White rose of York (Rosa × alba, L. 1753)

Rosa × alba L. je stará európska krovitá ruža z čeľade Rosaceae, ktorú POWO prijíma ako hybrida R. corymbifera a R. gallica. V záhrade sa spája so skupinou ruží Alba: veľkými opadavými, veľmi zimovzdornými krami s modrozelenými listami a voňavým letným kvitnutím, často iba raz za sezónu.

Čítať ďalej
Vedecký názovRosa × alba
RadRosales

White rose of York a Alba rose

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia vrátane detí a zvieratá · Netoxická : mačky, psy a kone
Náročnosť údržby
Stredná
Typ rastliny
Opadavý ker · Záhradný ker
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
FrancúzskoMaďarskoŠpanielskoŠvajčiarsko
Biotop
Krovitá ruža mierneho pásma; najmä staré záhrady, voľné živé ploty, záhony a záhradnícke zbierky
Sezónnosť
Kvitnutie
Leto
Zber
Jeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
5/10
Čas dozrievania
2–5 rokov po výsadbe do vytvorenia pravidelne kvitnúcej kostry
Priemer koruny
150–250 cm
Rozmnožovanie
Odrezkovanie, Vzdušné hrobkovanie, Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Stredná; vyhnúť sa veľmi exponovaným miestam, kde sa lámu výhony
Vlhkosť
40–75 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Výživná pôda, Vlhká chladná pôda, Priepustná pôda, Hlboká pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Plné slnko, znáša aj ľahký svetlý tieň
Interiér
Skleník
Exteriér
Záhon na plnom slnku, Záhon, Voľná pôda, Nádoba
Kvetináče
Veľká nádoba, Priepustný kvetináč, Pálená hlina
Vzhľad
Výška150–250 cmŠírka150–250 cm
Listy
ZelenáModrá
Kvety
BielaKrémováRužováVeľkosť6–10 cm
Plody
ČervenáOranžováHnedá
Habitus
Rosa × alba: pôvod a využitie — habitus 1
Kôra
ZelenáHnedá

Celosvetové rozšírenie

POWO prijíma Rosa × alba ako európskeho hybrida s rodičovskou formulou R. corymbifera × R. gallica. Do pôvodného areálu zaraďuje Francúzsko, Maďarsko, Španielsko a Švajčiarsko, následne uvádza viaceré oblasti zavlečenia. V záhradách sa rastlina šíri najmä ako záhradnícka skupina Alba a staré odrody.

  • Pôvodná4
  • Introdukovaná4
  • Francúzsko
  • Maďarsko
  • Španielsko
  • Švajčiarsko
  • Veľká Británia
  • Bulharsko
  • Rumunsko
  • Spojené štáty

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Rosa × alba L. je hybridná ruža rodu Rosa z čeľade Rosaceae. POWO ju zaraďuje ako prijatého hybrida, ktorého Linné uverejnil v Species Plantarum v roku 1753, a uvádza rodičovskú formulu R. corymbifera × R. gallica. 1 2

Znak × nie je ozdoba: označuje hybrida, nie jednoduchý druh. Je to prvé dôležité rozlíšenie pri starých ružiach, kde sa často miešajú hybridné druhy, záhradnícke skupiny, historické synonymá a názvy odrôd.

Historické francúzske meno rose blanche d'York je užitočné, ale nestačí. Odkazuje najmä na staré biele formy, predovšetkým 'Alba Maxima', kým skupina Alba zahŕňa aj krémové, svetloružové alebo výraznejšie ružové ruže. 4 8

Poznávacie znaky

Ružu Alba najprv prezradí vzrast veľkého opadavého kra. RHS opisuje 'Alba Maxima' ako krovitú ružu vysokú približne 2 m, s ostnitými výhonmi, bledými modrozelenými listami a veľmi voňavými plnými bielymi až krémovobielymi kvetmi, niekedy s jemným ružovým nádychom. 4

Listy sú zložené, striedavé a zubaté, často matnejšie a modrastejšie než lesklé listy moderných ruží. Výhony sú pevné, oblúkovité alebo krovité a množstvo ostňov sa mení podľa odrody. Rastlinu preto nemožno určiť iba podľa hustoty ostňov.

