Šalát kompasový (Lactuca serriola, L. 1756)

Identita

Šalát kompasový (Lactuca serriola L., 1756) patrí medzi byliny rodu Lactuca z čeľade astrovité (Asteraceae) a tribusu Cichorieae. Botanici ho považujú za najbližšieho divého príbuzného šalátu siateho (Lactuca sativa), bližšieho než ostatné divé druhy rodu. Oba druhy zdieľajú homotypické taxonomické synonymum, dokladajúce ich tesné príbuzenské spojenie. ^{1 3}

Horné listy na kvetnej stonke sa otáčajú tak, aby stáli zvislo v severojužnej rovine, nie vo východozápadnej. Tento jav opísali ekofyziológovia Werk a Ehleringer už v roku 1980. Zmenšuje plochu vystavenú poludňajšiemu slnku a obmedzuje stratu vody, čo poskytuje výhodu populáciám na plnom slnku bez zatienenia. Odtiaľ pochádza anglické pomenovanie compass plant, doslova kompasová rastlina.

Francúzske ľudové meno escarole môže zavádzať, pretože v kuchyni označuje predovšetkým širokolistú endíviu, Cichorium endivia. Tá nie je totožná so šalátom kompasovým napriek spoločnému slovu v pomenovaní. Druhový prívlastok serriola by mohol odkazovať na pílkovité zuby na listoch. ²

Poznávacie znaky

Z prízemnej ružice vyrastá vzpriamená hladká stonka, ktorá býva pri báze sfarbená dočervena. Rastlina môže dosiahnuť výšku 2 m. Po zdrevnatení stonky dobre odoláva vetru a zostáva vzpriamená aj na exponovanom svahu. Pri poranení vyteká biely mliečny latex, menej hojný než pri príbuznom šaláte jedovatom. ^{6 5}

Na spodnej strane strednej žilky listu sa nachádza rad jemných, ale pevných ostňov. Sú tuhšie než pri ostatných druhoch Lactuca. Práve tento znak pomáha najspoľahlivejšie pri určovaní mladej ružice, keď ešte chýba kvetná stonka a rastlina nekvitne. ⁶

Listy prízemnej ružice zostávajú vodorovné. Ich poloha teda sama osebe pred vybiehaním do kvetu neurčuje druh. Charakteristickú severojužnú orientáciu prijímajú až neskôr horné listy kvetnej stonky; kompasové správanie sa preto nedá očakávať v každom vývinovom štádiu. ⁸

Úbory majú šírku 1 až 1,5 cm, sú bledožlté, niekedy s fialovým nádychom. Podľa jedinca obsahujú 12 až 20 jazykovitých kvetov a žiadne rúrkovité kvety. Nažky majú sivastý koniec a chocholec bielych štetiniek, ktorý pomáha pri ich rozširovaní. ⁴

Užitočná taxonómia

Meno Lactuca serriola L. prijíma databáza POWO ako platné označenie druhu. V databázach a staršej literatúre sa naďalej objavuje viacero synonymných a historických mien:

• Lactuca serriola f. integrifolia Hegi, historická forma;
• Lactuca serriola var. integrata Farw., synonymná varieta;
• Lactuca serriola subsp. integrifolia (Gray) G.H.Loos, synonymný poddruh;
• Lactuca sativa subsp. serriola (L.) Frietema, meno vyjadrujúce blízkosť k pestovanému šalátu.

Posledné synonymum ukazuje, ako tesne sa taxonomicky spájali šalát kompasový a šalát siaty. Niektorí autori pokladajú pestovaný druh iba za kultúrnu formu divého príbuzného. Šľachtitelia preto sledujú Lactuca serriola ako genetický zdroj, najmä pri hľadaní génov odolnosti proti plesni šalátovej, Bremia lactucae. ^{1 9}

Stanovište a rozšírenie

Európa, juhozápadná Sibír a západné Himaláje tvoria podľa POWO časť pôvodného areálu. Zahŕňa aj severnú Afriku smerom po Somálsko. Druh sa viaže na mierne podnebie a v rámci tohto širokého rozšírenia obsadzuje otvorené stanovištia ovplyvňované narúšaním pôdy. ¹

