Japanese plum (Prunus salicina, Lindl. 1830)

Identita

Prunus salicina (Prunus salicina Lindl., 1830) je opadavý ovocný strom rodu Prunus z čeľade ružovité (Rosaceae). Označenie japonská slivka môže mýliť: podľa POWO druh pochádza z Číny, ruského Ďalekého východu, severného Vietnamu a Taiwanu, nie z Japonska. ^{1 7}

Druhové meno salicina vychádza z latinského salicinus, teda „podobný vŕbe“ (Salix). Odkazuje na pretiahnuté, jemne zúbkaté listy, ktoré na pohľad pripomínajú vŕbu viac než slivku domácu. ³

Označenie japonská slivka, po anglicky Japanese plum či Chinese plum, súvisí so záhradníckou históriou. V Japonsku sa druh pestoval celé stáročia. Koncom 19. storočia sa tamojšie odrody dostali do Kalifornie a stali sa základom väčšiny čerstvých sliviek predávaných v Severnej Amerike. ²

Poznávacie znaky

Vo voľnej prírode dorastá tento strom do výšky 9 až 12 m, v sadoch ho však každoročný rez zvyčajne udržiava na 3 až 5 m. Pri kompaktnom kultivare Shiro uvádza RHS dosiahnutie konečnej veľkosti za 5 až 10 rokov. ^{2 3}

Čepele listov sú podlhovasto obrátene vajcovité, dlhé 6 až 12 cm a široké 2,5 až 5 cm, s jemne zúbkatým okrajom a tmavozelenou lesklou vrchnou stranou. Mladé konáriky sú purpurovočervené, tohtoročné výhonky žltočervené. Pomáhajú pri určovaní aj v zime bez listov a kvetov. ³

Biele kvety sa otvárajú skoro na jar pred listami alebo súčasne s nimi. Majú päť lupienkov, priemer asi 2 cm a vyrastajú po dvoch až troch na jednoročnom dreve. Väčšina kultivarov je samoinkompatibilná, preto na úrodu potrebuje druhý kompatibilný strom. ^{2 4}

Šťavnatá kôstkovica meria 4 až 7 cm v priemere. Žltú, červenú, zelenú alebo fialovú šupku pokrýva jemný voskový povlak a dužina je žltoružová. Podľa kultivaru a podnebia plody dozrievajú od konca mája do augusta. ^{3 4}

Užitočná taxonómia

Pre tento druh prijíma POWO meno Prunus salicina Lindl. V staršej botanickej a záhradníckej literatúre sa vyskytujú aj tieto názvy:

• Prunus trifolia Roxb., historické meno
• Cerasus salicina (Lindl.) Loudon, staršie preradenie
• Prunus botan hort. ex Chow, záhradnícke meno
• Prunus salicina var. mandshurica (Skvortsov) Skvortsov & A.I.Baranov, botanická varieta
• Prunus salicina var. pubipes (Koehne) L.H.Bailey, botanická varieta

V rámci druhu sa uznávajú štyri botanické variety: var. salicina, var. pubipes, var. mandshurica a var. cordata. Obchodné názvy Santa Rosa či Shiro sa s nimi nezhodujú. Označujú záhradnícke selekcie priradené k druhu, nie samostatné botanické variety. ¹

Stanovište a rozšírenie

Od ruského Ďalekého východu cez Čínu po severný Vietnam a Taiwan siaha pôvodný areál Prunus salicina podľa POWO. V Číne rastie v svetlých lesoch, na ich okrajoch, v krovinách a pozdĺž tokov v údoliach vo výškach 200 až 2 600 m. ^{1 3}

Z východoázijského centra pôvodu sa pestovanie pred stáročiami rozšírilo do Kórey a Japonska. Okolo roku 1870 druh prekročil Tichý oceán smerom do Kalifornie a udomácnil sa aj v Austrálii. Vo Francúzsku dnes tvorí približne 25 až 30 % výmery stolových sliviek. ⁷

Pri pestovaní znáša rôzne pôdy od piesočnatých cez hlinité po ílovité, ak dobre odvádzajú vodu. Premokrená pôda podporuje hnilobu koreňov, podobne ako pri ostatných ovocných druhoch rodu Prunus. ^{3 2}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kôstka po 2 až 3 mesiacoch chladovej stratifikácie môže vyklíčiť. Semenáče však nezachovávajú vlastnosti rodičovského kultivaru, a preto sú predávané ovocné stromy takmer vždy vrúbľované. ³

Pri skorom jarnom kvitnutí, ktoré predchádza pučaniu listov alebo ho sprevádza, stačí neskorý mráz −2 °C na zničenie všetkých kvetov aj budúcej úrody. Pre samoinkompatibilitu väčšiny kultivarov zostáva dôležité krížové opelenie dvoch kompatibilných stromov. ^{2 4}

Letné dozrievanie prináša plody s krátkou trvanlivosťou: iba 3 až 4 dni pri izbovej teplote a 1 až 2 týždne v chlade. Často sa preto spracúvajú na džemy, ovocné vína alebo sušené výrobky. ³

Využitie a riziká

Ovocie je hlavným dôvodom pestovania. Dužina zrelých plodov sa je surová aj varená, využíva sa na džemy a ovocné vína. Vo východnej Ázii slúžia celé plody aj na prípravu cukroviniek a likérov. ³

Pri konzumácii platí zásadné rozlíšenie: dužina zrelého plodu je jedlá, celý strom však jedlý nie je. ASPCA zaraďuje slivky medzi rastliny toxické pre mačky, psy a kone. ⁵

Za toxicitou stoja kyanogénne glykozidy v stonkách, listoch a najmä v kôstkach. Riziko stúpa pri vädnutí listov. Po závažnom požití sa uvádzajú tehlovočervené sliznice, rozšírené zrenice, dýchacie ťažkosti, dychčanie a šok. ⁵

Po požití väčšieho množstva listov, konárikov alebo rozdrvených kôstok kontaktujte veterinára alebo toxikologické centrum a uveďte druh vystaveného zvieraťa. Domáce liečenie nie je vhodnou náhradou odbornej pomoci. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Z obchodných kultivarov vyniká Santa Rosa od škôlkara Luthera Burbanka, často uvádzaná ako chuťový vzor. Shiro má zlatožlté plody a kompaktnejší vzrast; Methley je samoopelivý s tmavočervenými plodmi; Ozark Premier sa hodí do horúcich liet. Ide o záhradnícke selekcie, nie botanické variety. ^{2 4}

Najčastejšie sa druh zamieňa so slivkou domácou, Prunus domestica. Tá je hexaploidná, kým Prunus salicina je diploidný. Plody slivky domácej bývajú pretiahnuté a vhodné na sušenie; pri Prunus salicina sú skôr guľaté, s hladkou, voskovo oinovatenou šupkou. ¹

Ďalšou podobnou drevinou je myrobalán, Prunus cerasifera, často využívaný ako podpník alebo kvitnúci živý plot. Jeho plody sú výrazne menšie než plody kultivarov Prunus salicina. Pri mladom strome v škôlke je najistejším vodidlom botanické meno a údaj o podpníku. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Prunus salicina Lindl.
• Royal Horticultural Society, Prunus salicina 'Shiro' opis rastliny
• Plants For A Future, Prunus salicina
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Prunus salicina 'Methley'
• ASPCA, toxikologický záznam o slivkách
• IUCN Red List, Prunus salicina hodnotenie
• Integrated Taxonomic Information System, Prunus salicina Lindl., TSN 506232
• Wikidata, Prunus salicina (Q1250033)