, európska divorastúca trvalka niekedy zamieňaná s anízom. Hoci sa ich obrysy podobajú, životný cyklus ich odlišuje: tento príbuzný druh každoročne znovu vyrastá, kým bedrovník anízový pokračuje ďalšou generáciou zo semien. 1
Stanovište a rozšírenie
Úzky pôvodný areál bedrovníka anízového siaha podľa Plants of the World Online od juhovýchodu Turecka po Cyprus a stredný Izrael. North Carolina Extension Gardener uvádza širšie Egypt a Blízky východ. Toto širšie vymedzenie zodpovedá skôr oblasti ranej domestikácie než rozsiahlemu územiu prirodzeného výskytu. Obe informácie preto treba čítať s rozlíšením pôvodnej prírody a pestovania. 1 3
Dlhodobé pestovanie od staroveku rozšírilo aníz z levantskej oblasti do stredomorskej Európy, Indie a Číny. Produkuje sa tam pre korenie aj silicu. Voľne rastúci zostáva mimo pôvodnej oblasti vzácny. V prirodzenom prostredí vyhľadáva suché kamenisté miesta na plnom slnku; takmer celá dnešná produkcia však pochádza z obrábaných polí s ľahkou, dobre priepustnou pôdou a dostatkom slnka. 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
Od výsevu po zrelé semená uplynú pri Pimpinella anisum 4 až 5 mesiacov. Ako jednoročná bylina tak dokončí celý cyklus počas jedinej sezóny. Vysieva sa priamo na stanovište po posledných mrazoch, keď sa pôda už zohreje. Kolový koreň mladej rastliny zle znáša presádzanie: poškodenie koreňa bráni normálnemu obnoveniu rastu. Priamy výsev je preto vhodnejší než premiestňovanie už zakorenenej ružice. 4 2
Letné biele okolíky navštevuje veľa opeľujúceho hmyzu. Po oplodnení sa z kvetov vyvíjajú plody, ktoré ku koncu leta postupne hnednú. Zber prichádza vtedy, keď túto farbu získa väčšina okolíkov. Zozbierané rastliny sa potom dosúšajú vo zväzkoch zavesených na mieste chránenom pred vlhkosťou, aby sa úroda pripravila na ďalšie využitie. 3
Využitie a riziká
Kuchynské využitie anízu zahŕňa chlieb, koláče, cukrovinky aj niektoré údeniny. Mladé čerstvé listy sa používajú na ochutenie šalátov a čerstvých syrov. Aníz patrí tiež do viacerých stredomorských liehovín, napríklad tureckého rakı, gréckeho ouza a francúzskeho pastisu. Anetol po pridaní vody spôsobuje ich charakteristické zakalenie. 5 6
Pri bežnom použití v kuchyni nie je dokumentovaná toxicita anízu. Koncentrovaná silica sa však neodporúča používať čistá, najmä pri mačkách, ktoré sú na fenolické zložky silíc citlivejšie než iné zvieratá. Staršie knihy upozorňovali aj na primiešanie jedovatých plodov bolehlavu do anízu, najmä pri talianskom pôvode tovaru. Toto historické upozornenie sa dnes považuje za zastarané, pripomína však význam spoľahlivého určenia rastliny pred zberom vo voľnej prírode. 5
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Osivové ponuky bedrovníka anízového pozostávajú najmä z regionálnych populácií získaných hromadným výberom. Nemajú ustálené odrodové mená porovnateľné so stabilnými záhradníckymi kultivarmi okrasných rastlín. Rozdiel medzi partiami osiva preto nemožno automaticky považovať za rozdiel medzi pomenovanými odrodami. 4
Spomedzi podobných mrkvovitých je osobitne nebezpečný Conium maculatum, smrteľne jedovatý bolehlav škvrnitý. Mladá rastlina môže pred kvitnutím pripomínať aníz. 3 Rozotretý list anízu vydáva zreteľnú anízovú vôňu, ktorá predstavuje spoľahlivejší rozlišovací znak než samotný obrys rastliny.
Anízovú arómu majú aj ďalšie rastliny bez rovnako blízkej príbuznosti. Fenikel (Foeniculum vulgare) patrí do Apiaceae, je však trváci a chutí menej ostro. Badián (Illicium verum) pochádza z celkom inej čeľade, ale obsahuje rovnaký anetol. Trebuľka (Anthriscus cerefolium) má jemnejšiu anízovú vôňu než bedrovník anízový. 5
Hlavné zdroje
Časté otázky
Je bedrovník anízový rovnaká rastlina ako badián?
Nie. Pimpinella anisum (Apiaceae) a Illicium verum (Schisandraceae) majú spoločnú najmä aromatickú látku anetol. Patria však do dvoch úplne odlišných botanických čeľadí.
Je bedrovník anízový jedovatý?
Semená pri použití v kuchyni sa považujú za bezpečné. Koncentrovaná silica bohatá na anetol sa však neodporúča používať nezriedená, najmä pri mačkách.
Dá sa bedrovník anízový zameniť s nebezpečnou rastlinou?
Áno. Mladá rastlina bez kvetov a plodov môže pripomínať smrteľne jedovatý Conium maculatum. Výrazná anízová vôňa rozotretých listov zostáva najspoľahlivejším rozlišovacím znakom.
Prečo aníz niekedy zle klíči?
Aj čerstvé semená klíčia pomaly pri priaznivých teplotách 15 až 25 °C. Studená pôda po výseve klíčenie spomaľuje alebo mu bráni.
Možno bedrovník anízový presádzať?
Po vytvorení listovej ružice sa presádzanie neodporúča. Kolový koreň ho zle znáša, preto je vhodnejší priamy výsev na konečné miesto.
Čím sa aníz líši od fenikla?
Oba patria do Apiaceae a majú jemne členené listy. Fenikel (Foeniculum vulgare) je však v miernom podnebí trváci a má menej ostrú chuť. Pri pestovaní vedľa seba sa môžu navzájom opeliť a zmeniť chuť zozbieraných semien.
Prečo sa vo francúzštine používa názov anis vert?
Prívlastok vert odlišuje tento druh od badiánu, často nazývaného hviezdicový aníz. Samotné slovo aníz sa cez latinské anisum odvodzuje z gréckeho ánēthon, ktoré pôvodne označovalo kôpor.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.