Mrlík čilský (Chenopodium quinoa, Willd. 1798)

Identita

Mrlík čilský (Chenopodium quinoa Willd., 1798), známy aj ako quinoa, je jednoročná bylina z čeľade Amaranthaceae. POWO/WCVP prijíma toto vedecké meno pre daný druh. ^{1 4}

Grécke rodové meno Chenopodium znamená „husia noha“ a odkazuje na tvar niektorých listov v rode. Druhové meno quinoa pochádza z kečuánskeho kinuwa, ktoré prešlo cez španielčinu do ďalších jazykov; medzinárodne sa používajú aj podoby quinua a kinwa. Inkovia používali pomenovanie chisiya mama, „matka všetkých zŕn“. ³

Z botanického hľadiska mrlík čilský nepatrí medzi trávy. Je to pseudoobilnina, pestovaná pre semená podobne ako pšenica, ale z inej čeľade. Je príbuzný špenátu a repe v rámci Amaranthaceae, čo je podstatné pri označovaní bezlepkových potravín. ²

Poznávacie znaky

Výška vzpriamenej, niekedy rozkonárenej stonky sa výrazne mení podľa odrody a podmienok pestovania. Niektoré pestované línie dosahujú 60 cm, spontánne rastliny v úrodnej pôde môžu presiahnuť 3 m. ^{4 3}

Striedavé kosoštvorcové až trojuholníkové listy mávajú rôzne farby: sýtozelenú, ale podľa pigmentov odrody aj červenú či fialovú. Spolu s občasným múčnatým vzhľadom typickým pre rod Chenopodium tieto znaky pomáhajú rastlinu rozpoznať ešte pred kvitnutím. ³

Vrcholové a pazušné metliny tvoria drobné zelenkasté klbôčka kvetov bez korunných lupienkov. Rastlina vtedy sústreďuje energiu na tvorbu semien namiesto lákania opeľovačov. Semeno s priemerom približne 2 mm obklopuje vrstva saponínov, ktorá ho na metline prirodzene chráni pred vtákmi a hmyzom. ^{4 2}

Užitočná taxonómia

Podľa POWO a WCVP je Chenopodium quinoa Willd. prijatým menom v čeľadi Amaranthaceae, podčeľadi Chenopodioideae. Historická synonymika ukazuje, že viacerí autori kedysi považovali quinou len za varietu bežného mrlíka bieleho, Chenopodium album. ¹

Hlavné zaznamenané synonymá dokladajú toto staršie taxonomické chápanie:

• Chenopodium album var. quinoa (Willd.) Kuntze – staršie zaradenie ako varieta
• Chenopodium album subsp. quinoa (Willd.) Kuntze – staršie zaradenie ako poddruh
• Chenopodium hircinum var. quinoa (Willd.) Aellen – synonymné meno variety
• Chenopodium quinoa var. melanospermum Hunz. – synonymné meno variety
• Chenopodium quinoa f. purpureum Aellen – synonymné meno formy

Sekvenovanie celého genómu potvrdilo, že quinoa je alotetraploidný druh: nesie dve úplné chromozómové sady zdedené po divých diploidných predkoch rodu Chenopodium. Podobnú genetickú históriu má severoamerický Chenopodium berlandieri, samostatne domestikovaný ako mexický huauzontle. ⁶

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál prijatý POWO/WCVP siaha od Ekvádoru po severozápad Argentíny. Historickými strediskami pestovania sú Peru a Bolívia. Missouri Botanical Garden uvádza ako obľúbené stanovištia andské náhorné plošiny vo výške 2 400 až 4 000 m. ^{1 4}

Nepretržité pestovanie a konzumáciu quinoy počas približne 5 000 rokov pripomína Purdue University. Týka sa obyvateľov andských plošín Peru, Bolívie, Ekvádoru a Čile. ³

Mimo andskej oblasti sa quinoa pestuje v menšom rozsahu. Komerčné porasty sú na juhu Colorada v USA, okrajovo sa pestuje vo Francúzsku, kde je evidovaná v národnom inventári prírodného dedičstva, a skúša sa aj na kanadských prériách. ^{3 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Pri priamom výseve na stanovište quinoa rýchlo klíči, keď sa pôda na jar zahreje. Následne vytvára hlboký hlavný koreň, ktorý vysvetľuje dobrú znášanlivosť sucha po zakorenení. ^{2 3}

Nenápadné zelenkasté kvety v klbôčkach sú prevažne samoopelivé, ale opeľuje ich aj vietor. Nie sú závislé od hmyzích opeľovačov. Celý cyklus od výsevu po zber trvá podľa odrody 90 až 220 dní. ²

Čas zberu nastáva pri zasychaní klbôčok, keď semená tvrdnú a menia farbu. Sekvenovanie genómu umožnilo určiť gén riadiaci tvorbu horkých saponínov v obale. Jeho mutácia dala vznik takzvaným sladkým odrodám, ktoré sú menej horké aj bez predchádzajúceho premytia. ⁶

Využitie a riziká

Potravinárske využitie vychádza najmä z kvalitných bielkovín v semenách. Ich vyváženosť aminokyselín prevyšuje pšenicu, čo prispieva k obľube quinoy v bezlepkovej strave. Mladé listy sa pripravujú podobne ako špenát. ²

Pred varením sa semená premývajú, aby sa odstránili saponíny v obale zodpovedné za prirodzenú horkosť. Tieto látky sa pri varení z veľkej časti rozkladajú a telo ich slabo vstrebáva. Ľudia so sklonom k reumatizmu, dne alebo obličkovým kameňom by však mali obmedziť zle premyté semená pre sprievodný obsah kyseliny šťaveľovej. ²

U mačiek, psov ani človeka nie je doložená toxicita quinoy. Pri koňoch zostáva stav neistý, pretože chýbajú osobitné údaje.

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Regionálne ekotypy quinoy vznikli stáročiami andského roľníckeho výberu. Nejde o pomenované okrasné kultivary ako pri záhradných kvetoch. Plants For A Future zdôrazňuje výrazné rozdiely v citlivosti na fotoperiódu: línie čílskeho pôvodu kvitnú za dlhých dní mierneho pásma ochotnejšie než klasické andské línie. ²

Najčastejšie možno quinou zameniť s mrlíkom bielym, Chenopodium album, bežnou burinou záhrad a polí v Európe. História klasifikácie to priamo dokladá: viaceré botanické synonymá quinoy ju formálne zaraďujú k tomuto rozšírenému druhu. ¹

Vzdialenejšiu možnosť zámeny predstavuje Chenopodium berlandieri, divo rastúci v Severnej Amerike a samostatne domestikovaný v Mexiku pod názvom huauzontle. Obe domestikácie sú geneticky odlišné napriek dávnemu spoločnému pôvodu. Vedecké meno pomáha odlíšiť tieto dve plodiny spoľahlivejšie než celkový vzhľad rastlín. ⁶

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Chenopodium quinoa Willd.
• Plants For A Future, Chenopodium quinoa
• Purdue University Center for New Crops & Plants Products, Quinoa
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Chenopodium quinoa
• INPN, Chenopodium quinoa Willd. 1798, CD_nom 160222
• Jarvis et al. 2017, The genome of Chenopodium quinoa, Nature