Borovica limbová (Pinus cembra, L. 1753)

Identita

Borovica limbová (Pinus cembra L., 1753), známa aj ako limba, je ihličnan rodu Pinus z čeľade Pinaceae. Patrí k niekoľkým európskym boroviciam, ktoré vystupujú do subalpínskeho stupňa, medzi 1 200 a 2 300 m. So smrekovcom opadavým tam často tvorí hornú hranicu lesa. ^{1 2}

V nemecky hovoriacich krajinách sa používa meno Zirbelkiefer či Zirbe, spojené s tradičným využitím voňavého dreva a výrobou pálenky. Medzinárodne je známa aj ako Swiss stone pine. Vedecké druhové meno cembra, ktoré Linné prijal v roku 1753, pochádza z talianskeho cembro, už predtým používaného v talianskych Alpách. ^{5 6}

Poznávacie znaky

Počet ihlíc vo zväzku je najistejším poznávacím znakom: limba ich má päť, kým borovica lesná či čierna dve. Ihlice merajú 4 až 9 cm, sú tmavozelené až modrasté, s jemnými bielymi prieduchovými pásikmi, a na konáriku vytrvávajú 3 až 5 rokov. ^{6 4}

Vajcovité šišky dlhé 5 až 8 cm sa pri dozrievaní menia zo zelenofialových na hnedofialové. Na strome sa však nikdy neotvárajú: šupiny sa pri páde na zem oddeľujú spolu so semenami. Semená dlhé 8 až 12 mm nemajú krídlo, čo je medzi borovicami výnimočné a bráni im samostatne sa šíriť vetrom. ^{2 4}

Pestované stromy bežne dorastajú do 10 až 20 m, v prirodzenom areáli sa uvádza aj 25 m. Mladá koruna je hustá a úzko kužeľovitá. Pri hornej hranici lesa býva vzrast pokrútený, rozkonárený od bázy alebo pod ťarchou snehu poliehavý. ^{2 3}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Pinus cembra L., publikované v roku 1753. Viaceré príbuzné ázijské populácie sa k nej dlho priraďovali ako variety, až neskôr sa uznali za samostatné druhy:

• Pinus cembra var. sibirica (Du Tour) G.Don, dnes Pinus sibirica;
• Pinus cembra var. pumila Pall., dnes Pinus pumila;
• Pinus cembra var. mandschurica (Rupr.) Carrière, priraďovaná k príbuznému druhu z Ďalekého východu;
• Pinus cembra f. columnaris Hellm. ex Beissn., priame synonymum základného druhu.

Najpraktickejšie je rozlíšenie od sibirica: táto borovica má väčšie šišky, rastie rýchlejšie a v ihlici má tri živicové kanáliky namiesto dvoch pri limbe. Botanicky ide o odlišné, no blízko príbuzné druhy, ktoré využívajú rovnakú stratégiu šírenia semien orešnicami. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzene rastie iba v Alpách, od juhovýchodného Francúzska po Rakúsko a Slovinsko, a v Karpatoch, najmä v poľských a slovenských Tatrách. Osídľuje subalpínsky stupeň spravidla medzi 1 200 a 2 300 m, zriedka pod 1 500 m, často v zmiešaných porastoch so smrekovcom opadavým. ^{2 6}

Mimo horského prostredia jej nevyhovuje horúčava a vlhkosť nížinných liet. Neodporúča sa južne od zóny odolnosti USDA 7 a výrazne uprednostňuje chladnú dažďovú klímu. V severnej Európe a Spojenom kráľovstve sa pestuje od 18. storočia; niektoré stromy vysadené pred rokom 1800 stále žijú. V prirodzenom areáli bežne prekračuje vek 500 rokov, čím patrí k najdlhovekejším európskym ihličnanom. ^{4 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na jednom strome Pinus cembra vznikajú oddelené samčie aj samičie šišky, ide teda o jednodomý druh. Samčie uvoľňujú začiatkom leta peľ do vetra, samičie zostávajú na konáriku. Oplodnenie nemá okamžitý výsledok: šiška dozrieva dva celé roky, zatiaľ čo pri väčšine európskych borovíc stačí jedna sezóna. ^{2 4}

Dozreté šišky zostávajú uzavreté, padajú celé alebo sa pomaly rozpadajú na strome. Semená rozširuje takmer výlučne orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes). Vyberá ich zo šišiek, prenáša niekedy na vzdialenosť niekoľkých kilometrov a zahrabáva ako zimné zásoby. Zabudnuté semená na jar klíčia. Táto závislosť do veľkej miery vysvetľuje dnešné rozšírenie limby pri hornej hranici lesa. ^{6 3}

Samostatne rastúci strom vytvára prvé šišky až vo veku 30 až 50 rokov, v škôlke pri vhodnej mykoríznej inokulácii aj skôr. Ročný prírastok je veľmi pomalý, často pod 30 cm aj v priaznivých podmienkach. ³

Využitie a riziká

Mäkké, voňavé a ľahko opracovateľné drevo limby sa v Alpách tradične využíva na rezbárstvo a nábytok, najmä v údolí Val Gardena od 17. storočia. Šišky slúžia aj na prípravu regionálnej pálenky Zirbenschnaps. ^{6 3}

Olejnaté semená sa jedia surové aj varené a majú jemnú živicovú chuť. Druh sa neklasifikuje ako toxický pre mačky ani psy. Drevo, piliny a živica však môžu u citlivých ľudí vyvolať kontaktnú dermatitídu. ³

Pri okrasnej výsadbe má limba úzko vymedzené uplatnenie. Veľmi pomalý rast, často pod 30 cm ročne, a neznášanlivosť letných horúčav ju predurčujú pre záhrady v chladnej klíme; v teplých južných nížinách sa jej darí horšie. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zo záhradníckych selekcií sa v škôlkach objavuje 'Stricta' s úzko stĺpovitým vzrastom a 'Glauca' s výraznejšie modrastými ihlicami. Panašovaná 'Aureovariegata' so zlatožltou kresbou ihlíc zostáva zriedkavejšia. ⁴

Pri určovaní prichádzajú do úvahy tieto zámeny:

• Pinus sibirica, dlho chápaná ako varieta limby, má väčšie šišky a tri živicové kanáliky v ihlici;
• Pinus pumila z Ďalekého východu rastie ako plazivý ker, nie ako vzpriamený strom;
• Pinus strobus má tiež päť ihlíc vo zväzku, no pretiahnuté previsnuté šišky sa po dozretí bežne otvárajú.

Zväzky piatich ihlíc ihneď vylučujú európske dvojihličné borovice. Uzavreté šišky a bezkrídle semená potom pomáhajú odlíšiť limbu od väčšiny ostatných päťihličných borovíc.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus cembra L.
• Missouri Botanical Garden, Pinus cembra
• Plants For A Future, Pinus cembra
• NC State Extension, Pinus cembra (Swiss Stone Pine)
• Tela Botanica / BDTFX, Pinus cembra L.
• Trees and Shrubs Online, Pinus cembra
• International Plant Names Index, Pinus cembra L.
• USDA GRIN Global Taxonomy, Pinus cembra L.