Hruška nashi (Pyrus pyrifolia, (Burm.f.) Nakai 1926)

Hruška nashi (Pyrus pyrifolia) je opadavý ovocný strom z čeľade Rosaceae, pôvodom z južnej Číny. Po skorej domestikácii sa rozšíril do Japonska a Kórey. Jeho okrúhle plody zostávajú chrumkavé a šťavnaté aj v plnej zrelosti, na rozdiel od európskej hrušky. Rozmnožuje sa štepením a väčšinou potrebuje cudzie opelenie.

Čítať ďalej
Vedecký názovPyrus pyrifolia
RodPyrus
RadRosales

Hruška nashi, Nashi, Ázijská hruška, Japonská hruška, Hruška hruškolistá a Asian pear

Identita
Toxicita
Jedlý plod bez známeho rizika; pre istotu sa vyhnúť nadbytku semien
Náročnosť údržby
Stredná
Typ rastliny
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
ČínaVietnamLaos
Biotop
Svetlé lesy a teplé svahy vo výške 100 až 1 400 m; dnes najmä ovocné sady
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
7/10
Čas dozrievania
Prvá významná úroda 3 až 5 rokov po štepení
Rozmnožovanie
Štepenie, Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Po vytvorení kostry primeraná; spočiatku pomôže oporný kolík
Vlhkosť
40–70 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Hlboká pôda, Priepustná pôda, Ľahká piesočnatá pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Exteriér
Sad, Ovocná záhrada
Kvetináče
Hlboká nádoba
Vzhľad
Výška400–1500 cmŠírka300–800 cm
Listy
Zelená
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — listy 1
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — listy 2
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — listy 3
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — listy 4
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
Biela
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kvety 1
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kvety 2
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kvety 3
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kvety 4
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kvety 5
Plody
ŽltáHnedá
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — plody 1
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — plody 2
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — plody 3
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — plody 4
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — habitus 1
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — habitus 2
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — habitus 3
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — habitus 4
Kôra
Hnedá
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kôra 1
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kôra 2
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kôra 3
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kôra 4
Hruška nashi (Pyrus pyrifolia): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Pyrus pyrifolia leží v južnej Číne, najmä v strednom povodí Jang-c’-ťiang a provinciách S’-čchuan a Jün-nan, s presahom do severného Laosu a Vietnamu. Po skorej domestikácii sa druh dostal do Japonska a Kórey, kde vznikli tri veľké skupiny odrôd s rovnakým divým predkom.

  • Pôvodná3
  • Introdukovaná4
  • Čína
  • Vietnam
  • Laos
  • Japonsko
  • Južná Kórea
  • Spojené štáty
  • Austrália

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Hruška nashi (Pyrus pyrifolia (Burm.f.) Nakai, 1926), známa aj ako ázijská hruška, je opadavý ovocný strom rodu Pyrus z čeľade Rosaceae. Holandský botanik Nicolaas Laurens Burman ju v roku 1768 pôvodne opísal ako Ficus pyrifolia. Japonský botanik Takenoshin Nakai ju v roku 1926 preradil do rodu Pyrus, čo vysvetľuje kombinované autorstvo prijatého vedeckého mena. 1 6

Prirovnanie plodu nashi k jablku neznamená kríženie jablone s hruškou. Ide o hrušku, ktorej okrúhly a chrumkavý plod pripomína jablko tvarom. Názvy nashi, čínska či japonská hruška odrážajú šírenie jej pestovania z Číny do Japonska a Kórey. 3

Poznávacie znaky

Guľovitý plod odlišuje Pyrus pyrifolia od európskej hrušky už na prvý pohľad. Podľa odrody dosahuje 6 až 8 cm a má béžovú, hnedú alebo žltozelenú šupku často posiatu svetlými lenticelami. Biela dužina zostáva pevná a chrumkavá aj v plnej zrelosti, kým pri Pyrus communis vtedy mäkne. 2 3

