Otaheite gooseberry (Phyllanthus acidus, (L.) Skeels 1909)

Identita

Phyllanthus acidus (Phyllanthus acidus (L.) Skeels, 1909) je ker alebo malý ovocný strom rodu Phyllanthus z čeľade Phyllanthaceae. Linné ho v roku 1753 opísal ako Averrhoa acida. Homer D. Skeels ho v roku 1909 preradil do rodu Phyllanthus, čím vzniklo dnes prijaté meno. ^{2 1}

Anglické meno Star gooseberry, popri názve Otaheite gooseberry, odkazuje na priečny rez plodom so šiestimi až ôsmimi výraznými rebrami. S európskymi ríbezľami ho spája iba kyslá chuť, nie blízka príbuznosť. Rebrované plody v hustých strapcoch odlišujú druh aj od karamboly, ktorej väčšie plody rastú na konároch jednotlivo. ^{3 6}

Poznávacie znaky

Kríkovitý až stromovitý vzrast dosahuje výšku 2 až 9 m. Hustú rozložitú korunu nesú hrubšie uzlovité konáre. Koncové konáriky dlhé 15 až 30 cm pravidelne opadávajú spolu s listami, zatiaľ čo kmeň a hlavné konáre zostávajú po celý rok. ^{4 3}

Striedavé vajcovité až kopijovité listy merajú 2 až 7,5 cm, zvrchu sú sýtozelené a zospodu bledšie. Ružovkasté až červenkasté kvety široké iba 3 až 5 mm sa zoskupujú do hustých strapcov pozdĺž konárikov a v pazuchách listov. Takéto zoskupenie uľahčuje ich nájdenie opeľujúcemu hmyzu. ^{6 3}

Sploštené plody široké 1,5 až 2,5 cm majú šesť až osem rebier. Pri dozrievaní sa zo zelených menia na bledožlté až belavé. Voskovitá, šťavnatá a veľmi kyslá dužina obklopuje tvrdú kôstku so štyrmi až šiestimi semenami. Husté strapce na konárikoch pomáhajú druh spoznať aj bez presného počítania rebier. ^{3 4}

Užitočná taxonómia

Za dnešným menom Phyllanthus acidus stojí viacero preradení medzi rodmi, kým druh získal súčasné zaradenie do Phyllanthaceae. Najdôležitejšie synonymá sú:

• Averrhoa acida L., bazionym publikovaný Linném v roku 1753
• Cicca acida (L.) Merr., botanické synonymum
• Cicca disticha L., botanické synonymum

Rod Averrhoa uvedený v bazionyme dnes zahŕňa dreviny z odlišnej čeľade Oxalidaceae, napríklad karambolu. Meno Averrhoa acida napriek tomu v súčasných taxonomických databázach označuje rovnaký druh ako Phyllanthus acidus. Spoľahlivým vodidlom je teda prijaté vedecké meno, nie staré rodové kombinácie. ^{1 2 8}

World Checklist of Vascular Plants spája opis súčasnej kombinácie s typovým materiálom z brazílskeho štátu Pará. Ide o údaj o publikácii mena, nie doklad pôvodného areálu. Väčšina botanických a záhradníckych zdrojov sa prikláňa k madagaskarskému pôvodu. ^{2 3}

Stanovište a rozšírenie

Neistý pôvod druhu sa najčastejšie spája s Madagaskarom. Odtiaľ sa mal rozšíriť do Východnej Indie, cez Indický oceán na Réunion a Maurícius a potom aj cez Tichý oceán. ^{3 6}

Z Timoru bol strom privezený na Jamajku v roku 1793, čo otvorilo cestu do Karibiku a Strednej Ameriky. Na juhu Mexika miestami splanieva. Vo väčšine dnešného areálu však zostáva pestovaným ovocným stromom, nie spontánne rastúcim druhom. ³

V tropických podmienkach rastie na rozmanitých pôdach s pH 5,5 až 7,5, ak zostávajú mierne vlhké. V Salvádore vystupuje približne do 900 m. V suchších subtrópoch rodí až pri Tampe na Floride, kde sa nepovažuje za pôvodný ani za voľne splanený druh. ^{3 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Hlavné obdobie kvitnutia pripadá na jar a leto. Za vhodného podnebia nasledujú plody spravidla od mája do októbra. Drobné ružovkasté kvety opeľuje hmyz a neskôr ich nahrádzajú strapce rebrovaných plodov. ⁶

Prvá výraznejšia úroda semenáča prichádza často po 3 až 4 rokoch. Odrezky z nedrevnatých konárikov a vzdušné potápanie toto čakanie skracujú. Náročnejšie vrúbľovanie sa využíva najmä v intenzívnej komerčnej produkcii. ³

Pravidelný opad koncových konárikov a následné obrastanie určujú ročný rytmus stromu a obnovujú miesta kvitnutia. Strata celých konárikov sama osebe neznamená chorobu ani nedostatok vody. Patrí k normálnemu cyklu druhu. ⁴

Využitie a riziká

V kuchyni sa plod uplatňuje najmä spracovaný. Pre vysokú kyslosť sa vo väčšom množstve neje samotný; podľa regiónu z neho vznikajú džemy, sirupy, čatní a zaváraniny s cukrom či soľou. V Indii a Indonézii sa aj mladé listy varia ako listová zelenina. ^{3 7}

Zrelý plod nie je vedený ako toxický pre mačky, psy ani kone. Koreň a kyslý latex sa však tradične opisujú ako preháňavé. V Malajzii sa koreň historicky spájal aj s otravami. Riziko sa týka osobitných prípravkov, nie bežnej konzumácie zrelého plodu. ³

Tradičná medicína používa listy na obklady pri reumatických bolestiach, semená ako preháňadlo a korene ako močopudný prostriedok. Pevné, ošetrené drevo niekedy slúži na drobné úžitkové predmety. Hlavným dôvodom pestovania však zostávajú plody. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pestované formy sa líšia najmä kyslosťou plodu, nie výraznými botanickými znakmi. Rozšírená kyslá forma sa prevažne spracúva; sladšia forma sa v juhovýchodnej Ázii niekedy je čerstvá. Pred výsadbou sa oplatí overiť celé vedecké meno, pretože obchodné označenia sa medzi regiónmi výrazne menia. ³

Pri zámene s blízkym Phyllanthus emblica, známym ako amla, pomôže plod: je hladký, bez vystupujúcich rebier a na konári rastie redšie. Vzdialenejšou zámenou je Averrhoa carambola, karambola, ktorej oveľa väčší plod má pravidelne hviezdicový priečny rez. ⁴

Veľkosť plodu, jeho poloha na konári, počet rebier a husté strapce poskytujú pri určovaní Phyllanthus acidus spoľahlivejšie vodidlo než samotné obchodné meno. Tieto znaky ho odlišujú od susedných tropických ovocných drevín.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Phyllanthus acidus (L.) Skeels
• International Plant Names Index, Phyllanthus acidus (L.) Skeels
• Purdue University NewCROP, Morton, Otaheite Gooseberry
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Phyllanthus acidus
• Florida Plant Atlas, Phyllanthus acidus
• Monaco Nature Encyclopedia, Phyllanthus acidus
• Fruitiers.org, Phyllanthus acidus, ovocný strom
• USDA GRIN Global Taxonomy, Phyllanthus acidus (L.) Skeels