Japanese yew (Taxus cuspidata, Siebold & Zucc. 1846)

Identita

Taxus cuspidata (Siebold & Zucc., 1846), známy aj pod medzinárodnými menami Japanese yew, Spreading yew či Ichii, je vždyzelený ihličnan z čeľade Taxaceae a rodu Taxus. Tento ker alebo menší strom rastie v horách Japonska, Kórey, severovýchodnej Číny a ruského Ďalekého východu. ^{1 8}

Druhové meno cuspidata pochádza z latinského cuspis, hrot, a opisuje náhle zašpicatený koniec každej ihlice. Je to znak odlišujúci tento druh od európskeho príbuzného, tisu obyčajného (Taxus baccata). Japonské meno ichii doslova znamená prvá hodnosť: z jemnozrnného dreva starých stromov sa kedysi vyrezávalo žezlo pre vysoko postavených dvoranov. ²

Poznávacie znaky

Hustý ker alebo pyramídový strom druhu Taxus cuspidata má s vekom zaoblenú korunu a tenkú červenohnedú šupinatú kôru. Vo voľnej prírode bežne dosahuje 10 až 18 m, pričom priemer kmeňa môže prekročiť 60 cm. Pri strihaní do živého plota alebo pestovaní ako záhradný solitér najčastejšie zostáva pod 4 až 8 m, teda približne o polovicu nižší než voľne rastúci strom v lese. ^{2 3}

Čiarkovité ploché ihlice sú na konáriku usporiadané do mierneho V, tesnejšie a vzpriamenejšie než ploché dva rady tisu obyčajného. Navrchu sú tmavozelené, naspodku nesú dva široké žltkasté prieduchové pásy, výraznejšie než pri Taxus baccata. Každá ihlica sa končí krátkym zreteľným hrotom, podľa ktorého druh dostal vedecké meno. ^{5 4}

Druh Taxus cuspidata je dvojdomý, samčie a samičie orgány rastú na oddelených jedincoch. Iba samičie rastliny na jeseň nesú dužinatý červený miešok, otvorený na vrchole, veľký asi 8 až 12 mm, ktorý obklopuje jediné semeno. Izolovaný samčí strom preto tieto bobuľovité útvary nevytvorí nikdy, bez ohľadu na svoj vek. ^{4 2}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Taxus cuspidata Siebold & Zucc., opísané v roku 1846. V literatúre a záhradníckom obchode sa objavuje viacero historických mien bez samostatného botanického statusu:

• Taxus baccata var. cuspidata (Siebold & Zucc.) Carrière, historické meno variety
• Taxus cuspidata var. umbraculifera (Siebold ex Endl.) Makino, historické meno variety
• Taxus cuspidata var. latifolia (Pilg.) Nakai, historické meno variety
• Taxus cuspidata f. thayerae (E.H.Wilson) Rehder, historické meno formy

Prípad var. cuspidata ukazuje túto nejednotnosť: niektoré staršie klasifikácie ešte zaraďujú ázijský druh k Taxus baccata iba ako varietu, kým POWO uznáva Taxus cuspidata za plnohodnotný samostatný druh. Do rodu patrí aj hojne vysádzaný záhradnícky hybrid Taxus x media Rehder, ktorý vznikol krížením Taxus cuspidata a Taxus baccata. ¹

Stanovište a rozšírenie

Hory Japonska, Kórey, severovýchodnej Číny a ruského Ďalekého východu tvoria pôvodný areál Taxus cuspidata. V Japonsku ide o Hokkaido, Honshu, Kyushu a Shikoku, v Číne o Heilongjiang, Jilin, Liaoning a Shaanxi, v Rusku najmä o Prímorie, Sachalin a Kurilské ostrovy. Druh osídľuje chladné a vlhké horské lesy na kyslých pôdach, často vo výške 500 až 1 000 m. ^{8 4}

Celosvetové hodnotenie Medzinárodnej únie na ochranu prírody z roku 2013 zaraďuje Taxus cuspidata medzi najmenej ohrozené druhy. Za týmto statusom sa však skrývajú miestne ústupy: v Číne niektorých botanikov znepokojuje fragmentácia stanovíšť a nevyvážený pomer samčích a samičích jedincov napriek celkovej stabilite druhu. ⁷