Letné kvitnutie prebieha často iba raz. Kvety môžu byť jednoduché, poloplné alebo veľmi plné, spravidla v súkvetiach a silno voňavé. Pri 'Alba Maxima' uvádza RHS otvorené kvety široké približne 10 cm. Ak sa neodstránia všetky odkvitnuté kvety, môžu nasledovať oválne červené plody, čiže šípky. 4

Taxonómia, hybrid a skupina Alba

Taxonomickým východiskom zostáva meno Rosa × alba L. POWO ho prijíma ako hybrida, IPNI uchováva Linného publikáciu a GBIF tiež eviduje taxón vo svojej základnej taxonómii so synonymami a bežnými menami ako White Rose of York či Rosier blanc. 1 2 3

Rodičovský pôvod treba formulovať presne. POWO výslovne uvádza R. corymbifera × R. gallica. Záhradnícke zdroje niekedy zjednodušujú pôvod na kríženie Rosa gallica s príbuzným druhom Rosa canina. To zodpovedá príbuznosti so skupinou Canina, ale je menej presné než formula POWO. 1 10 9

Od taxónu treba odlíšiť aj skupinu Alba. RHS opisuje ruže Alba ako veľké, veľmi zimovzdorné kry s málo až stredne ostnitými stonkami, sivozelenými listami a súkvetiami voňavých plných alebo poloplných kvetov uprostred leta. Táto záhradnícka definícia pomáha pestovateľovi, ale nenahrádza názvoslovie. 4

Stanovište a rozšírenie

Európu uvádza POWO ako pôvodný areál hybridného taxónu a menuje najmä Francúzsko, Maďarsko, Španielsko a Švajčiarsko. Veľká Británia sa objavuje medzi oblasťami zavlečenia. Historický význam White Rose of York teda sám osebe nestačí na určenie botanického pôvodného areálu. 1

V záhradnej praxi predstavuje Rosa × alba predovšetkým starú ružu mierneho podnebia. Záhradnícke zdroje zdôrazňujú zimovzdornosť, dlhovekosť, pomernú toleranciu ľahkého tieňa a využitie v pozadí záhonov, vo voľných živých plotoch či zbierkach historických ruží. 8 5

Vo Francúzsku sa jej nepripisuje invázny status. Dôležitejšie je správne určenie: rastlina predávaná ako „biela ruža“ môže byť Rosa × alba, iná biela záhradná ruža, moderný hybrid alebo aj biela forma Rosa rugosa.

Pestovanie a rez

Ruže vyhľadávajú bohatú vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu a slnečné miesto. RHS vo všeobecnosti odporúča aspoň 4 h priameho slnka denne, pôdu, ktorá v lete úplne nevyschne, organický mulč a polievanie ku koreňom namiesto zmáčania listov. 5

Častou chybou pri ružiach Alba je rez podľa moderných opakovane kvitnúcich ruží. RHS zaraďuje neopakujúco kvitnúce Alba medzi krovité ruže s jediným kvitnutím: kvitnú na už vytvorenom dreve, prirodzený vzrast si lepšie zachovajú pri ľahkom reze a režú sa najmä po odkvitnutí. 6

Účelný rez odstraňuje odumreté, choré či poškodené drevo, križujúce sa konáriky, slabé výhonky a pri starom kre jeden alebo dva staré výhony pri báze. Silné skrátenie celej koruny na zmenšenie kra často poškodí oblúkovitú siluetu a obmedzí nasledujúce kvitnutie. 6

Kvitnutie, plody a využitie

Hlavnou hodnotou je okrasný účinok: veľký objem kra, chladne modrozelené listy, voňavé kvitnutie, rezané kvety a historická prítomnosť v záhradách starých ruží. UIUC radí Alba medzi staré európske záhradné ruže, veľmi voňavé a veľmi odolné proti chladu. 8

Plné a veľmi plné kvety sú pôsobivé, ale pre hmyz menej prístupné než jednoduché. Ak je cieľ aj ekologický, vhodnejšie je nechať niekoľko odkvitnutých kvetov vytvoriť šípky a spojiť ružu s rastlinami s otvorenými kvetmi, než sa spoliehať iba na veľmi plnokvetú odrodu.