Rozložitá koruna opadavého stromu býva širšia než pri európskej hruške. Listy sú vajcovité, jemne zúbkaté a lesklé, na jeseň červenejú. Biele päťpočetné kvety sa otvárajú v chocholíkoch uprostred jari, pred prvými listami alebo súčasne s nimi. V udržiavanom sade strom bežne meria 4 až 8 m, v prírode môže presiahnuť 10 až 15 m. 2 3 8

Šľachtenie zväčšilo priemer plodov približne trojnásobne: pestované odrody majú 6 až 8 cm, pôvodné divé plody iba 2 až 2,5 cm a sú trpké a zrnité. Kamenné bunky spôsobujúce zrnitosť pritom nezmizli. Pri dnešných predávaných odrodách sa sústreďujú predovšetkým okolo jadrovníka. 3

Užitočná taxonómia

Úplné meno Pyrus pyrifolia (Burm.f.) Nakai ukazuje zvláštnosť botanického názvoslovia. Epiteton pyrifolia doslova znamená „s listami v tvare hrušky“, teda tautológiu vyplývajúcu z pravidiel pomenovania. Medzi hlavné synonymá patria:

  • Pyrus serotina Rehder, synonymné meno
  • Pyrus pyrifolia var. culta (Makino) Nakai, varietné meno
  • Pyrus pyrifolia f. hiemalis (Siebold) Nakai, meno formy
  • Ficus pyrifolia Burm.f., pôvodné meno

Nezávisle navrhnuté meno Pyrus serotina publikoval nemecký botanik Alfred Rehder v roku 1915. Podľa pravidla priority napokon ustúpilo menu Pyrus pyrifolia, ktoré prijíma aj Kew a ktoré ostáva spoľahlivým taxonomickým označením. 1 6

Stanovište a rozšírenie

Južná Čína tvorí pôvodný areál Pyrus pyrifolia, najmä stredné povodie Jang-c’-ťiang a provincie S’-čchuan a Jün-nan, s presahom do severného Laosu a Vietnamu. Genetická štúdia umiestňuje centrum pôvodu do juhozápadnej Číny. Odtiaľ sa pestovanie šírilo na sever a východ pozdĺž rieky Jang-c’-ťiang. 7 5

Divé hrušky rástli vo svetlých lesoch a na teplých svahoch vo výške 100 až 1 400 m. Skutočne spontánne populácie dnes z Číny aj Japonska vymizli následkom ničenia biotopov a nadmerného využívania pôdy. 7

Po skorej domestikácii sa nashi dostalo do Japonska a Kórey. Z rovnakého divého predka Pyrus pyrifolia pochádzajú tri veľké skupiny: čínske biele hrušky, čínske pieskové hrušky a japonské nashi. Ich spoločný pôvod zostával dlho nejasný, pretože historické texty nedokázali dostatočne presne zachytiť vývoj východoázijských odrôd. 7

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obojpohlavné kvety rozkvitajú uprostred jari a opeľuje ich hmyz. Väčšinou sú samoneplodné, preto potrebujú cudzie opelenie druhou kompatibilnou odrodou, podobne ako európske hrušky. 3 2

Na vyklíčenie koncom zimy potrebujú semená vysiate na jeseň 8 až 10 týždňov chladovej stratifikácie približne pri 1 °C. Pri teplotách nad 15 až 20 °C naopak vstupujú do sekundárneho pokoja. Výsev nezachová vlastnosti odrody; tie sa prenášajú štepením na semenáčový podpník alebo na dulu. 3

Od štepenia po prvú významnú úrodu uplynú približne tri až päť rokov, kratšie než pri mnohých európskych hruškách. Bežná hruška sa zbiera pevná a dozrieva mimo stromu, no nashi musí pred zberom úplne dozrieť na strome, spravidla koncom leta. Dužina pritom od jadrovníka nehniličkovatie. 4 8

Využitie a riziká

Pestovanie nashi slúži takmer výlučne na produkciu ovocia, ktoré sa konzumuje čerstvé a surové pre chrumkavú a šťavnatú dužinu. Svetová produkcia výrazne prevyšuje európske hrušky: samotná Čína v roku 2017 zozbierala vyše 16 miliónov ton, kým celá Európska únia v rovnakom roku 2,5 milióna ton bežných hrušiek. 7

