Palo santo (Bursera graveolens, (Kunth) Triana & Planch. 1872)

Identita

Bursera graveolens (Bursera graveolens (Kunth) Triana & Planch., 1872), známa aj pod španielskym menom palo santo, doslova sväté drevo, patrí do čeľade Burseraceae. Do rovnakej botanickej čeľade patria kadidlovník (Boswellia) a myrhovník (Commiphora). Kunth ju v roku 1824 opísal ako Elaphrium graveolens Kunth; Triana a Planchon ju roku 1872 preradili do rodu Bursera, kde ju zaraďuje aj Plants of the World Online. ^{1 4}

Latinský prívlastok graveolens znamená silno voňajúci. Vystihuje aromatickú živicu, ktorú kôra uvoľní pri zlomení konára. GBIF okrem palo santo a anglického holy wood zaznamenáva aj miestne názvy crispin a sasafrás. Tieto mená odrážajú regionálne používanie dreviny, kým vedecké pomenovanie umožňuje určiť jej presnú botanickú identitu. ^{2 4}

Poznávacie znaky

Sivá hladká kôra bez odlupovania je nápadným znakom stromu alebo kra vysokého 4 až 10 m. Kmeň býva pomerne rovný až mierne krivolaký a nesie zaoblenú korunu. Tým sa jasne odlišuje od blízkeho druhu Bursera simaruba, ktorému sa medená kôra odlupuje vo veľkých kusoch. ⁴

Nepárno perovito zložené listy merajú 10 až 28 cm. Na krídlatom vretene je usporiadaných 5 až 9 lístkov úzko vajcovitého až obrátene vajcovitého tvaru. Strom zostáva väčšinu roka bez listov. Po prvých dažďoch sa rýchlo olistí jemným modrozeleným lístím so zúbkatými okrajmi, čo súvisí s jeho životom v sezónne suchom prostredí. ⁵

Drobné kvety vyrastajú v metlinách kratších než 6 cm. Po nich nasledujú obrátene vajcovité až elipsoidné plody dlhé 7 až 11 mm. Majú dve chlopne a pri dozrievaní na strome sa sfarbujú na červeno. Pri určovaní tak možno skombinovať znaky listov, sivej kôry a malých červenajúcich plodov. ⁵

Užitočná taxonómia

Prijaté meno v Plants of the World Online znie Bursera graveolens (Kunth) Triana & Planch. Jeho homotypickým synonymom a bazionymom je Elaphrium graveolens Kunth. Rozlišujú sa dva poddruhy: Bursera graveolens subsp. graveolens, rozšírený od Mexika po Peru, a Bursera graveolens subsp. malacophylla (B.L.Rob.) A.Weeks & Tye, endemit Galapág. ^{1 5}

Obchodné pomenovanie palo santo môže viesť k zámene. Používa sa aj pre Bulnesia sarmientoi z čeľade Zygophyllaceae, botanicky nepríbuzný strom juhoamerického Gran Chaca poskytujúci iné aromatické drevo. Pri kúpe je preto potrebné sledovať vedecké meno na označení výrobku; samotný predajný názov neumožňuje tieto dva druhy spoľahlivo rozlíšiť. ²

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál podľa POWO siaha od Mexika po severozápad Venezuely a Peru. Americký NPGS/GRIN ho rozpisuje po krajinách: Mexiko, Guatemala, Honduras, Salvádor, Kostarika, Panama, Kolumbia, Ekvádor a Peru. Ide teda o rozšírenie cez Strednú Ameriku do severozápadnej časti Južnej Ameriky. ^{1 4}

Sezónne suché tropické lesy poskytujú tomuto druhu typické stanovište. Rastie často v otvorených porastoch na dobre priepustných skalnatých alebo piesočnatých pôdach, od hladiny mora po stredné nadmorské výšky. Galapágsky endemický poddruh obsadzuje podobné prostredie; Nadácia Charlesa Darwina opisuje otvorené porasty rodu Bursera v tamojšej suchej oblasti. ⁵

Celosvetový status IUCN znie najmenej ohrozený, no nezachytáva všetky miestne tlaky. Peru v roku 2006 zaradilo druh medzi kriticky ohrozené a zakázalo výrub živých stromov. V roku 2014 ho z oficiálneho zoznamu odstránilo, pričom nezákonná ťažba v severozápadnom Peru naďalej pretrváva. Globálne hodnotenie preto nemožno zamieňať s neobmedzenou dostupnosťou miestnych populácií. ³

