Hairy beggarticks (Bidens pilosa, L. 1753)

Identita

Bidens pilosa (Bidens pilosa L., 1753) je akceptovaný druh rodu Bidens z čeľade Asteraceae. Rodové meno pochádza z latinského bi- a dens, „dva zuby“, podľa ostnatých štetín na nažkách. Prívlastok pilosa opisuje ochlpenie pokrývajúce stonky a mladé listy. ¹

Francúzsky register INPN používa normalizované meno „bident poilu“. Ďalšie francúzske názvy „piquants noirs“, „sornet“ a „herbe aiguille“ sa objavujú v bežnom jazyku a africkej etnobotanickej literatúre. Opisujú predovšetkým čierny, úzky a pichľavý plod, nie vzhľad celej rastliny; v slovenčine tu zostáva vedecké meno. ^{2 4}

V Európe druh nemá uznávaný záhradnícky význam. Dôležitý je ako celosvetovo rozšírená burina, ktorú treba vedieť spoznať v teréne, aj ako tradičná potravina v niektorých tropických oblastiach. Tieto dve súvislosti vysvetľujú jeho praktický význam napriek tomu, že nejde o bežnú okrasnú rastlinu. ⁴

Poznávacie znaky

Vzpriamená jednoročná bylina Bidens pilosa má zelenú až purpurovú štvorhrannú stonku. Najčastejšie meria 30 cm až 1 m, v priaznivých podmienkach dorastá do 1,8 m. Protistojné, krížmo usporiadané listy sú perovito zložené z troch alebo piatich zúbkatých lístkov; koncový lístok je vždy väčší než bočné. ^{4 8}

Úbory dosahujú priemer 6–12 mm. Podľa populácie nesú štyri až osem bielych až žltkastých, niekedy ružových jazykovitých kvetov, alebo ich nemajú vôbec. Terčové kvety zostávajú vždy rúrkovité a žlté. Chýbajúce biele „lupienky“ preto samy osebe nevylučujú určenie rastliny ako Bidens pilosa. ⁴

Najspoľahlivejší určovací znak poskytuje plod: čierna čiarkovitá nažka dlhá 4–13 mm, s rebrami a dvoma až troma, niekedy piatimi ostnatými štetinami s háčikmi smerujúcimi dozadu. Práve tieto štetiny zachytávajú plody na oblečení a srsti zvierat, a tým zabezpečujú ich prenos. ⁵

Taxonómia a názvy

Platným orientačným bodom je meno Bidens pilosa L. POWO k nemu priraďuje dlhý zoznam synoným nahromadených od 18. storočia, napríklad Kerneria pilosa (L.) Lowe, Cosmea pilosa (L.) Spreng., Coreopsis leucantha L. a Bidens hirsuta Nutt.. ¹

Rod Bidens zahŕňa vyše 200 druhov a spolu s rodom Coreopsis sa zaraďuje do tribusu Heliantheae. Niektorí autori dokonca navrhujú oba rody zlúčiť. Ide o prejav taxonomických nejasností, ktoré aj vedecká literatúra označuje za neuspokojivo vyriešené, nie o jednoduchú zmenu ľudového názvu. ⁴

V rámci samotného druhu je premenlivosť výrazná: vzrast môže byť vzpriamený alebo rozložitý, listy jednoduché až hlboko delené, úbory terčovité alebo s jazykovitými kvetmi. Nažky môžu byť bez štetín alebo s dvoma až piatimi. Na tejto rozmanitosti sa pravdepodobne podieľajú rôzne úrovne ploidie. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Mexiko až sever Argentíny v tropickej a subtropickej Amerike tvorí podľa POWO pôvodný areál Bidens pilosa. Neskôr druh zdomácnel takmer na všetkých kontinentoch. K jeho šíreniu prispievalo poľnohospodárstvo a obchod, ale aj obyčajné zachytenie plodov na ľuďoch cestujúcich medzi jednotlivými miestami. ¹

Narušené pôdy, neskoro odburinené polia, krajnice, staveniská a záhrady osídľuje od hladiny mora až do 2 400 m. Klíčenie je najlepšie pri 25–30 °C; pod 15 °C a nad 45 °C sú podmienky nepriaznivé. Rastlina znáša pôdy s pH 4–9 aj salinitu do 100 mM NaCl, čo je pri jednoročnej burine nezvyčajné. ⁴

