Cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa, (Siebold & Zucc.) Endl. 1847)

Identita

Cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa (Siebold & Zucc.) Endl., 1847), známy aj ako hinoki, patrí do čeľade Cupressaceae a rodu Chamaecyparis. Rodové meno spája grécke chamai (pri zemi, nízky) a kyparissos (cyprus). Odlišuje ho od pravých cyprusov rodu Cupressus, ktoré pripomína siluetou, hoci do ich rodu nepatrí. ^{1 3}

Japonské pomenovanie hinoki, doslova „ohnivý strom“, pripomína dávne využitie dreva na zakladanie ohňa trením v šintoistických svätyniach. Neskôr sa stalo jedným z najcennejších stavebných drevín súostrovia. ³

Prvý opis vypracovali Siebold a Zuccarini v roku 1844 pod menom Retinospora obtusa. Rakúsky botanik Stephan Endlicher druh v roku 1847 preradil do rodu Chamaecyparis pod dodnes prijímaným menom. ¹

Poznávacie znaky

Ploché šupinovité ihličie vytvára mäkké vejáre s prevísajúcimi koncami. Šupiny dlhé iba 2 až 4 mm majú zaoblenú tupú špičku, na rozdiel od výrazne špicatejších šupín príbuzného druhu Chamaecyparis pisifera. Na spodnej strane konárikov pomáhajú pri určovaní jemné biele znaky v tvare X. ^{4 3}

Červenohnedá vláknitá kôra sa na starších stromoch odlupuje v tenkých zvislých pásoch, podobne ako pri viacerých ďalších Cupressaceae. V pôvodnom areáli strom bežne meria 15 až 40 m a kmeň môže presiahnuť priemer 3 m. Kužeľovitá koruna široká 3 až 8 m vytvára štíhlu siluetu. V okrasných výsadbách býva výška skromnejšia, zvyčajne 10 až 20 m. ^{3 5}

Drobné guľovité šišky majú priemer 8 až 12 mm a 8 až 10 šupín. Uvoľňujú približne 3 mm dlhé okrídlené semená. Rozomnuté ihličie vydáva charakteristickú živicovú vôňu. ³

Užitočná taxonómia

Prijímané vedecké meno Chamaecyparis obtusa je stabilným bodom pri určovaní. Medzi hlavné historické mená a synonymá patria:

• Retinospora obtusa Siebold & Zucc., pôvodné pomenovanie
• Chamaecyparis obtusa var. formosana Hayata, taiwanská varieta
• Chamaecyparis taiwanensis Masam. & Suzuki, taiwanský taxón

Taxón zahŕňa najmä dve zreteľne odlišné populácie. Typová varieta var. obtusa pochádza zo stredného a južného Japonska. Taiwanská var. formosana sa niekedy posudzuje ako samostatný druh Chamaecyparis taiwanensis. Líšia sa najmä šiškami, ktoré sú pri taiwanskej variete menšie: 7 až 9 mm oproti 8 až 12 mm. ^{1 3}

Pri určovaní v teréne býva najčastejšou zámenou Chamaecyparis pisifera. Jeho šupiny sú zreteľne špicatejšie a dlho končisté, zatiaľ čo pri C. obtusa zostávajú tupé; odtiaľ pochádza druhové meno obtusa. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Pôvod cyprušteka tupolistého siaha do stredného a južného Japonska, najmä na ostrovy Honšu, Šikoku a Kjúšu. V čistých alebo zmiešaných horských lesoch rastie medzi 300 a 1500 m v mierne vlhkom podnebí. Podľa pôvodu semien znáša zimné teploty až −25 až −30 °C a horúčavy do 35 °C bez priameho poškodenia, čo zodpovedá zónam USDA 4 až 8. ^{1 4}

Taiwanská varieta formosana obýva odlišné, vyššie položené stanovištia: zmiešané horské lesy medzi 1600 a 2900 m. Areál bol v minulosti oveľa väčší. Miocénne fosílie dokazujú výskyt až v Nemecku, ďaleko od dnešnej východnej Ázie. ³