Životný cyklus a zber dreva

Voňavá živica v dreve sa naplno rozvíja až po smrti stromu, čo odlišuje tento druh od väčšiny aromatických drevín. Kmene a konáre musia schnúť 4 až 10 rokov, aby parná destilácia poskytla uspokojivý výťažok silice bohatej na limonén. Udržateľné dodávateľské postupy preto zbierajú iba spadnuté alebo prirodzene odumreté drevo a nepoužívajú živé stromy. ⁸

Prirodzená klíčivosť semien zostáva v suchých lesoch Ekvádoru a Peru nízka. Po výrube to spomaľuje samovoľnú obnovu porastu. Morgan a Jose v roku 2013 vypracovali skarifikačné ošetrenia, ktoré zlepšujú klíčenie v škôlkach a podporujú programy obnovy lesov v Ekvádore. Rozmnožovanie je tak významnou súčasťou obnovy druhu po zásahoch do jeho prostredia. ⁸

Využitie a riziká

Kôra a stonky obsahujú tetracyklické triterpény vrátane kyseliny beta-elemonovej. Izolované látky sa testovali na protizápalovú aktivitu: zaznamenala sa inhibícia až 71 %, oproti 81 % pri referenčnom indometacíne. Skúmala sa aj antimikrobiálna aktivita proti Bacillus subtilis a Staphylococcus aureus. Ide o výsledky skúšok izolovaných látok, ktoré opisujú chemické vlastnosti rastliny. ⁶

V stonkách sú prítomné aj lignány. Patrí k nim burseranín, prvýkrát izolovaný v roku 2005 a v laboratóriu testovaný na cytotoxickú aktivitu voči bunkám ľudského fibrosarkómu. Tento údaj sa týka laboratórneho výskumu látok zo stoniek, nie doloženej liečby drevom alebo jeho dymom. ⁷

V ekvádorskej a peruánskej tradícii sa drevo páli pri obradoch na vyháňanie údajnej zlej energie. Silica či odvar sa v ľudovom liečiteľstve používali na žalúdočné a reumatické bolesti. Osobitný toxikologický záznam druhu v použitých veterinárnych databázach chýba. ASPCA však upozorňuje na riziká koncentrovaných silíc pre mačky pri požití aj pri používaní v nevetranom priestore. ⁹

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Uznané záhradnícke kultivary pri tomto druhu nie sú známe. Na rozdiel od okrasných drevín šľachtených počas viacerých generácií sa predávajú predovšetkým mladé semenáče, surové drevo alebo silica destilovaná z odumretého dreva, ktoré niekoľko rokov schlo. Tieto výrobky nepredstavujú osobitné botanické odrody. ¹

Najčastejšia botanická zámena smeruje k druhu Bursera simaruba, známemu ako gumbo-limbo. Jeho červenkastá kôra sa odlupuje v tenkých plátoch, zatiaľ čo kôra B. graveolens zostáva sivá a hladká. Druhá zámena má obchodný pôvod: Bulnesia sarmientoi a Bursera graveolens poskytujú dve botanicky nepríbuzné drevá predávané pod rovnakým menom palo santo. ⁴

Samotný rod Bursera zahŕňa približne sto mexických a stredoamerických druhov, miestne často označovaných ako kopál. Pri podobných obchodných menách umožňuje oddelenie Bursera graveolens od týchto príbuzných druhov až posúdenie dreva, kôry a zemepisného pôvodu. Jediný názov na trhu preto nevystihuje rozmanitosť drevín, ktoré sa za ním môžu skrývať. ⁴

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Bursera graveolens (Kunth) Triana & Planch.
• GBIF Backbone Taxonomy, Bursera graveolens
• IUCN Red List, Bursera graveolens hodnotenie
• USDA ARS GRIN Taxonomy, Bursera graveolens
• Charles Darwin Foundation DataZone, Bursera graveolens na Galapágoch
• Robles et al., 2005, Triterpenos aislados de corteza de Bursera graveolens, Revista Brasileira de Farmacognosia
• Nakanishi et al., 2005, Cytotoxické aryltetralínové lignány zo stoniek Bursera graveolens, Chemical and Pharmaceutical Bulletin
• Morgan & Jose, 2013, Zlepšenie klíčivosti semien Bursera graveolens, Tree Planters' Notes
• ASPCA, Silice v blízkosti domácich zvierat