Jedľovec kanadský (Tsuga canadensis, (L.) Carrière 1855)

Identita

Jedľovec kanadský (Tsuga canadensis (L.) Carrière, 1855) je veľký ihličnatý strom z čeľade Pinaceae, ktorý v pôvodnom areáli bežne dosahuje 20 až 30 m. Carl von Linné ho najprv opísal v roku 1763 ako Pinus canadensis. Francúzsky botanik Elie-Abel Carrière ho v roku 1855 preradil do rodu Tsuga vo svojom diele o ihličnanoch. Táto kombinácia zostáva prijatým vedeckým menom dodnes. ^{1 2}

Rodové meno Tsuga pochádza z japončiny a pôvodne označuje príbuzný druh Tsuga sieboldii. Strom sa po francúzsky nazýva najmä pruche du Canada, hoci jeho pôvodný areál siaha ďaleko na juh od Kanady, pozdĺž Apalačských vrchov až do Georgie a Alabamy. Staršie slovenské označenie je tsuga kanadská. ^{7 8}

Poznávacie znaky

Krátke ploché ihlice s dĺžkou 1 až 2 cm vyrastajú naplocho po oboch stranách konárika v dvoch výrazných radoch. Na spodnej strane majú dva zreteľné biele pásy, ktoré kontrastujú s tmavozeleným lícom. V porovnaní s okrúhlym prierezom olisteného konárika jedle či smreka zostáva toto sploštenie spoľahlivým určovacím znakom v teréne aj bez šišiek. ^{4 6}

Oválne visiace šišky základného druhu merajú len 1,5 až 2,5 cm a patria medzi najmenšie v rode Tsuga aj v celej čeľadi Pinaceae. Kôra je červenohnedá až sivohnedá, pri starších stromoch hrubá a hlboko rozpukaná. Vrchol mladého stromu často prezrádza ohybný, ovisnutý terminálny výhonok, znak takmer jedinečný medzi ihličnanmi tejto veľkosti. ^{4 7}

Bežná výška stromu dosahuje 20 až 30 m, pričom výnimočné jedince v Great Smoky Mountains presahujú 50 m. Dospelá pyramídová koruna sa rozkladá do šírky 7 až 12 m. V mladom podraste rastie pomaly, pretože hustý tieň znáša lepšie než väčšina ostatných severoamerických ihličnanov. ^{8 10}

Užitočná taxonómia

Dnešné prijaté meno Tsuga canadensis vzniklo novou kombináciou. Linné druh najprv opísal ako Pinus canadensis v roku 1763 v druhom vydaní diela Species Plantarum. Carrière ho potom presunul do rodu Tsuga v roku 1855, teda 92 rokov po prvom Linného opise tej istej rastliny. Medzi hlavné synonymá patria:

• Pinus canadensis L., bazionymum;
• Abies canadensis (L.) Poir., synonymum;
• Tsuga canadensis var. pendula Beissn., najstaršie opísaná previsnutá varieta.

Pri určovaní poskytuje stálu oporu prijaté vedecké meno Tsuga canadensis. Rod Tsuga vo svete zahŕňa približne desať druhov rozšírených v Severnej Amerike a miernej Ázii. Patrí medzi ne aj blízky jedľovec rôznolistý, Tsuga heterophylla, ktorý sa odlišuje väčšími šiškami. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Od Nového Škótska a južného Quebecu siaha pôvodný areál po severovýchodnú Minnesotu a ďalej na juh pozdĺž Apalačských vrchov až po sever Georgie a Alabamy. Jedľovec kanadský obýva predovšetkým svieže rokliny, severne orientované svahy a brehy vodných tokov. Na hrebeňoch vystavených vetru alebo suchu sa vyskytuje zriedkavo. ^{7 10}

Strom potrebuje sviežu, humóznu a priepustnú pôdu, kyslú až neutrálnu, s ideálnym pH 4,5 až 6,5. V príliš vápenatej pôde sa rast výrazne spomaľuje a ihlice blednú. Takýto stres následne podporuje odumieranie jednotlivých častí zle umiestnených stromov. Mimoriadna tolerancia tieňa z neho často robí drevinu nižšieho poschodia či klimaxový druh starých lesov. Dokáže sa obnovovať pod hustým zápojom tam, kde väčšina ostatných ihličnanov neuspeje. ^{3 5}

