Japanese plum (Prunus salicina, )


© fotografia
- fotografia 1 — (c) Shin-Ming Ku, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Shin-Ming Ku · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikipedia · CC BY-SA · Wikipedia
Prunus salicina (Lindl., 1830) je opadavý ovocný strom z čeľade ružovité (Rosaceae), známy aj ako japonská slivka. Napriek tomuto pomenovaniu pochádza z Číny, ruského Ďalekého východu, severného Vietnamu a Taiwanu. Kvitne skoro na jar a v lete vytvára šťavnaté kôstkovice so žltou, červenou alebo fialovou šupkou. Listy, stonky a kôstky sú toxické pre domáce zvieratá.
Čítať ďalejJapanese plum a Chinese plum
Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.
Plné slnko, chránené miesto





© fotografia
(c) Shin-Ming Ku, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Shin-Ming Ku · cc-by-nc
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Wikipedia · CC BY-SA
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Podľa POWO siaha pôvodný areál Prunus salicina od ruského Ďalekého východu cez Čínu po severný Vietnam a Taiwan. Pred stáročiami bol druh introdukovaný do Kórey a Japonska, ako uvádza francúzska Wikipédia, neskôr okolo roku 1870 do USA a tiež do Austrálie. Vo Francúzsku dnes predstavuje 25 až 30 % výmery stolových sliviek.
- Pôvodná4
- Introdukovaná4
- Čína
- Ruský Ďaleký východ
- Severný Vietnam
- Taiwan
- Kórea
- Japonsko
- Spojené štáty
- Austrália
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Prunus salicina (Prunus salicina Lindl., 1830) je opadavý ovocný strom rodu Prunus z čeľade ružovité (Rosaceae). Označenie japonská slivka môže mýliť: podľa POWO druh pochádza z Číny, ruského Ďalekého východu, severného Vietnamu a Taiwanu, nie z Japonska. 1 7
Druhové meno salicina vychádza z latinského salicinus, teda „podobný vŕbe“ (Salix). Odkazuje na pretiahnuté, jemne zúbkaté listy, ktoré na pohľad pripomínajú vŕbu viac než slivku domácu. 3
Označenie japonská slivka, po anglicky Japanese plum či Chinese plum, súvisí so záhradníckou históriou. V Japonsku sa druh pestoval celé stáročia. Koncom 19. storočia sa tamojšie odrody dostali do Kalifornie a stali sa základom väčšiny čerstvých sliviek predávaných v Severnej Amerike. 2
Poznávacie znaky
Vo voľnej prírode dorastá tento strom do výšky 9 až 12 m, v sadoch ho však každoročný rez zvyčajne udržiava na 3 až 5 m. Pri kompaktnom kultivare Shiro uvádza RHS dosiahnutie konečnej veľkosti za 5 až 10 rokov. 2 3
Čepele listov sú podlhovasto obrátene vajcovité, dlhé 6 až 12 cm a široké 2,5 až 5 cm, s jemne zúbkatým okrajom a tmavozelenou lesklou vrchnou stranou. Mladé konáriky sú purpurovočervené, tohtoročné výhonky žltočervené. Pomáhajú pri určovaní aj v zime bez listov a kvetov. 3
Biele kvety sa otvárajú skoro na jar pred listami alebo súčasne s nimi. Majú päť lupienkov, priemer asi 2 cm a vyrastajú po dvoch až troch na jednoročnom dreve. Väčšina kultivarov je samoinkompatibilná, preto na úrodu potrebuje druhý kompatibilný strom. 2 4
Šťavnatá kôstkovica meria 4 až 7 cm v priemere. Žltú, červenú, zelenú alebo fialovú šupku pokrýva jemný voskový povlak a dužina je žltoružová. Podľa kultivaru a podnebia plody dozrievajú od konca mája do augusta. 3 4
Užitočná taxonómia
Pre tento druh prijíma POWO meno Prunus salicina Lindl. V staršej botanickej a záhradníckej literatúre sa vyskytujú aj tieto názvy:
- Prunus trifolia Roxb., historické meno
- Cerasus salicina (Lindl.) Loudon, staršie preradenie
- Prunus botan hort. ex Chow, záhradnícke meno
- Prunus salicina var. mandshurica (Skvortsov) Skvortsov & A.I.Baranov, botanická varieta
- Prunus salicina var. pubipes (Koehne) L.H.Bailey, botanická varieta
V rámci druhu sa uznávajú štyri botanické variety: var. salicina, var. pubipes, var. mandshurica a var. cordata. Obchodné názvy Santa Rosa či Shiro sa s nimi nezhodujú. Označujú záhradnícke selekcie priradené k druhu, nie samostatné botanické variety. 1
Stanovište a rozšírenie
Od ruského Ďalekého východu cez Čínu po severný Vietnam a Taiwan siaha pôvodný areál Prunus salicina podľa POWO. V Číne rastie v svetlých lesoch, na ich okrajoch, v krovinách a pozdĺž tokov v údoliach vo výškach 200 až 2 600 m. 1 3
Z východoázijského centra pôvodu sa pestovanie pred stáročiami rozšírilo do Kórey a Japonska. Okolo roku 1870 druh prekročil Tichý oceán smerom do Kalifornie a udomácnil sa aj v Austrálii. Vo Francúzsku dnes tvorí približne 25 až 30 % výmery stolových sliviek. 7
