Citrónovník trojlistý (Citrus trifoliata, L. 1763)

Identita

Citrónovník trojlistý (Citrus trifoliata L., 1763) je opadavý ker z čeľade rutovité (Rutaceae). Dlho sa vyčleňoval do rodu Poncirus, no v súčasných klasifikáciách sa zaraďuje do rodu Citrus. Od ostatných pestovaných citrusov sa výrazne líši sýtozelenou kôrou pokrytou tŕňmi a lístím, ktoré každú jeseň opadáva. ^{1 2}

Historické meno Poncirus trifoliata (L.) Raf. sa naďalej často používa v záhradníctve a staršej vedeckej literatúre. Obe mená označujú tú istú rastlinu. ¹

Z Číny, kde po stáročia rastie na okrajoch lesov a v živých plotoch, sa druh rozšíril do Kórey a neskôr do Japonska. Už vtedy sa cenila jeho odolnosť voči mrazu. ³

Poznávacie znaky

Trojpočetné listy sú najvýraznejším poznávacím znakom Citrus trifoliata. Tvoria ich tri lístky na krídlatej stopke, čo je medzi pestovanými citrusmi nezvyčajné. Na rozdiel od väčšiny vždyzelených citrusov je tento druh opadavý a na zimu zhadzuje všetky listy. ^{3 4}

Sýtozelené hranaté stonky nesú na každom uzle dlhé pevné tŕne. Pri silnejšom kontakte môžu poškriabať kožu, a preto sa rastlina využíva na zabránenie priechodu. Ker tvorí hustú korunu vysokú 2 až 6 m a širokú približne 2 až 5 m. ^{4 2}

Jednotlivé biele kvety so štyrmi alebo piatimi korunnými lupienkami dosahujú priemer až 7 cm. Otvárajú sa na jar, často ešte pred úplným olistením. Okrúhle plstnaté plody na jeseň dozrievajú do matnej žltej. Drsná, mierne chlpatá kôra ich na dotyk odlišuje od bežných citrusov. ^{4 3}

Užitočná taxonómia

Zaradenie druhu sa medzi autormi výrazne menilo. V 20. storočí sa pre opadavé trojpočetné listy vyčleňoval do rodu Poncirus, pri novšej taxonomickej revízii sa však vrátil medzi citrusy. ¹

V literatúre sú dôležité najmä tieto synonymá:

• Poncirus trifoliata (L.) Raf., historické meno druhu
• Citrus trifoliata var. monstrosa T.Itô, varieta s pokrútenými stonkami
• Poncirus trifoliata f. monstrosa (T.Itô) H.Hara, meno pokrútenej formy

Z variety monstrosa s pokrútenými stonkami pochádza okrasný kultivar Flying Dragon. Dnes prijaté vedecké meno je Citrus trifoliata, ale v záhradníckom obchode a opisoch podpníkov stále koluje aj meno Poncirus trifoliata. ^{1 9}

Stanovište a rozšírenie

Stredná a južná Čína tvoria pôvodný areál; viaceré regionálne flóry k nemu pridávajú Kóreu. Do Japonska bola rastlina zavlečená už dávno. Pod menom Karatachi sa tam pestuje najmä ako nepriechodný živý plot pozdĺž polí. ^{3 1}

Pre svoju mrazuvzdornosť sa hojne vysádza aj inde. Zdomácnel na juhovýchode Spojených štátov, kde osídľuje okraje lesov, vidiecke živé ploty a úhory. Ako invázny sa oficiálne eviduje v Alabame, Georgii, Južnej Karolíne a Virgínii. Každá rastlina produkuje množstvo semien, ktoré ľahko klíčia pod lesným zápojom a urýchľujú osídľovanie podrastu a okrajov ciest. ^{7 3}

Vo Francúzsku sa citrónovník trojlistý prevažne pestuje ako citrusový podpník alebo okrasný živý plot. Invázne postavenie tam nie je zdokumentované. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na jar, zvyčajne v apríli až máji podľa podnebia, sa na minuloročnom dreve objavujú jednotlivé voňavé kvety. Plody dozrievajú niekoľko mesiacov a opadávajú na jeseň, často až po opadaní prvých listov. ^{4 2}

Najčastejšie rozmnožovanie je výsevom po niekoľkotýždňovej studenej stratifikácii alebo letnými odrezkami z polovyzretých výhonkov. Semenáč zvyčajne prvýkrát kvitne vo veku 3 až 5 rokov. ⁵

Hlavný pestovateľský význam druhu spočíva v odolnosti voči chladu. Citrusová odroda naštepená na jeho koreňoch získa o niekoľko stupňov vyššiu toleranciu mrazu než rovnaká rastlina na vlastných koreňoch. Preto ide o významný podpník pri pestovaní citrusov mimo tropických oblastí. ^{5 9}

Využitie a riziká

Vo východnej Ázii sú sušené nezrelé plody súčasťou tradičného tráviaceho prípravku Zhi Shi. Do obdobia dynastie Song boli jeho hlavným zdrojom, neskôr ich nahradil pomarančovník horký Citrus aurantium, považovaný za účinnejší. ³

Surové plody sú veľmi kyslé a horké, takže sa nehodia na priamu konzumáciu. Využívajú sa najmä na marmelády a kyslasté nápoje. ⁵

Podobne ako väčšina citrusov obsahuje rastlina dráždivé éterické oleje a psoralény. Môžu vyvolať tráviace ťažkosti a pri manipulácii s listami alebo kôrou plodov na plnom slnku aj kontaktnú dermatitídu. ASPCA zaraďuje rastlinu medzi toxické pre mačky, psy a kone. ^{6 3}

Ďalším rizikom sú dlhé pevné tŕne, ktoré môžu mechanicky poraniť. Vysvetľujú tradičné využitie rastliny ako nepriechodného ochranného živého plota namiesto samostatne stojacej okrasnej dreviny. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Okrasný kultivar Flying Dragon má skrútené stonky a silno zahnuté tŕne. Je najrozšírenejším okrasným výberom a používa sa aj ako zakrpatujúci podpník citrusov v nádobách. Rubidoux je ďalší podpníkový výber cenený pre bujný rast; Pomeroy sa vo výskume využíva na rozlíšenie biotypov citrusových háďatiek. ⁹

Najčastejšie sa zamieňa s mladými rastlinami bežných citrusov. Spoľahlivým znakom sú opadavé trojpočetné listy, z ktorých každý tvoria tri lístky. Bežné obchodné citrusy v zime listy nestrácajú a takúto stavbu listu nemajú. ^{4 3}

Kríženie s ďalšími citrusmi, pri ktorom vznikajú citranže a citrumelá, podporuje dedenie tŕňov a lepšiu toleranciu chladu pri štepených rastlinách. Opadavé lístie trojlistého rodiča sa pritom nezachováva.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Citrus trifoliata L.
• Royal Horticultural Society, Citrus trifoliata, japonský horký pomaranč
• North Carolina Extension Gardener Plant Toolbox, Citrus trifoliata
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Poncirus trifoliata
• Plants For A Future, Poncirus trifoliata
• ASPCA, toxicita pomaranča (Citrus)
• Invasive Plant Atlas of the United States, citrónovník trojlistý
• INPN / MNHN, Poncirus trifoliata (L.) Raf.
• Givaudan Citrus Variety Collection / UC Riverside, podpníkové odrody