Do britských záhrad sa dostal už v 18. storočí a dnes sa ako okrasný strom hojne pestuje v Európe, bez výrazného zdomácnenia mimo pôvodného areálu. Doma sa však jeho situácia zhoršila. Adelges tsugae, cicavý hmyz dovezený z východnej Ázie v roku 1924, bol v pôvodnom areáli zaznamenaný koncom 60. rokov 20. storočia. Odvtedy zničil tisíce hektárov lesa, najmä na juhu Apalačských vrchov. ^{7 9}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovanie zabezpečujú oddelené samčie a samičie šišky na tom istom strome: jedľovec je jednodomá nahosemenná rastlina a peľ prenáša vietor. Malé samičie šišky sa tvoria na koncoch konárikov a dozrievajú počas jednej sezóny. Na jeseň vietor uvoľňuje ich okrídlené semená. Po výseve, ktorému predchádzala studená stratifikácia, vzchádzajú za 4 až 8 týždňov, často nepravidelne. ^{8 6}

Jednotlivý kmeň môže prežiť niekoľko storočí. Pri jedincovi zoťatom v Tioneste v Pensylvánii sa spočítaním letokruhov zistil vek najmenej 554 rokov. Patrí to k najvyšším doloženým vekom tohto druhu v jeho pôvodnom areáli a ukazuje jeho schopnosť dlhovekosti. ¹⁰

V lesnom hospodárstve aj v záhradách sa rozmnožuje hlavne výsevom. Studená stratifikácia zlepšuje vzchádzanie, ktoré býva často nepravidelné. Okrasné kultivary sa skôr množia polodrevnatými odrezkami odoberanými koncom leta, aby si zachovali svoj zakrpatený alebo previsnutý rast. Spôsob rozmnožovania sa teda prispôsobuje tomu, či treba uchovať konkrétnu pestovanú formu. ^{6 3}

Využitie a riziká

Kôra jedľovca, bohatá na triesloviny v množstve 8 až 14 %, bola historicky významnou surovinou na vyčiňovanie kože v Severnej Amerike. Jej získavanie viedlo k rúbaniu rozsiahlych porastov pred rozšírením syntetických trieslovín. Mäkké drevo s hrubou štruktúrou dnes slúži najmä v stavebníctve, na debny a buničinu. Dobre v ňom držia klince, čo je výhodou pri železničných podvaloch. ^{6 8}

Anglické meno hemlock má spoločné s jedovatým bolehlavom škvrnitým (Conium maculatum), rastlinou spájanou so Sokratovou smrťou. Jedľovec s ním však botanicky nesúvisí. Podobnosť názvu vznikla podľa pachu rozomletého olistenia, ktorý prvým anglicky hovoriacim osadníkom pripomínal túto bylinu. Druh nie je toxický pre ľudí ani domáce zvieratá. Jeho kôra a mladé výhonky sa dokonca tradične využívali na prípravu nálevov bohatých na vitamín C. ^{5 11}

Najväčšie súčasné riziko má ekologickú povahu. IUCN zaraďuje jedľovec kanadský medzi takmer ohrozené druhy pre rozsiahly ústup porastov v pôvodnom areáli, ktorý spôsobuje škodca Adelges tsugae. Práve stav prirodzených lesov vysvetľuje toto hodnotenie, aj keď sa strom naďalej pestuje v záhradách. ⁹

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradníctvo ponúka niekoľko stoviek kultivarov vybraných najmä na okrasu. Sargentii je stará previsnutá forma so širokým nízkym rastom; Jeddeloh je zakrpatený vankúšovitý kultivar ocenený RHS a Cole's Prostrate sa plazí takmer ako pôdopokryvná rastlina. Na rozdiel od mnohých ihličnanov základný druh dobre znáša pravidelný aj hlboký rez. V chladnom podnebí preto tvorí aj obľúbené cloniace živé ploty. ^{3 7}

Z diaľky sa najčastejšie zamieňa s jedľou (Abies) a tisom (Taxus). Ani jeden z týchto rodov nemá ihlice zospodu tak pravidelne lemované dvoma bielymi pásmi. Blízky príbuzný Tsuga heterophylla sa líši o niečo väčšími šiškami a pôvodným areálom obmedzeným na tichomorské pobrežie. Biely voskový povlak pri báze ihlíc prezrádza napadnutie škodcom Adelges tsugae; tento znak treba sledovať každú jar.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Tsuga canadensis (L.) Carrière
• International Plant Names Index, Tsuga canadensis (L.) Carrière
• Royal Horticultural Society, Tsuga canadensis, jedľovec kanadský
• NC State Extension, Tsuga canadensis (Canadian Hemlock)
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Tsuga canadensis
• Plants For A Future, Tsuga canadensis
• Trees and Shrubs Online / International Dendrology Society, Tsuga canadensis
• Encyclopaedia Britannica, jedľovec kanadský
• IUCN Red List, Tsuga canadensis, hodnotenie
• USDA Forest Service, Fire Effects Information System, Tsuga canadensis
• ASPCA, zoznam toxických a netoxických rastlín, ihličnany