Mimo pôvodného areálu sa Taxus cuspidata hojne pestuje, najmä v Severnej Amerike a Európe na živé ploty a bonsaje. Mimo Ázie má predovšetkým okrasnú úlohu a nepovažuje sa za invázny. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvitnutie druhu Taxus cuspidata sprevádza uvoľňovanie peľu zo samčích orgánov. Vietor ho prenáša k vajíčkam samičích rastlín. Bez drevnatej šišky zostáva každé oplodnené semeno samostatné, obklopené červeným mieškom, ktorý do jesene dozrieva šesť až deväť mesiacov. ⁴

Pomalý až mierny rast znamená, že mladému jedincovi trvá niekoľko desaťročí, kým dosiahne dospelý vzrast. Táto pomalosť sa spája so vzácnou dlhovekosťou: niektoré jedince patria k najstarším stromom severovýchodnej Ázie. Stromy v ruskom pohorí Sichote-Aliň údajne prekračujú 1 000 rokov a vek stromu Sentsūzan-no-Ichii v japonskej prefektúre Tottori sa odhaduje približne na 2 000 rokov. ⁵

Pôvodný druh sa v záhradníctve rozmnožuje výsevom, pri ktorom pomalé klíčenie trvá osemnásť mesiacov až vyše dvoch rokov, alebo odrezkami z polovyzretých konárikov odobratých v júli až auguste. Tie sa často zakorenia už do konca septembra. ⁴

Využitie a riziká

Okrasná výsadba zostáva hlavným využitím Taxus cuspidata: strihaný živý plot, tvarovaný ker, bonsaj či solitér v záhradách japonského štýlu aj v západných parkoch. V chladnom kontinentálnom podnebí je vďaka mrazuvzdornosti spoľahlivejší než tis obyčajný. ⁵

Všetky časti Taxus cuspidata okrem dužiny mieška obsahujú kardiotoxické taxínové alkaloidy, sústredené najmä v semenách a ihličí. Požitie vyvoláva tras, ťažkosti s dýchaním a potom kŕče; u psov, mačiek a koní môže viesť k náhlej zástave srdca. Špecifický protijed neexistuje, riziká obmedzuje iba dlhšie lekárske sledovanie. ⁶

Ostrihané ihličie poskytuje aj surovinu pre polosyntetický prekurzor taxánov, skupiny protinádorových liečiv používanej proti niektorým nádorom vaječníkov. Toto využitie zdieľa s tisom obyčajným. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Štyri ustálené kultivary tvoria základ záhradníckej ponuky Taxus cuspidata. 'Capitata' má vzpriamený pyramídový vzrast a často slúži ako podpník alebo do živých plotov. 'Nana' je trpasličia rozložitá forma, 'Densa' nízky hustý samičí ker a 'Aurescens' má mladé jarné výhonky zlatožlté, kým znovu nezozelenejú. ²

Najčastejšie sa Taxus cuspidata zamieňa s tisom obyčajným (Taxus baccata), ktorého ihličie je plochejšie a leží v dvoch rovných radoch, na rozdiel od vzpriameného V japonského druhu. Rozlíšenie komplikuje hybrid Taxus x media, kríženec oboch druhov, ktorý dnes v severoamerických škôlkach patrí medzi najpredávanejšie tisy pre svoju strednú mrazuvzdornosť. V teréne zostáva najspoľahlivejšou pomôckou pri rozlišovaní týchto troch tisov usporiadanie ihličia do V a jeho náhle zašpicatený koniec. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Taxus cuspidata Siebold & Zucc., taxonomický záznam
• Royal Horticultural Society, Taxus cuspidata, profil druhu
• Missouri Botanical Garden, Taxus cuspidata, profil rastliny
• Plants For A Future, Taxus cuspidata, prehľad druhu
• NC State Extension, Taxus cuspidata, opis a využitie
• ASPCA, toxicita Taxus cuspidata
• IUCN Red List of Threatened Species, hodnotenie Taxus cuspidata
• USDA GRIN Global, taxonomický záznam Taxus cuspidata