Mimo pôvodného areálu značne zdomácnel, zvlášť v Severnej Amerike a Austrálii. Rastie v sadoch, na okrajoch ciest a v poľných kultúrach. V Kalifornii sa zaznamenáva do nadmorskej výšky 2 000 m, na poľnohospodárskej pôde aj na mestských nevyužívaných plochách. V rámci rodu Lactuca patrí medzi celosvetovo najrozšírenejšie buriny, ktorým ľudská činnosť otvára nové stanovištia. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Podnebie rozhoduje, či sa cyklus uzavrie počas jedného alebo dvoch rokov. Ružica sa zakladá už na jeseň alebo skoro na jar a semená nemajú výrazný primárny vegetačný pokoj. Optimálne klíčia pri 12 až 24 °C podľa konkrétnej vzorky osiva. Pod 8 °C klíčenie prestáva a pri teplotách nad 26 až 35 °C vzniká sekundárny pokoj semien. ⁶

Kvitnutie môže podľa zemepisnej šírky trvať od apríla do októbra. Osamotená dobre vyvinutá rastlina vysoká približne 1,5 m vytvorí až 50 000 semien. Slabý jedinec vysoký 30 cm v hustom konkurenčnom poraste ich môže mať iba 330. Plodnosť sa preto výrazne mení podľa sily rastliny a podmienok, v ktorých vyrastala. ⁷

Nažky s chocholcom šíri najmä vietor do okolia materskej rastliny, ale prenáša ich aj voda pri povrchovom zavlažovaní. Tieto cesty uľahčujú rýchly postup do susedných parciel. Osobitne sa uplatňujú v ozimných obilninách, kde sa burina neodstraňuje. ⁷

Využitie a riziká

Mladé listy ružice sú menej horké a konzumujú sa surové v šaláte alebo pripravené v pare. Uvarené mladé výhonky pripomínajú špargľu. Po ukončení ružicového štádia však horkosť s vekom rastliny prudko rastie, takže mladá ružica sa nedá chuťou porovnávať s dospelou rastlinou. ⁵

Sušený latex je príbuzný laktukáriu zo šalátu jedovatého, ale má nižšiu koncentráciu účinných látok. V minulosti slúžil ako mierne sedatívum a prostriedok proti kŕčom. Dospelá rastlina je mierne toxická: veľké množstvo listov vyvoláva tráviace ťažkosti. Nadmerné použitie latexu vedie najprv k nepokoju a pri závažnom predávkovaní až k ochromeniu srdcovej činnosti. ⁵

V poľnohospodárstve ide o obávanú burinu ozimných obilnín, pretože kvetné púčiky prítomné pri žatve znečisťujú zrno. Výlisky zo semien horčice bielej zapracované do pôdy obmedzujú vzchádzanie alelopatickým pôsobením. Pre dotknuté parcely tak predstavujú možnosť obmedzenia buriny alternatívnu k herbicídom. ⁷

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Šľachtiteľský záujem o divý šalát kompasový sa sústreďuje na darcovstvo génov pre pestovaný šalát. Uznávaný záhradnícky kultivar nemá a na okrasné využitie sa nešľachtil. Hodnota tohto divého druhu preto spočíva najmä v jeho genetickej príbuznosti s úžitkovou zeleninou. ⁹

Najčastejšie sa zamieňa so šalátom jedovatým (Lactuca virosa), potom s mliečom zelinným (Sonchus oleraceus). Šalát jedovatý má purpurovočierne nažky a vodorovnejšie listy. Šalát kompasový má nažky svetlejšie a horné listy stonky zvislé. Mladé ružice mlieča zelinného sa odlišujú dutou stonkou, ktorá pri báze nikdy nebýva červenkastá. ⁴

Ďalšiu možnosť zámeny vytvára slovo escarole vo francúzštine. V kuchyni znamená širokolistú endíviu, Cichorium endivia, ktorá je odlišnou šalátovou rastlinou. Spoločné ľudové pomenovanie preto nepotvrdzuje botanickú totožnosť a pri určovaní je spoľahlivejšie vedecké meno.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lactuca serriola L.
• International Plant Names Index, Lactuca serriola L.
• GBIF Backbone Taxonomy, Lactuca serriola L.
• USDA PLANTS Database, Lactuca serriola, profil rastliny
• Plants For A Future, Lactuca serriola
• UC ANR Statewide IPM Program, Prickly lettuce (Lactuca serriola)
• SARE, Manage Weeds on Your Farm - Prickly lettuce
• PubMed, Effect of nonrandom leaf orientation on reproduction in Lactuca serriola L.
• European Journal of Plant Pathology, Bremia lactucae populations on cultivated lettuce originate from prickly lettuce