Aroeira (Schinus terebinthifolia, Raddi 1820)

Identita

Schinus terebinthifolia (Schinus terebinthifolia Raddi, 1820), nazývaný aj Aroeira, je prijatý druh rodu Schinus z čeľade Anacardiaceae. Taliansky botanik Giuseppe Raddi ho opísal v roku 1820 pod týmto menom v ženskom rode. Takmer dve storočia sa však nesprávne používal tvar „terebinthifolius“, kým objasnenie gramatického rodu mena Schinus v roku 2015 obnovilo správnu podobu. ^{1 2}

V Brazílii sa pre ten istý druh používa približne desať ľudových mien vrátane aroeira-vermelha, aroeira-mansa, cambuí a fruto-de-sabiá. V angličtine prevládajú Brazilian peppertree a Christmasberry tree. Druhé meno odkazuje na dozrievanie červených plodov na Floride okolo Vianoc. ^{6 3}

V metropolitnom Francúzsku vrátane Korziky sa Schinus terebinthifolia nehodí na okrasné využitie. Na viacerých francúzskych zámorských územiach je klasifikovaný ako invázny nepôvodný druh a právne predpisy tam bránia novej výsadbe, aby sa obmedzilo šírenie nepreniknuteľných húštin, ktoré vytvára inde. ²

Poznávacie znaky

Krovitý Schinus terebinthifolia môže mať podobu hustého kra už pri výške 1–2 m alebo malého stromu, ktorý bežne dosahuje 10 m. Dospelý kmeň má priemer 10–30 cm. Hnedosivá kôra je mierne hrboľatá a živicová voňavá šťava na vzduchu rýchlo černie. ^{4 2}

Vždyzelené striedavé zložené listy nesú zvyčajne 5–9 lístkov elipsovitého tvaru s celistvým alebo zubatým okrajom. Po rozotrení vydávajú korenistú vôňu podobnú terpentínu. Odtiaľ pochádza epiteton terebinthifolia, teda s listami podobnými pistácii terpentínovej. ^{2 8}

Strom je dvojdomý. Drobné krémovobiele kvety veľké sotva 3 mm sa združujú do pazušných metlín dlhých 2,5–10 cm. Samčie kvety majú desať tyčiniek, samičie sú redukované na piestik. Po oplodnení vznikajú husté strapce červených kôstkovíc s priemerom 4–5 mm, niekedy po stovkách na jednom konári. ^{2 4}

Užitočná taxonómia

V databáze Plants of the World Online je Schinus terebinthifolia Raddi prijatým menom bez synonyma na úrovni druhu; nižšie sa rozlišujú len variety. Typová Schinus terebinthifolia var. terebinthifolia má červené plody a listy dlhé do 17 cm. Varieta Schinus terebinthifolia var. acutifolia Engl., rozšírená od juhovýchodu Brazílie po Argentínu, má ružové plody a dlhšie listy do 22 cm. Je to užitočný znak na ich rozlíšenie v teréne. ¹

V historickej botanickej literatúre sa objavujú aj ďalšie mená variet:

• Schinus terebinthifolia var. raddiana Engl. (historické meno variety)
• Schinus terebinthifolia var. rhoifolia (Mart.) Engl. (historické meno variety)
• Schinus terebinthifolia var. selloana Engl. (historické meno variety)
• Schinus terebinthifolia var. pohliana Engl. (historické meno variety)

Spoľahlivým východiskom zostáva binóm Schinus terebinthifolia, pretože ostatné mená variet patria najmä do historickej botanickej literatúry. Pri odlíšení od blízkeho Schinus molle je vhodné porovnať previsnutý vzrast tohto príbuzného a jeho užšie a početnejšie lístky. ¹

Stanovište a rozšírenie

Brazília, Paraguaj a severovýchod Argentíny tvoria pôvodný areál Schinus terebinthifolia. V suchom až sezónnom tropickom podnebí tu osídľuje pobrežné restingy, okraje mangrovov a narušené pôdy. ^{1 2}

