Tamarillo (Solanum betaceum, Cav. 1799)

Identita

Solanum betaceum (Solanum betaceum Cav., 1799), známy aj ako Tamarillo či stromová paradajka, je ker alebo malý strom z čeľade Solanaceae, blízky príbuzný paradajky a baklažánu. Epiteton betaceum pripomína tvarom plodu repu, hoci s ňou nemá skutočnú botanickú príbuznosť. ^{1 2}

Obchodné pomenovanie tamarillo vzniklo nedávno: v roku 1966 ho vytvoril novozélandský Tree Tomato Promotions Council, ktorý hľadal subtropicky znejúce slovo ľahko vysloviteľné vo viacerých jazykoch. Spája hispánsky zvuk s maorským odkazom na Tama-te-kapuu, kapitána jedného zo zakladateľských kanoe. Od roku 1966 nahrádza „tree tomato“, názov považovaný za príliš blízky zelenine zo supermarketu na predaj odlišného ovocia. ⁴

Poznávacie znaky

Malý strom Solanum betaceum má jediný kmeň s bočnými konármi, výšku 3 až 5 m, rýchly rast a krehké drevo. Kôra je sivastá. Plytké korene zvyšujú zraniteľnosť voči vetru a suchu. ^{6 3}

Široké listy so srdcovitou bázou merajú 8 až 20 cm a pri pomliaždení vydávajú silný, takmer odporný pach. ³ Voňavé kvety v strapcoch po 10 až 50 majú bieloružovú hviezdicovitú korunu s priemerom približne 2 cm. ^{3 4}

Vajcovitá bobuľa meria 4 až 10 cm a má hladkú saténovú šupku, podľa formy žltú, oranžovú, červenú alebo takmer fialovú, niekedy s tmavými pruhmi. Oranžová dužina obsahuje veľa semien a chutí kyslasto ako nie celkom zrelá paradajka, so živicovou dochuťou. ^{6 4}

Užitočná taxonómia

Kew prijíma meno Solanum betaceum Cav. v čeľadi Solanaceae. ¹ Viac než storočie bol druh uvádzaný v inom rode a toto meno zostáva bežné v záhradníckych katalógoch aj niektorých databázach:

• Cyphomandra betacea (Cav.) Sendtn. zostáva najcitovanejším homotypickým synonymom v dnešných záhradníckych katalógoch, pred nasledujúcimi dvoma;
• Cyphomandra crassifolia Kuntze patrí medzi uznané synonymá bez bežného záhradníckeho využitia;
• Solanum crassifolium Ortega dopĺňa historické mená potvrdené Kew.

Návrat do rodu Solanum, potvrdený Kew aj americkým GRIN, formálne približuje tamarillo k paradajke a baklažánu, jeho najpestovanejším príbuzným. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Andské svahy od Kolumbie po Bolíviu tvoria pôvodný areál, s tradičnými populáciami v Peru a Ekvádore, v nadmorskej výške 1 500 až 3 000 m. ^{3 6} Vyhovuje mu skôr subtropické než tropické podnebie: ročné teploty 15 až 20 °C, úhrn zrážok 600 až 4 000 mm a ľahká hlboká pôda. ⁴

Komerčné pestovanie rozšírilo druh ďaleko za hranice pôvodu. Na Nový Zéland ho introdukovali v roku 1891 zo semien z Indie; od roku 1920 sa krajina stala významným producentom a neskôr vytvorila meno „tamarillo“ na vývoz. ^{6 4} Pestuje sa aj v Keni, Rwande, Etiópii, Indii a Číne. V austrálskej Viktórii uniká zo záhrad a miestami sa udomácňuje na okrajoch vlhkého lesa mierneho pásma. ³

Životný cyklus a rozmnožovanie

Semená tamarilla klíčia za 2 až 4 týždne a prvé plody sa objavujú po 18 mesiacoch až 2 rokoch. Úroda vrcholí približne vo štvrtom roku, celková dĺžka života je podľa podnebia a starostlivosti 5 až 12 rokov. ^{4 6}

Na rozmnožovanie slúži výsev alebo odrezkovanie: semenáčik vytvára vzpriamený kmeň vhodný na chránené miesta, kým odrezok dáva nižší, krovitejší jedinec, ktorý je vhodnejšou voľbou na veterné stanovište. ⁶ Plod dozrieva asi 2 až 3 mesiace po kvitnutí, ktoré môže v priaznivom podnebí trvať takmer celý rok. ³

Využitie a riziká

Zrelé plody sa rozpolia a jedia lyžičkou alebo sa spracujú na šťavu, džem, čatní či omáčku. Sladšia žltá forma sa pridáva do ekvádorského ceviche, kyslejšia červená skôr do dezertov. ^{4 6} Horkejšia šupka sa surová konzumuje len zriedka.

Zelené časti tamarilla zostávajú problematické ako pri väčšine ľuľkovitých: šupka nezrelého plodu aj zvyšok rastliny obsahujú glykoalkaloidy typu solanínu. ⁵ Rod Solanum zahŕňa viacero druhov považovaných za príliš toxické na domáce použitie bez opatrnosti, čo odôvodňuje obozretnosť aj bez samostatného záznamu pre tento konkrétny druh. ⁷ ASPCA nemá osobitný záznam o tamarille, ale paradajku, blízku ľuľkovitú rastlinu s rovnakým toxickým mechanizmom, zaraďuje medzi toxické pre mačky, psy a kone. Rovnaké opatrenia ako pri listoch paradajky platia aj pre nezrelé tamarillo. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Predaj rozlišuje najmä dve ovocné formy: najrozšírenejšiu kyslejšiu červenú formu a sladšiu žltú alebo zlatú formu, obľúbenú v Ekvádore. Regionálna forma Naga tree tomato, pestovaná v indickom Nagalande pod miestnymi menami si binyano a khwüdi, má chránené zemepisné označenie. ⁴

K častým zámenám patria tieto druhy:

• Solanum quitoense, naranjilla, ďalší andský stromovitý ľuľok s jedlým plodom;
• Solanum mammosum, ktorého nejedlý plod vzdialene pripomína rovnaký tvar;
• Solanum lycopersicum, paradajka, bylinná príbuzná s výrazne menšími plodmi.

Jediný drevnatý kmeň Solanum betaceum, ktorý Solanum lycopersicum nemá, vylučuje zámenu s paradajkou už na prvý pohľad. Od Solanum quitoense a Solanum mammosum ho odlíši hladký plod s veľkosťou 4 až 10 cm a odporný pach pomliaždených listov.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Solanum betaceum Cav.
• USDA ARS GRIN Global, Solanum betaceum, taxonomický záznam
• VicFlora / Royal Botanic Gardens Victoria, Solanum betaceum
• Wikipedia (EN), Tamarillo
• Wikipédia (FR), Tamarillo
• Purdue Center for New Crops, Morton, Fruits of Warm Climates – Tree Tomato
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, rod Solanum
• ASPCA, Toxic and Non-Toxic Plants – Tomato Plant