Pri pestovaní znáša rôzne pôdy od piesočnatých cez hlinité po ílovité, ak dobre odvádzajú vodu. Premokrená pôda podporuje hnilobu koreňov, podobne ako pri ostatných ovocných druhoch rodu Prunus. 3 2
Životný cyklus a rozmnožovanie
Kôstka po 2 až 3 mesiacoch chladovej stratifikácie môže vyklíčiť. Semenáče však nezachovávajú vlastnosti rodičovského kultivaru, a preto sú predávané ovocné stromy takmer vždy vrúbľované. 3
Pri skorom jarnom kvitnutí, ktoré predchádza pučaniu listov alebo ho sprevádza, stačí neskorý mráz −2 °C na zničenie všetkých kvetov aj budúcej úrody. Pre samoinkompatibilitu väčšiny kultivarov zostáva dôležité krížové opelenie dvoch kompatibilných stromov. 2 4
Letné dozrievanie prináša plody s krátkou trvanlivosťou: iba 3 až 4 dni pri izbovej teplote a 1 až 2 týždne v chlade. Často sa preto spracúvajú na džemy, ovocné vína alebo sušené výrobky. 3
Využitie a riziká
Ovocie je hlavným dôvodom pestovania. Dužina zrelých plodov sa je surová aj varená, využíva sa na džemy a ovocné vína. Vo východnej Ázii slúžia celé plody aj na prípravu cukroviniek a likérov. 3
Pri konzumácii platí zásadné rozlíšenie: dužina zrelého plodu je jedlá, celý strom však jedlý nie je. ASPCA zaraďuje slivky medzi rastliny toxické pre mačky, psy a kone. 5
Za toxicitou stoja kyanogénne glykozidy v stonkách, listoch a najmä v kôstkach. Riziko stúpa pri vädnutí listov. Po závažnom požití sa uvádzajú tehlovočervené sliznice, rozšírené zrenice, dýchacie ťažkosti, dychčanie a šok. 5
Po požití väčšieho množstva listov, konárikov alebo rozdrvených kôstok kontaktujte veterinára alebo toxikologické centrum a uveďte druh vystaveného zvieraťa. Domáce liečenie nie je vhodnou náhradou odbornej pomoci. 5
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Z obchodných kultivarov vyniká Santa Rosa od škôlkara Luthera Burbanka, často uvádzaná ako chuťový vzor. Shiro má zlatožlté plody a kompaktnejší vzrast; Methley je samoopelivý s tmavočervenými plodmi; Ozark Premier sa hodí do horúcich liet. Ide o záhradnícke selekcie, nie botanické variety. 2 4
Najčastejšie sa druh zamieňa so slivkou domácou, Prunus domestica. Tá je hexaploidná, kým Prunus salicina je diploidný. Plody slivky domácej bývajú pretiahnuté a vhodné na sušenie; pri Prunus salicina sú skôr guľaté, s hladkou, voskovo oinovatenou šupkou. 1
Ďalšou podobnou drevinou je myrobalán, Prunus cerasifera, často využívaný ako podpník alebo kvitnúci živý plot. Jeho plody sú výrazne menšie než plody kultivarov Prunus salicina. Pri mladom strome v škôlke je najistejším vodidlom botanické meno a údaj o podpníku. 1
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Prunus salicina Lindl.
- Royal Horticultural Society, Prunus salicina 'Shiro' opis rastliny
- Plants For A Future, Prunus salicina
- NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Prunus salicina 'Methley'
- ASPCA, toxikologický záznam o slivkách
- IUCN Red List, Prunus salicina hodnotenie
- Integrated Taxonomic Information System, Prunus salicina Lindl., TSN 506232
- Wikidata, Prunus salicina (Q1250033)
Časté otázky
Pochádza Prunus salicina skutočne z Japonska?
Nie. POWO uvádza pôvodný areál v Číne, na ruskom Ďalekom východe, v severnom Vietname a na Taiwane. V Japonsku sa druh pestoval stáročia, kým sa koncom 19. storočia dostal do Kalifornie.
Ako sa líši Prunus salicina od slivky domácej?
Prunus salicina je diploidný druh s prevažne guľatými plodmi, hladkou šupkou a voskovým povlakom. Prunus domestica je hexaploidná a má často pretiahnuté plody vhodné na sušenie.
Je Prunus salicina toxický pre mačky a psy?
Áno, pokiaľ ide o rastlinu ako celok. ASPCA radí slivky medzi rastliny toxické pre mačky, psy a kone pre kyanogénne glykozidy v listoch, stonkách a kôstkach.
Prečo strom bohato kvitne, ale nerodí?
Väčšina kultivarov je samoinkompatibilná a potrebuje nablízku ďalší kompatibilný strom Prunus salicina. Aj neskorý mráz −2 °C môže zničiť celé kvitnutie pred oplodnením.
Ktoré kultivary Prunus salicina sú najznámejšie?
Patria medzi ne Santa Rosa od Luthera Burbanka, často uvádzaná ako chuťový vzor, zlatožltá Shiro, samoopelivý Methley s tmavočervenými plodmi a Ozark Premier vhodný do horúcich liet.
Dá sa jesť jadro vo vnútri kôstky?
Nie, je lepšie sa mu vyhnúť. Kôstky a listy obsahujú amygdalín, kyanogénny glykozid uvoľňujúci kyanovodík. Na konzumáciu je určená iba dužina zrelého plodu.
Prečo sa tieto slivky skladujú tak krátko?
Plody vydržia iba 3 až 4 dni pri izbovej teplote a 1 až 2 týždne v chlade. Preto sa často spracúvajú na džem, ovocné víno alebo sušené výrobky.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.




