Kusamaki (Podocarpus macrophyllus, (Thunb.) Sweet 1818)

Identita

Podocarpus macrophyllus (Podocarpus macrophyllus (Thunb.) Sweet, 1818), známy aj japonským menom kusamaki, je vždyzelený ihličnan rodu Podocarpus z čeľade Podocarpaceae. Pochádza z južného Japonska, južnej Číny a Taiwanu. Je to najsevernejšie rozšírený druh svojho rodu. ^{1 7}

Dávne zaradenie k tisom vysvetľuje časté zámeny aj v súčasnosti. Carl Peter Thunberg druh opísal v roku 1784 ako Taxus macrophylla. Do rodu Podocarpus ho až v roku 1818 oficiálne preradil botanik Robert Sweet. ^{2 1}

Poznávacie znaky

V prirodzenom prostredí rastie Podocarpus macrophyllus pomaly až do výšky 20 m. Opakovaný rez v živých plotoch alebo nádobách udržiava väčšinu pestovaných jedincov na 2 až 6 m. Ploché čiarkovité listy merajú 5 až 15 cm na dĺžku a približne 1 cm na šírku, s výraznou strednou žilkou. Na líci sú tmavozelené a lesklé, na rube bledšie a sivozelené. Na konáriku rastú v hustej špirále. ^{3 7}

Samčie a samičie šištice vznikajú na odlišných jedincoch, preto je Podocarpus macrophyllus dvojdomý. Samčie šištice pripomínajú malé jahňady. Na opelenom samičom jedincovi sa šištica redukuje na mäsité lôžko, ktoré pri dozrievaní vytvára červenofialový kôstkovicovitý plod dlhý 1 až 2 cm na zdurenej mäsitej stopke. Vtáky ho požierajú a šíria semená, čím umožňujú prirodzenú obnovu ďaleko od materského stromu. ^{7 4}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Podocarpus macrophyllus (Thunb.) Sweet. Rod Podocarpus zahŕňa niekoľko desiatok druhov, prevažne na južnej pologuli, takže najsevernejšie postavenie P. macrophyllus je osobitne zaujímavé. Uznávajú sa dve botanické variety s čiastočne sa prekrývajúcimi areálmi: ¹

• Podocarpus macrophyllus var. macrophyllus, južná Čína, Taiwan a Japonsko (Honšú, Šikoku);
• Podocarpus macrophyllus var. maki Siebold & Zucc., s rozšírením až do severného Mjanmarska.

V obehu zostávajú aj botanické synonymá vrátane úzkolistej Podocarpus macrophyllus var. angustifolius Blume a bielo lemovanej Podocarpus macrophyllus var. albovariegatus Pilg.. ¹

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné lesy, svetlé kroviny a okraje ciest tohto druhu ležia na juhu Japonska (Honšú, Kjúšú, Šikoku, ostrovy Rjúkjú), na juhu Číny a na Taiwane. Siahajú od hladiny mora približne do 1 000 m nad morom. Varieta maki rozširuje areál na sever Mjanmarska. ^{7 1}

Podľa IUCN patrí typový druh do kategórie najmenej ohrozený, pretože napriek miestnemu úbytku zostáva široko rozšírený. Varieta maki je naopak takmer ohrozená nezákonným vykopávaním starých stromov na obchod s feng šuej, najmä v Hongkongu. ⁶

Začiatkom 19. storočia bol druh zavedený do Európy. Neskôr sa ako okrasný strom rozšíril po juhovýchode Spojených štátov a mnohých záhradách mierneho pásma. Hojne vysádzaná varieta maki miestami v Číne a Japonsku dokonca zdomácnela. Vtáky ju rozšírili ďaleko za hranice zdokumentovaného pôvodného areálu. ^{7 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

K opeleniu dochádza na jar. Ak v blízkosti chýba samčí jedinec, izolovaná samičia rastlina každoročne kvitne bez tvorby plodov, podobne ako ďalšie dvojdomé druhy vavrín a ginko. Plody dozrievajú niekoľko mesiacov a na jeseň sa sfarbia červenofialovo. ^{7 3}

Rozmnožovanie prebieha hlavne výsevom, s pomalým nepravidelným klíčením počas niekoľkých mesiacov v teplom chránenom priestore, alebo odrezkami z polovyzretých konárikov odobratých koncom leta. V oboch prípadoch zostáva rast pomalý, čo vysvetľuje vysokú obchodnú cenu starých vytvarovaných jedincov. ⁴

Využitie a riziká

Zrelý mäsitý miešok sa v niektorých častiach východnej Ázie konzumuje surový alebo varený; samotné semeno sa nesmie jesť. Drevo odoláva termitom aj vlhkosti a v Japonsku sa tradične používa pri stavbe domov, predovšetkým na Okinawe. ^{4 7}

Organizácia ASPCA označuje Podocarpus macrophyllus za toxický pre mačky, psy a kone. Toxická látka zostáva neznáma, no požitie vyvoláva vracanie a hnačku, u koní aj koliky. ASPCA výslovne upozorňuje na zámeny s pravými tismi rodu Taxus, čo priamo súvisí s taxonomickou históriou druhu. ⁵

Pri okrasnom pestovaní sa tento ihličnan výborne hodí aj na bonsaj. Po aklimatizácii znáša plné slnko aj opakovaný rez listov, čo sa pri ihličnanoch s takým hustým rastom nespája často. ⁷

Na hongkonskom trhu feng šuej môže starý, dobre vytvarovaný strom stáť niekoľko tisíc eur. V roku 2004 tam námorná polícia zachytila čln so 14 vykopanými jedincami v odhadovanej hodnote 100 000 hongkonských dolárov. Prípad dokladá tlak na staré stromy rastúce vo voľnej prírode. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Kompaktnejšia a úzkolistejšia varieta maki prevláda v západnom záhradníckom obchode pod rôznymi označeniami. Úzkolisté formy (angustifolius) a formy s bielym lemom listov (albovariegatus) sú vzácnejšie a zachytené najmä v botanickej synonymike. ¹

Zámeny sú časté s troma ihličnanmi. Taxus baccata a Taxus cuspidata majú kratšie listy usporiadané plocho do dvoch radov namiesto hustej špirály. Cephalotaxus harringtonia má podobný mäsitý plod, no väčší, približne 2,5 cm. Najistejšou pomôckou je podstatne väčšia dĺžka listov Podocarpus macrophyllus a plod na zdurenej stopke, kým pri tisoch je uložený v pohárikovitom miešku.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Podocarpus macrophyllus (Thunb.) Sweet
• Plants of the World Online / Kew, Taxus macrophylla Thunb. (bazionymum)
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Podocarpus macrophyllus
• Plants For A Future, Podocarpus macrophyllus
• ASPCA, záznam o toxicite druhu Buddhist Pine
• Threatened Conifers of the World / RBGE, Podocarpus macrophyllus (hodnotenie IUCN)
• Wikipedia (EN), Podocarpus macrophyllus
• Hong Kong Government News, prípad krádeže Buddhist pine (2004)