V miernom podnebí Európy a Severnej Ameriky sa strom široko pestuje na okrasu, bez doloženého invázneho správania. Medzinárodná únia na ochranu prírody ho napriek tomu hodnotí ako takmer ohrozený. Dôvodom je intenzívna historická ťažba stavebného dreva, ktorej rozsah zostáva nedostatočne vyčíslený. ^{2 7 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednodomý nahosemenný cypruštek nesie samčie aj samičie šišky na tom istom strome; na jar ich opeľuje vietor. Mladé semenáče najprv vytvárajú pichľavé ihlicovité juvenilné olistenie, ktoré postupne nahrádzajú šupiny dospelých stromov. Jedno- až dvojročné semenáče merajú iba 15 až 40 cm, kým dospelé stromy dosahujú po niekoľkých desaťročiach 15 až 40 m. ⁶

Oplodnené samičie šišky dozrejú za jednu sezónu a na jeseň uvoľnia malé okrídlené semená šírené vetrom. Výsev v škôlke je možný, ale vyžaduje dvojfázovú stratifikáciu: mesiac v teple a mesiac v chlade. Následné klíčenie môže trvať až 18 mesiacov. ⁶

Záhradné kultivary sa rozmnožujú predovšetkým odrezkami, od konca leta do jesene alebo koncom zimy, v piesčitom substráte. Iba tento spôsob zaručuje zachovanie zakrpateného vzrastu či farby ihličia. Vo voľnej pôde je rast najrýchlejší počas prvých piatich až dvadsiatich rokov, keď strom prejde od 3 do 15 m. Potom rastie pomalšie a medzi 20 a 80 rokmi dosahuje dospelú výšku 15 až 40 m; zakrpatené kultivary v nádobách rastú ešte pomalšie. ^{6 4}

Využitie a riziká

Svetlé voňavé drevo hinoki prirodzene odoláva hnilobe a má osobitné miesto v japonskej architektúre. Využilo sa pri stavbe chrámu Hórjúdži, jedného z najstarších dodnes stojacich veľkých drevených objektov, v období Nara v 8. storočí. Slúži aj svätyni Ise, obnovovanej v rovnakej podobe každých dvadsať rokov pri obrade Šikinen sengú. ³

Okrasné výsadby využívajú typový druh i jeho vyše 200 kultivarov ako solitéry, živé ploty alebo clony. Zakrpatené formy sa často pestujú ako bonsaje. Vhodnými spoločníkmi sú japonské javory a azalky, ktoré rovnako uprednostňujú mierne kyslú, sviežu pôdu pod korunou. ^{2 6}

Podľa dostupných údajov cypruštek tupolistý nie je toxický pre mačky, psy ani ľudí. Pri koňoch zostáva stav neistý, pretože chýbajú osobitné údaje. ^{6 7}

Zdravotné ťažkosti sa týkajú najmä samotného stromu. Zle odvodnená pôda podporuje hnilobu koreňov. Strom oslabený suchom ľahšie napádajú vreckovité húsenice, červce či rakovinové ochorenie borievok. ^{4 5}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Výber vyše 200 kultivarov siaha od veľkých parkových stromov po zakrpatené formy nižšie než 30 cm. Nana Gracilis rastie veľmi pomaly a má mušľovité konáriky, preto patrí k obľúbeným bonsajovým formám. Crippsii nesie zlatisté previsnuté ihličie a získal Award of Garden Merit od RHS. Fernspray Gold pripomína papraď a má tiež zlatisté ihličie. Nana Aurea vytvára na jar zlatisté výhonky, ktoré počas sezóny čiastočne zozelenajú. ²

Z príbuzných druhov sa najčastejšie zamieňa Chamaecyparis pisifera so špicatými šupinami namiesto tupých. K častým zámenám patria aj Thuja, ktorých spodná strana konárikov má odlišné znaky, a pravé cyprusy rodu Cupressus, podobné siluetou, no patriace do iného rodu.

Tupé konce šupín, vláknitá kôra odlupujúca sa v pásoch a drobné šišky s 8 až 10 šupinami zostávajú najspoľahlivejšou kombináciou znakov pre potvrdenie Chamaecyparis obtusa. ^{4 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Chamaecyparis obtusa (Siebold & Zucc.) Endl.
• Royal Horticultural Society, Chamaecyparis obtusa, hinoki
• The Gymnosperm Database, Chamaecyparis obtusa
• NC State Extension, Chamaecyparis obtusa, cypruštek tupolistý
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Chamaecyparis obtusa
• Plants For A Future, Chamaecyparis obtusa
• INPN / MNHN, Chamaecyparis obtusa (Siebold & Zucc.) Endl., 1847 (cd_nom 610828)
• IUCN Red List, hodnotenie Chamaecyparis obtusa