Vistéria japonská (Wisteria floribunda, (Willd.) DC. 1825)

Identita

Vistéria japonská (Wisteria floribunda (Willd.) DC., 1825) je opadavá drevnatá liana z čeľade Fabaceae. Willdenow ju prvýkrát opísal v roku 1802 ako Glycine floribunda. Augustin Pyramus de Candolle ju o dvadsaťtri rokov neskôr, v roku 1825, preradil do rodu Wisteria. ^{1 2}

Druhové epiteton floribunda, „bohato kvitnúca“, vystihuje dlhé previsnuté strapce pokrývajúce rastlinu na jar. V Japonsku sa nazýva fuji; odtiaľ pochádza názov fujidana pre vistériové pergoly pripravované v záhradách na obdobie kvitnutia. ⁴

Poznávacie znaky

Ovíjavé stonky Wisteria floribunda obtáčajú oporu v smere hodinových ručičiek, opačne než Wisteria sinensis. Perovito zložené listy majú 13 až 19 lístkov, kým vistéria čínska má 7 až 13. ^{4 8}

Fialkasté až fialové strapce, pri niektorých kultivaroch ružové alebo biele, merajú u väčšiny rastlín 30 až 45 cm. Pri kultivaroch ako Macrobotrys presahujú 90 cm. Otvárajú sa postupne od bázy ku špičke zároveň s mladými listami. Vistéria čínska naopak kvitne pred olistením a kvety sa v celom strapci otvárajú takmer naraz. ^{5 8}

Zamatovo chlpaté previsnuté struky merajú 10 až 15 cm. Na rastline pretrvávajú aj po opadnutí listov, až do nasledujúcej zimy. ⁵

Užitočná taxonómia

Pre tento japonský druh platí meno Wisteria floribunda (Willd.) DC. V záhradníctve sa objavujú tieto historické mená, formy a blízky druh:

• Glycine floribunda Willd., bazionymum
• Wisteria floribunda f. macrobotrys (Siebold) Rehder & E.H.Wilson, meno formy
• Wisteria floribunda var. alba (de Vos) L.H.Bailey & E.Z.Bailey, meno variety
• Wisteria floribunda f. violacea-plena (C.K.Schneid.) Rehder & E.H.Wilson, meno formy
• Wisteria sinensis (Sims) DC., príbuzný druh, nie synonymum

Pri určovaní Wisteria floribunda je najspoľahlivejšia kombinácia počtu lístkov a postupného otvárania strapcov. Samotná farba kvetov nestačí, pretože sa medzi kultivarmi výrazne mení. ^{1 3}

Stanovište a rozšírenie

Japonské ostrovy tvoria celý pôvodný areál Wisteria floribunda, od juhu polostrova Cugaru na Honšu po Šikoku a Kjúšu. Rastie tam v krovinách pozdĺž vodných tokov a na lesných okrajoch v pahorkatinách a nižších horách. ⁶

Po introdukcii do Spojených štátov v 30. rokoch 19. storočia sa Wisteria floribunda stala významnou okrasnou rastlinou. Spolu s Wisteria sinensis sa pestuje na pergolách aj ako bonsaj. Bujný rast a schopnosť zakoreňovať povrchovými výmladkami z nej vo viacerých štátoch juhovýchodu a Stredozápadu USA robia problémový, niekde aj regulovaný druh. ^{4 5}

Vo Francúzsku sa vistéria japonská pestuje ako výrazná okrasná liana bez celoštátne evidovaného statusu invázneho druhu. Jej silné zakoreňovanie napriek tomu odôvodňuje premyslenú výsadbu ďalej od stavieb a podzemných sietí. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvety sa v miernom podnebí objavujú spravidla v apríli až máji na minuloročnom dreve. Rastlina z odrezku alebo potápania kvitne za 2 až 3 roky. Semenáč často čaká na prvé kvety 10 až 20 rokov, čo vysvetľuje výrazné uprednostňovanie vegetatívneho množenia v záhradníctve. ⁶

Po odkvitnutí zamatové struky dozrievajú koncom leta a puknutím, niekedy prudkým, uvoľňujú semená. Surové semená rodu Wisteria sú všetky toxické. Klíčia bez osobitnej dormancie, ale pomaly, počas 12 až 24 mesiacov. ⁶

Baktérie žijúce v symbióze na koreňoch umožňujú tejto bôbovitej rastline viazať vzdušný dusík. Wisteria floribunda vytvára aj mykorízne spojenia, ktoré jej uľahčujú prístup k vode v chudobnej pôde. Oproti lianam, ktoré dusík neviažu a rastú na rovnakom mieste, je to priama výhoda. ⁶

Využitie a riziká

Okrasné využitie zahŕňa pokrytie pergol, altánkov a múrov obrátených na juh aj tvarovanie náročnejších bonsajov. Nosná konštrukcia musí byť pevná. Kmeň dospelej rastliny výrazne hrubne a príliš slabú oporu môže za niekoľko rokov zdeformovať. ^{3 4}

Najtoxickejšou časťou rastliny sú surové semená. Obsahujú lektín a glykozid wisterín, ktoré po požití vyvolávajú u psov, mačiek a koní vracanie, niekedy krvavé, hnačku a útlm. Otrava u človeka býva spravidla mierna, no vyžaduje lekársku konzultáciu, najmä ak ide o dieťa. ^{7 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Farba a dĺžka strapcov sú hlavnými rozdielmi medzi kultivarmi. Macrobotrys, predávaný aj ako Longissima, má pri dobre zakorenených rastlinách strapce dlhšie než 1 m, rekord medzi bežnými kultivarmi. Alba (Shiro-noda) kvitne nabielo, Rosea (Hon-beni) svetloružovo a Violacea Plena má plné fialové kvety. ⁴

K najčastejším zámenám patria:

• Wisteria sinensis, menej lístkov a takmer súčasné otvorenie kvetov pred olistením;
• Wisteria x formosa, kríženec oboch druhov so znakmi medzi rodičmi;
• mladé nekvitnúce popínavé liany z čeľade Fabaceae, ťažko rozlíšiteľné bez strapcov a spočítania lístkov.

Pred kúpou je užitočné overiť názov kultivaru, pôvod rastliny, teda odrezok alebo štep skôr než semenáč, a stav koreňového systému. Tieto znaky sú predpokladom skoršieho a spoľahlivejšieho kvitnutia. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Wisteria floribunda (Willd.) DC.
• International Plant Names Index, Wisteria floribunda (Willd.) DC.
• Royal Horticultural Society, Wisteria floribunda
• NC State Extension, Wisteria floribunda (vistéria japonská)
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Wisteria floribunda
• Plants For A Future, Wisteria floribunda
• ASPCA, záznam o toxicite vistérií
• University of Maryland Extension, vistéria čínska a japonská