Pippali (Piper longum, L. 1753)

Identita

Piper longum (Piper longum L., 1753), známy aj ako Pippali, Long pepper či Indian long pepper, je popínavá liana alebo poloker rodu Piper z čeľade Piperaceae. Sanskrtské meno pippali je pôvodom slova pre korenie, ktoré sa cez starú gréčtinu prenieslo do latinského piper. Vo väčšine európskych jazykov napokon označovalo najmä príbuzný druh Piper nigrum. ^{1 3}

Z jednej rastliny pochádzajú dva samostatne obchodované orgány: sušené súplodie pippali a mäsitý hlavný koreň piplamul. Oba sa od staroveku používajú ako korenina aj liečivý materiál, no zaraďujú sa do odlišných obchodných tried. ⁷

Desiatky ľudových mien v rôznych jazykoch označujú jediný botanický druh Piper longum. Rozdielne zápisy teda samy osebe neznamenajú rozdielne rastliny; k rovnakému taxónu sa vzťahujú aj mená zhromaždené vo Wikidata pod identifikátorom Q685336. ⁸

Poznávacie znaky

Plazivé článkované stonky Piper longum hrubnú v každom uzle a vyrastajú zo silných trvácich drevnatých koreňov. Podľa vedenia a dostupnej opory liana vystúpi až do 5 m alebo zostáva rozložitým polokrom vysokým 50 cm až 2 m. Túto premenlivosť habitu nepozorujeme pri Piper nigrum a Piper betle, ktoré sa trvalo vedú na oporách. ^{1 4}

Predĺžene srdcovité listy Piper longum sú striedavé, bez prílistkov a dosahujú dĺžku až 15 cm. Drobné jednopohlavné kvety bez viditeľných korunných lupienkov vyrastajú na oddelených rastlinách vo vzpriamených klasoch dlhých 2 až 3,5 cm. ^{4 5}

Husté súplodie Piper longum pripomína skôr lieskovú jahňadu než jednotlivé zrnká korenia. Drobné bobule veľkosti makového semena sú zrastené na povrchu vretena. Nezrelé sú zelené a pri sušení černejú, na rozdiel od guľatého oddeleného zrnka čierneho korenia. ^{3 6}

Užitočná taxonómia

Meno Piper longum L. uznáva POWO ako prijaté, v čeľadi Piperaceae a rade Piperales. K rovnakému druhu sa vzťahujú viaceré historické synonymá: ¹

• Chavica longa (L.) H.Karst. (historické synonymum)
• Chavica roxburghii Miq. (historické synonymum)
• Piper roxburghii (Miq.) J.Presl (historické synonymum)

Zápis Piper longum Blume, publikovaný v roku 1826, sa považuje za nesprávne použitý a v skutočnosti označuje iný druh rodu. Pri čítaní starých citácií je preto dôležité sledovať autora mena. Stabilným označením zostáva prijaté meno s úplným autorstvom, Piper longum L., 1753. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Východné Himaláje, južná Čína s južným Jün-nanom a Indočína tvoria podľa POWO pôvodný areál Piper longum. Rastlina tu osídľuje podrast vlhkých tropických lesov nížin a nižších hôr. ^{1 5}

Indická Dekanská plošina sa veľmi skoro stala historickým centrom domestikácie a dodnes zostáva hlavnou oblasťou komerčnej produkcie. Popri nej sa rastlina pestuje v Nepále, na Srí Lanke, v Malajzii aj v ďalších častiach juhovýchodnej Ázie. ^{3 4}

V prirodzenom prostredí sa Piper longum zachytáva na kmeňoch alebo podľa dostupného svetla rastie na čistinkách. Na pestovateľských pozemkoch v Indii a Nepále rastie v bohatej vápenatej pôde pri čiastočnom zatienení. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednopohlavné kvety nesú pri Piper longum samostatné samčie a samičie rastliny. Na vytvorenie súplodí je preto potrebné prirodzené opelenie. ⁴

Od letného kvitnutia po jesenný alebo zimný zber sa súplodie Piper longum vyvíja niekoľko mesiacov. Zbiera sa ešte zelené a následne sa suší na slnku, čím sčernie a stvrdne. Postup sa podobá sušeniu čierneho korenia, no spracúva sa celý klas, nie jednotlivé zrnká. ^{6 3}

Pri pestovaní sa rastlina množí stonkovými odrezkami s uzlom alebo delením časti koreňa. Obe metódy umožňujú zakorenenie za 3 až 4 týždne v teplom vlhkom substráte. Rastlina z odrezka poskytne prvé súplodia po 2 až 3 rokoch. ⁷

Využitie a riziká

Liečiteľstvo a kuchyňa predstavujú hlavné oblasti využitia tohto druhu. V ajurvéde je Piper longum súčasťou Trikatu, tradičnej zmesi dlhého a čierneho korenia so zázvorom, a uvádzajú ho staré texty vrátane Čaraka samhity. Sušené plody obsahujú piperín a piperlongumín, alkaloidy zodpovedné za pálivosť a skúmané pre farmakologické vlastnosti. ⁷

Do Ríma dorazilo dlhé korenie skôr než čierne a predávalo sa až trojnásobne drahšie. Čierne korenie sa však ľahšie pestovalo vo veľkom a od stredoveku ho v Európe postupne nahrádzalo, až sa dlhé korenie stalo v dnešnom obchode vzácnosťou. ^{6 3}

Žiadny z použitých zdrojov neklasifikuje tento druh ako toxický pre domáce zvieratá. Pri plodoch však bola u zvierat opísaná antikoncepčná aktivita, čo odôvodňuje osobitnú opatrnosť počas tehotenstva a dojčenia. Piperín navyše môže pôsobením na pečeňové enzýmy meniť účinok niektorých liekov. ⁷

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V obchode sa nie vždy jasne rozlišuje Piper longum z Indie a východných Himalájí od Piper retrofractum z indonézskej Jávy. Oba druhy sa predávajú pod spoločným názvom dlhé korenie, hoci botanicky zostávajú samostatné. ⁶

Guľaté oddelené plody odlišujú piepor čierny (Piper nigrum) od hustého súplodia Piper longum, hoci oba druhy obsahujú pálivý piperín. Sečuánske korenie (Zanthoxylum, Rutaceae) a ružové korenie (Schinus, Anacardiaceae) nesú pomenovanie korenie bez príslušnosti k rodu Piper a bez rovnakej chémie. ¹

Súplodie pippali a koreň piplamul sa triedia osobitne do obchodných tried podľa hrúbky a regionálneho pôvodu. Žiadna z týchto tried však nepredstavuje registrovanú botanickú varietu.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Piper longum L.
• International Plant Names Index, Piper longum L.
• Wikipedia (EN), Piper longum (dlhé korenie)
• Wikipedia (UK), Перець довгий
• GBIF, Piper longum L.
• Gernot Katzer's Spice Pages, dlhé korenie (Piper longum/retrofractum)
• PMC, prehľad fytochemických látok P. longum a ich sieťové farmakologické hodnotenie
• Wikidata, Piper longum (Q685336)