Palina dračia (Artemisia dracunculus, L. 1753)

Identita

Palina dračia (Artemisia dracunculus L., 1753), známa aj ako estragón či tarkán, je aromatická bylinná trvalka z čeľade astrovité (Asteraceae). Názov estragón sa spája s arabským ṭarẖūn a gréckym drakon, drak. Pokrútený koreň viedol stredovekých bylinkárov podľa náuky o signatúrach k predstave, že chráni pred jedovatým uhryznutím. ^{6 7}

Pod spoločným názvom sa predávajú dve záhradnícke formy. Francúzsky estragón má veľmi voňavé listy a takmer netvorí životaschopné semená. Ruský estragón lepšie znáša chlad, kvitne a ľahko sa vysemeňuje, no vonia slabo alebo chutí horko. Rastlina bez označenia formy preto nemusí byť vhodnou kuchynskou voľbou. ^{3 7}

Poznávacie znaky

Vzpriamený rozkonárený trs paliny dračej dosahuje 60 cm až 1,5 m a nesie tenké, bohato vetvené stonky. Na rozdiel od väčšiny palín má celistvé listy: úzke, kopijovité, 2 až 8 cm dlhé, holé a lesklo tmavozelené. Chýba im belavé ochlpenie typické pre Artemisia vulgaris či Artemisia absinthium. ^{7 6}

Rozotreté listy uvoľňujú charakteristickú anízovú vôňu, ktorú vytvára estragol. Drobné žltozelené úbory merajú 2 až 4 mm. Kvitnutie francúzskej formy je nenápadné a často sterilné; ruská forma kvitne bohato a vytvára klíčivé semená. ^{7 6}

Užitočná taxonómia

Databáza POWO prijíma Artemisia dracunculus L. ako akceptované meno druhu z čeľade Asteraceae, tribu Anthemideae. Synonymá Oligosporus dracunculus (L.) Poljakov a Draconia dracunculus (L.) Soják označujú tú istú rastlinu pod staršími rodovými menami. ^{1 2}

Pri výbere spôsobuje ťažkosti najmä záhradnícke pomenovanie: var. sativa, francúzska forma, a var. inodora, nazývaná aj dracunculoides, ruská forma, sa v katalógoch neuvádzajú jednotne. Spoľahlivejší než samotné varietné meno je spôsob množenia. Rastlina zo semena nemôže byť pravým francúzskym estragónom, ktorý netvorí životaschopné semená. ^{4 3}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál podľa POWO siaha od miernej Ázie po Severnú Ameriku. Francúzsky výklad dejín rastliny kladie pôvod užšie do strednej Ázie a južného Ruska. Uvádza príchod do západnej Európy okolo roku 1548 a zmienku bylinkára Gerarda z roku 1597. ⁶

Vo voľnej prírode opisuje NC State Extension palinu dračiu zo suchých otvorených miest: okrajov ciest, lúk, púštnych stepí a narušených pôd naprieč Severnou Amerikou a Euráziou. Rozsiahle plané rozšírenie kontrastuje s kuchynským využitím, ktoré sa sústreďuje na pestovanú francúzsku formu. ³

Pestovaním sa palina dračia rozšírila ďaleko za hranice pôvodného areálu. Missouri Botanical Garden ju zaraďuje medzi trvalky vhodné na plné slnko a do chudobných, dobre priepustných pôd záhrad mierneho pásma. Takéto pestovanie sa týka predovšetkým francúzskej formy zbieranej pre listy. ⁹

Životný cyklus a rozmnožovanie

Počas zimy nadzemné časti paliny dračej odumierajú a vytrvalý základ na jar znovu obrastá. NC State Extension odporúča na začiatku sezóny zrezať stonky pri zemi, následne odstraňovať kvetné puky a koncom leta rastlinu zostrihnúť, aby vytvorila silnejšie nové výhonky. ³

Spôsob rozmnožovania jasne odlišuje obe formy. Ruský estragón možno vysievať a sám sa vysemeňuje, kým takmer sterilná francúzska forma sa množí iba delením trsov alebo stonkovými odrezkami. NC State Extension odporúča delenie každé 2 až 4 roky, aby si rastlina zachovala vitalitu aj vôňu. ^{3 7}

Vetvičky určené na zber sa režú pred rozkvitnutím, keď listy obsahujú najviac arómy. Po tejto fáze listy tvrdnú a časť vône sa stráca. Vývin kvetov tak poskytuje praktický ukazovateľ vhodného času rezu. ⁶

Využitie a riziká

Vo francúzskej kuchyni patrí estragón k zmesi fines herbes spolu s petržlenom, pažítkou a trebuľkou. Ochucuje béarnsku a tatársku omáčku aj estragónový ocot. V Iráne a Arménsku sa podáva medzi čerstvými bylinkami a pridáva do octových nálevov. Aromatizuje aj zelený sýtený nápoj tarkhun, obľúbený na Kaukaze. ^{6 7}

Podľa ASPCA je rastlina toxická pre mačky, psy a kone pre obsah silíc. Opísané príznaky bývajú mierne, najmä vracanie a hnačka. NC State Extension potvrdzuje riziko pre zvieratá a u ľudí upozorňuje na kontaktnú dermatitídu spojenú predovšetkým s koreňom. ^{5 3}

Koncentrovaná silica vyžaduje osobitnú opatrnosť pre obsah estragolu. Európske hodnotenie považuje riziko pri bežných kuchynských dávkach za minimálne, no dlhodobé užívanie ani užívanie počas tehotenstva sa neodporúča. ^{6 7}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri určovaní sa najčastejšie zamieňajú tieto rastliny:

• Ruský estragón, ktorého matnejšie sivasté chlpaté listy voňajú slabšie než francúzska forma;
• Artemisia vulgaris, palina obyčajná, s hlboko delenými listami plstnatými na rube;
• Artemisia absinthium, palina pravá, sivá na oboch stranách listov a horkejšia;
• Tagetes lucida, druh iného rodu predávaný ako náhrada pod názvom „mexický estragón“.

Pri nákupe je spoľahlivejším vodidlom spôsob rozmnoženia než varietné meno na štítku. Rastlina vypestovaná zo semena nemôže byť pravým francúzskym estragónom, pretože táto forma netvorí životaschopné semená. ^{4 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Artemisia dracunculus L.
• International Plant Names Index, Artemisia dracunculus L.
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Artemisia dracunculus
• Royal Horticultural Society, Artemisia dracunculus var. inodora - ruský estragón
• ASPCA, Tarragon (Artemisia dracunculus) záznam o toxicite
• Wikipédia FR, Estragon
• Wikipedia EN, Tarragon
• Tela Botanica eFlore, Artemisia dracunculus L.
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Artemisia dracunculus