Pri plodoch zostáva potrebná opatrnosť. RHS označuje plody 'Alba Maxima' za okrasné a neodporúča ich jesť, preto šípky nie sú potravinovým odporúčaním. Využitie lupienkov, kvetových vôd či parfumérie patrí do osobitného rámca so správnym určením odrody, bez postrekov a s vhodnou prípravou. 4

Toxicita, ostne a bezpečnosť

ASPCA hodnotí Rosa species ako netoxické pre psy, mačky a kone a toxický princíp označuje ako netoxický. Pre tieto zvieratá sa teda rastlina uvádza ako bezpečná, s jasným obmedzením: netoxická neznamená záhradná potravina. 7

Skutočné praktické riziká sú mechanické alebo súvisia s okolnosťami. Ostne môžu poraniť labky, kožu či ústa; veľké množstvo zjedených listov alebo lupienkov môže narušiť trávenie. Postreky, hnojivá, kontaminovaný mulč a voda vo váze sú samostatné riziká odlišné od samotnej rastliny.

RHS pri manipulácii s 'Alba Maxima' odporúča aj rukavice a ochranné pomôcky. To je zvlášť užitočné pri starých kroch, ktorých dlhé oblúkovité výhony môžu zachytiť ruky, tvár, odev či zvieratá prechádzajúce živým plotom. 4

Odrody, zámeny a nákup

S menom White Rose of York sa najviac spája 'Alba Maxima'. Monticello ju uvádza aj ako Jacobite Rose a Great Double White, starú ružu pestovanú v Európe prinajmenšom od 15. storočia. 9

Otvorenejšie formy často zastupuje 'Semiplena'. Odrody 'Maiden's Blush', 'Celeste', 'Felicite Parmentier' a 'Konigin von Danemark' pripomínajú, že Alba nie sú všetky biele. Slovo alba označuje historickú skupinu s prevahou svetlých tónov, nie prísľub čisto bielej farby každej odrody. 10 8

Pri nákupe by ideálna etiketa mala uvádzať rod, skupinu a odrodu, napríklad Rosa × alba 'Alba Maxima'. Jednoduché označenie „stará biela ruža“ môže skrývať ružu Bourbon, Damask, Rugosa, moderného hybrida alebo kvetinársku ružu. Spoľahlivé určenie preto vyžaduje rozlíšiť taxón, záhradnícku skupinu, odrodu a historický názov.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je Rosa × alba druh alebo odroda?

Je to hybridný taxón prijímaný POWO, nie iba odroda. Mnohé rastliny predávané pod týmto menom sú však odrody skupiny Alba, napríklad 'Alba Maxima' alebo 'Semiplena'.

Označuje White Rose of York vždy Rosa × alba?

Meno odkazuje najmä na historické biele formy, predovšetkým 'Alba Maxima'. Z botanického hľadiska je lepšie overiť celú etiketu: Rosa × alba, skupina Alba a potom odroda.

Kvitne táto ruža opakovane?

Väčšina historických ruží Alba kvitne iba raz v lete. Kvitnutie môže byť pôsobivé a veľmi voňavé, nemožno však očakávať správanie modernej opakovane kvitnúcej ruže.

Kedy rezať Rosa × alba?

Neopakujúco kvitnúcu formu režte po odkvitnutí. Zimný rez sa obmedzuje najmä na odumreté či choré drevo; silný jarný rez môže odstrániť kvitnutie.

Je Rosa × alba toxická pre mačky, psy alebo kone?

ASPCA zaraďuje Rosa species medzi rastliny netoxické pre mačky, psy a kone. Opatrnosť sa týka skôr ostňov, postrekov, vody vo váze, hnojív a zjedenia veľkého množstva rastlinnej hmoty.

Dajú sa jesť šípky?

Neuvádza sa žiadne potravinové odporúčanie. RHS pri 'Alba Maxima' označuje plody za okrasné a neodporúča ich jesť. Šípky ruží si vyžadujú osobitné určenie, prípravu a kontext použitia.

Je vo Francúzsku invázna?

Nie, neuvádza sa francúzsky invázny status. POWO dokonca zaraďuje Francúzsko do pôvodného areálu hybridného taxónu, ale záhradné rastliny treba naďalej sledovať ako záhradnícke odrody.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.