Na Floridu bol zavedený ako okrasná rastlina už v roku 1891. Po roku 1940 sa rýchlo rozšíril a dnes vytvára nepreniknuteľné húštiny, ktoré potláčajú pôvodnú vegetáciu vrátane mangrovov. Je zapísaný vo Federal Noxious Weed List a v celom štáte zostáva zakázaný jeho predaj, preprava a výsadba. Toto opatrenie chráni mangrovy pred ďalším potlačením. ^{3 2}

Udomácnil sa aj v Austrálii, na Havaji a v Južnej Afrike. Na francúzskych územiach je invázny v Novej Kaledónii najmenej od roku 1882. Na západnom pobreží a Loyaltových ostrovoch osídlil niekoľko tisíc hektárov; miestny environmentálny zákonník dnes bráni novému zavádzaniu aj predaju. Na Réunione zostáva prítomný, kým na Korzike sa obmedzuje na pestovanie vonku. ^{2 6 7}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Koncom leta a na jeseň druh kvitne na severnej pologuli, potom v zime dozrievajú plody. Odtiaľ pochádza anglické meno Christmasberry. Vtáky konzumujú kôstkovice vo veľkom množstve a roznášajú semená ďaleko, takže nové ohniská vznikajú ďaleko od materskej rastliny. Po masívnom príjme plodov bola u niektorých vtákov dokonca opísaná prechodná otrava pripomínajúca opitosť. ²

Zrezaný kmeň silno obráža z pňa, čo sťažuje jednorazové mechanické odstránenie. Druh sa rozmnožuje aj koreňovými výmladkami, popri pohlavnom rozmnožovaní semenami prenášanými vtákmi a mravcami. ^{2 3}

Využitie a riziká

Sušené kôstkovice Schinus terebinthifolia sa predávajú ako ružové korenie, korenina s mierne korenistou chuťou ponúkaná spolu s plodmi Schinus molle. Na Réunione z neho včelári získavajú med cenený pre korenistú vôňu. ²

Šťava a plody obsahujú alkylfenoly, napríklad urušiol a kardol, z rovnakých skupín látok ako u jedovatého sumachovca alebo obličkovca. U citlivých ľudí šťava pri kontakte s kožou vyvoláva alergickú dermatitídu: začervenanie, pľuzgiere a výrazný opuch viečok. Pri spaľovaní rastlina uvoľňuje do vzduchu látky nebezpečné pre dýchacie cesty, porovnateľné s dráždivými látkami slzotvorného spreja. ²

ASPCA klasifikuje Schinus terebinthifolia ako toxický pre psy, mačky a kone. Požitie listov alebo plodov vyvoláva u týchto troch druhov vracanie a podráždenie tráviaceho traktu popri kožných reakciách pri kontakte. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Najčastejšie dochádza k zámene s Schinus molle. Ten má previsnutý vzrast, ovisnuté konáre a úzke početné lístky, kým Schinus terebinthifolia zostáva vzpriamený alebo krovitý a jeho lístky sú širšie a menej početné. Oba druhy vytvárajú ružové alebo červené kôstkovice predávané bez rozlíšenia ako ružové korenie, hoci botanicky nesúvisia s pravým korením, Piper nigrum. ¹

Riziko kontaktnej dermatitídy sa vyskytuje aj pri ďalších Anacardiaceae, najmä Toxicodendron radicans a sumachoch rodu Rhus. Overenie vedeckého mena zostáva jediným spoľahlivým vodidlom pred manipuláciou. Dva druhy hmyzu pôvodné v Brazílii, méry rodu Calophya a strapka Pseudophilothrips ichini, sa na Floride aj v Južnej Afrike používajú na biologickú reguláciu tohto druhu, aby obmedzovali jeho premnoženie. ^{2 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Schinus terebinthifolia Raddi
• CABI Compendium, Schinus terebinthifolia profil invázneho druhu
• UF/IFAS Assessment, Schinus terebinthifolius inváznosť na Floride
• Western Australian Herbarium / FloraBase, Schinus terebinthifolius
• ASPCA, záznam o toxicite Brazilian pepper tree
• INPN / MNHN, Schinus terebinthifolia Raddi 1820
• Tela Botanica, register BDTFX, Schinus terebinthifolia
• USDA PLANTS Database, Schinus terebinthifolius profil rastliny