Pre tento druh sa neuvádza žiadne známe toxické riziko pre ľudí ani domáce zvieratá. Ako pri iných jadrovinách z čeľade Rosaceae je teoreticky vhodná opatrnosť pri požití veľkého množstva rozdrvených semien, ale zdokumentovaný prípad špecifický pre nashi nie je známy. 3

Zdravotné riziká v sade ohrozujú najmä samotný strom. Najvážnejšou chorobou je bakteriálna spála spôsobená baktériou Erwinia amylovora. Vyskytujú sa aj chrastavitosť, hrdza hrušková a škodcovia ako obaľovače či vošky. 4

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Spoločného divého čínskeho predka majú viaceré skupiny odrôd Pyrus pyrifolia. Nijisseiki, označovaná ako hruška dvadsiateho storočia, Kosui a Hosui patria k najpestovanejším japonským nashi. Chojuro a Shinko dopĺňajú sortiment lepšou skladovateľnosťou. Kórejská odroda Hwangkeum dáva podľa podmienok sadu veľké, veľmi šťavnaté žlté plody s hmotnosťou okolo 500 g. 7

K pravidelným zámenám vedú tri blízke druhy, každý z iného dôvodu:

  • Pyrus communis, európska hruška, má pretiahnutý plod a mäknúcu dužinu, kým nashi je okrúhle a chrumkavé;
  • Pyrus ussuriensis, hruška z Mandžuska, sa na severe areálu s nashi niekedy prirodzene krížila, čím sa hranice druhov rozostrovali;
  • Pyrus × bretschneideri, ďalšia čínska hruška, sa niekedy predáva pod rovnakým obchodným názvom nashi, hoci nemá jeho typickú textúru.

Okrúhly tvar, priemer 6 až 8 cm pri pestovaných odrodách, šupka so svetlými lenticelami a dužina chrumkavá aj po dozretí zostávajú najspoľahlivejšími znakmi na potvrdenie Pyrus pyrifolia. 2 1

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je nashi jablko alebo hruška?

Je to hruška. Patrí do rodu Pyrus rovnako ako európska hruška. Prirovnanie k jablku vychádza iba z okrúhleho tvaru a chrumkavej dužiny, nejde o kríženca s jabloňou.

Prečo zostáva nashi chrumkavé aj po dozretí?

Na rozdiel od Pyrus communis, ktorej dužina pri dozrievaní mäkne, si Pyrus pyrifolia zachováva pevnú a šťavnatú dužinu až do plnej zrelosti. Túto vlastnosť zdedila od divého druhu z južnej Číny.

Sú na úrodu potrebné dva stromy?

Väčšinou áno. Väčšina odrôd je samoneplodná a potrebuje cudzie opelenie druhou kompatibilnou odrodou kvitnúcou v rovnakom čase. Fungujú aj niektoré kombinácie s európskymi hruškami.

Kedy sa zbierajú plody nashi?

Európske hrušky sa často zbierajú ešte pevné, ale nashi musí úplne dozrieť na strome. Zber pripadá podľa odrody väčšinou na koniec leta až jeseň.

Je nashi jedovaté pre mačky alebo psy?

Pri tomto jedlom ovocí sa neuvádza známe riziko. Ako pri iných hruškách sa teoretická opatrnosť týka iba veľkého množstva rozdrvených semien; pri nashi nie sú zdokumentované prípady otravy.

S ktorými rastlinami sa nashi zamieňa?

Najmä s Pyrus communis, ktorá má pretiahnuté plody a mäknúcu dužinu, a s Pyrus ussuriensis z Mandžuska. S týmto druhom sa nashi na severe areálu niekedy prirodzene krížilo.

Odkiaľ pochádza pestované nashi?

Z južnej Číny, zo stredného povodia Jang-c’-ťiang a provincií S’-čchuan a Jün-nan. Odtiaľ sa pestovanie rozšírilo do Japonska a Kórey a vznikli tri dnešné hlavné skupiny odrôd.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.