Borovica hladká (vejmutovka) (Pinus strobus, L. 1753)

Identita

Borovica hladká (vejmutovka) (Pinus strobus L., 1753) je ihličnan z rodu Pinus a čeľade borovicovité (Pinaceae). Carl von Linné opísal tento druh už v roku 1753 v diele Species Plantarum. Prirodzene rastie od Newfoundlandu v Kanade po Apalačské vrchy na severe Georgie v Spojených štátoch. Anglické mená zahŕňajú Eastern white pine, Weymouth pine a Soft pine. ^{1 3}

Pomenovanie Weymouth pine pripomína lorda Weymoutha, ktorý začiatkom 18. storočia vysádzal tento druh vo veľkom na svojich anglických pozemkoch. V Európe sa tak dlho pokladal za britskú drevinu, hoci jeho pôvod zostáva severoamerický. ^{2 8}

Poznávacie znaky

Mäkké modrozelené ihlice po piatich merajú 6 až 14 cm. Na vnútornej strane majú jemné belavé pásiky prieduchov. Päťihlicové zväzočky jasne odlišujú vejmutovku od borovice lesnej a borovice čiernej, ktoré majú vo zväzočku iba dve ihlice. Pri určovaní je preto počet ihlíc jedným z prvých užitočných znakov. ^{3 2}

Valcovité previsnuté šišky dosahujú dĺžku 10 až 20 cm, oveľa viac než pri bežných európskych boroviciach. Sú živicové a mierne zakrivené. Dozrievajú o niečo dlhšie než rok a v lete uvoľňujú okrídlené semená. ^{2 3}

Mladý strom má hladkú sivozelenú kôru. Na starom kmeni sa mení na červenohnedú až tmavosivú borku rozpraskanú na široké platne. V prírode strom bežne dosahuje 25 až 50 m. Jedinec Boogerman Pine v národnom parku Great Smoky Mountains meria 57,55 m a patrí medzi najvyššie presne zmerané listnaté aj ihličnaté stromy na východ od Skalnatých vrchov. ^{3 7}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Pinus strobus L., opísané v diele Species Plantarum z roku 1753. V 19. a 20. storočí bolo pomenovaných viacero zemepisných variet a záhradných foriem. Väčšina sa dnes hodnotí ako synonymá alebo jednoduché pestované formy:

• Pinus strobus f. fastigiata (Beissn.) Beissn., historické meno formy
• Pinus strobus f. umbraculifera (Carrière) Beissn., historická záhradná forma
• Pinus strobus f. prostrata (Beissn.) Fernald & Weath., synonymné meno formy
• Pinus strobus subsp. cumberlandensis Silba, historické meno poddruhu

Opačný prípad predstavuje varieta chiapensis, dlho priraďovaná k Pinus strobus. POWO ju dnes uznáva ako samostatný druh Pinus chiapensis, endemit južného Mexika a Guatemaly. Napriek spoločnému historickému synonymu sa nemá zamieňať so severoamerickou vejmutovkou. ¹

Stanovište a rozšírenie

Newfoundland a juhovýchod Manitoby tvoria severnú časť pôvodného areálu. Ten pokračuje po Minnesotu a na sever Georgie pozdĺž Apalačských vrchov a horného Piemontu v Spojených štátoch. Na severovýchode Alabamy a v Indiane, pri okrajoch areálu, zostáva druh vzácny. ^{7 3}

Priepustné kyslé piesčité pôdy poskytujú vejmutovke vhodné stanovištia s menšou konkurenciou listnatých drevín. Rastie aj na brehoch riek, zriedkavejšie na mokradiach. V Európe sa vysádza najmä ako okrasná a lesná drevina. Vo Francúzsku nie je zdokumentované jej splanenie. ⁴

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Pinus strobus ako najmenej ohrozený druh. Rozsiahly areál a celkovo stabilná populácia odôvodňujú toto zaradenie napriek miestnym výrazným stratám spôsobeným hrdzou od začiatku 20. storočia. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Vejmutovka nesie samčie i samičie šištice oddelene na tom istom strome, je teda jednodomá. Samčie šištice sú valcovité a žlté, samičie svetlozelené s červenkastým nádychom. Kvitnutie prebieha na jar a peľ prenáša vietor k samičím šišticiam. ³

Po opelení dozrieva šiška o niečo dlhšie než rok a potom uvoľní okrídlené semená v júli a auguste. Na solitérnom, dobre osvetlenom strome sa prvé šišky objavujú už vo veku 5 až 10 rokov, skôr než pri borovici lesnej. ^{3 4}

Záhradnícke rozmnožovanie základného druhu využíva výsev po šesťtýždňovej studenej stratifikácii. Na zachovanie vlastností konkrétneho kultivaru však slúži iba vrúbľovanie. Platí to napríklad pre previsnutú 'Pendula' aj stĺpovitú 'Fastigiata'. ⁴

Využitie a riziká

Mäkké, ľahké drevo s rovnými vláknami dlho slúžilo na výrobu lodných sťažňov. V 18. storočí britská Koruna označovala najkrajšie stromy Nového Anglicka vyrezanou kráľovskou šípkou a vyhradzovala si ich pre Royal Navy. Tento lesný monopol prispel k viacerým koloniálnym vzburám vrátane udalostí vo Weare v roku 1772. ^{8 7}

Pre mačky a psy nie je klasifikovaná ako toxická, hoci ihlice a živica pri požití môžu mierne podráždiť ústa. Najvážnejšie zdokumentované riziko sa spája s hubou Cronartium ribicola, pôvodcom hrdze vejmutovkovej, zavlečenou z Európy. V niektorých porastoch spôsobila úhyn 50 až 80 % stromov. Kampane na odstraňovanie ríbezlí a egrešov, jej nevyhnutných striedavých hostiteľov, znížili toto riziko približne na 3 %. ^{4 7}

Ako okrasná drevina sa vejmutovka vysádza solitérne pre elegantný vzrast, do vetrolamov aj ako vianočný stromček. Citlivosť na posypovú soľ a znečistenie ovzdušia ju robí nevhodnou pre okraje veľmi frekventovaných ciest. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Ponuku pre menšie záhrady zastupujú najmä štyri kultivary. 'Fastigiata' má úzky stĺpovitý vzrast, 'Pendula' previsnuté konáre vedené na opore, 'Nana' zahŕňa zakrpatené zaoblené formy do skalky a 'Macopin' rastie kompaktne a pomaly. Všetky sa vrúbľujú, aby si zachovali svoje vlastnosti. ⁵

V teréne sa vejmutovka zamieňa s tromi ďalšími päťihlicovými borovicami. Pinus wallichiana má dlhšie a viac ovisnuté ihlice. Veľmi podobná západoamerická Pinus monticola vytvára kratšie šišky, zatiaľ čo balkánska Pinus peuce si zachováva kompaktnejší a pravidelnejší vzrast. Zväzočky po piatich ihliciach hneď vylúčia európske dvojihlicové a trojihlicové borovice. Dĺžka šišiek 10 až 20 cm potom pomáha odlíšiť Pinus strobus od týchto troch päťihlicových príbuzných.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus strobus L.
• Royal Horticultural Society, Pinus strobus - Weymouth pine
• NC State Extension, Pinus strobus (Eastern White Pine)
• Plants For A Future, Pinus strobus
• Missouri Botanical Garden, Pinus strobus
• IUCN Red List, Pinus strobus hodnotenie
• USDA PLANTS Database, Pinus strobus (PIST)
• Encyclopaedia Britannica, biele borovice (rod Pinus)