Vo francúzskych zámorských územiach je status druhu jednoznačný: Bidens pilosa figuruje na zoznamoch inváznych druhov Réunionu aj Francúzskej Polynézie. Do Polynézie bol zavlečený v roku 1838 a obsadzuje tam najmä narušené prostredie. V metropolitnom Francúzsku je výskyt miestny, doložený iba v dvoch departementoch. ^{6 7 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Prvé kvety sa otvárajú asi šesť týždňov po vzídení. Kvitnutie potom bez prerušenia pokračuje až do starnutia rastliny, o dva až tri mesiace neskôr. Bidens pilosa je samooplodná, zároveň sa však na cudzom opelení podieľa aj hmyz, takže rozmnožovanie nie je viazané výlučne naň. ⁴

Semená začínajú dozrievať štyri týždne od začiatku kvitnutia. Jedna rastlina nesie najmenej 80 úborov a za generáciu môže vytvoriť až 3 000 semien. V priaznivej klíme môžu počas jedného roka vzniknúť až štyri generácie. Nažky zo stredových kvetov klíčia lepšie než nažky z okraja úboru. ⁴

Vysokú plodnosť dopĺňa účinná epizoochória, teda šírenie plodov na povrchu živočíchov. Ostnaté štetiny nažiek sa zachytávajú na odeve, srsti a perí a zostávajú tak spojené s pohybom svojho prenášača. Plody na veľké vzdialenosti rozptyľuje aj tečúca voda. ⁵

Využitie a toxicita

Pri konzumácii človekom nie je doložená toxicita a rovnako chýba doklad toxicity pre mačky a psy. Iba pri koňoch zostáva hodnotenie neisté pre nedostatok publikovaných údajov. Tento rozdiel je dôležité zachovať, pretože chýbajúce údaje nemožno zamieňať s potvrdenou bezpečnosťou. ⁴

V subsaharskej Afrike sa mladé výhonky a čerstvé listy varia v omáčkach alebo sušia a melú na prášok na obdobie sucha. Ako potravina v čase núdze sú cenené od Sierry Leone po Mozambik. Sto gramov čerstvých listov poskytuje asi 43 kcal, 3,8 g bielkovín a 1 800 μg betakaroténu. Surová konzumácia sa neodporúča pre vysoký obsah saponínov. ⁴

Tradičné liečebné systémy Afriky, Ázie a tropickej Ameriky využívajú korene, listy aj semená pri ranách, bolestiach hlavy, infekciách či malárii. Etanolový extrakt v skúmavke potlačil rast Plasmodium falciparum až o 90 %, čo nepotvrdzuje medicínsky overené použitie. Anglické „soldier vegetable“ súvisí s americkými vojakmi, ktorí listy jedli počas vojny vo Vietname. ^{4 5}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Okrasný kultivar Bidens pilosa nie je známy; prakticky dôležitejšie sú zámeny s príbuznými druhmi. Bidens frondosa, vo Francúzsku častejšie hlásená burina, má často chýbajúce jazykovité kvety a nažky iba s dvoma štetinami. Bidens bipinnata sa odlišuje jemnejšie delenými listami, ktoré sú pri určovaní užitočným vodidlom. ¹

Zúbkaté listy a drobné žlté úbory môžu pripomínať aj Galinsoga parviflora, ďalšiu bežnú záhradnú burinu z čeľade Asteraceae. Jej nažky však nemajú ostnaté štetiny a nezachytávajú sa na odeve. Pri rozlišovaní preto zostáva nažka najspoľahlivejším terénnym znakom, stabilnejším než sfarbenie alebo samotná prítomnosť jazykovitých kvetov. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Bidens pilosa L.
• INPN, Bidens pilosa L., 1753
• Préservons la Nature / register Tela Botanica, Bidens pilosa L.
• Pl@ntUse / PROTA, Bidens pilosa
• Wikipedia (EN), Bidens pilosa
• Global Invasive Species Database / UICN, Bidens pilosa
• Espèces Envahissantes Outre-mer / francúzsky výbor IUCN, Bidens pilosa
• Brisbane City Council, určovanie buriny Bidens pilosa